Vláda Arpádovcov patrí k najdôležitejším obdobiam stredovekých dejín Uhorska. Dynastia vládla od roku 997 do roku 1301 a položila základy uhorského štátu, kresťanskej monarchie, správneho systému aj šľachtického zriadenia. Počas jej existencie sa Uhorsko zaradilo medzi významné štáty strednej Európy.
Po smrti Štefan I. sa v krajine rozvinuli ostré boje o trón, ktoré oslabovali kráľovskú moc a viedli k zásahom zo zahraničia.
Peter I. Orseolo pochádzal z Benátok a na trón ho určil Štefan I. po smrti syna Imricha. Tým obišiel tradičné nástupnícke práva Arpádovcov, čo vyvolalo odpor šľachty. Jeho vláda bola nestabilná a prerušovaná zosadeniami.
Samuel Aba bol švagrom Štefana I. a pochádzal z prostredia chazarskej šľachty. Jeho vláda sa opierala najmä o domáce kruhy, no po porážke v boji o moc bol zosadený.
Ondrej I. bol synom Vazula a obnovil postavenie Arpádovcov na tróne. Počas jeho vlády vzniklo Nitrianske údelné kniežatstvo, ktoré získal jeho brat Belo.
Belo I. posilnil kráľovskú autoritu a pokračoval v upevňovaní štátu. Opieral sa o podporu poľského dvora prostredníctvom manželstva s Rychezou.
V 11. a 12. storočí Uhorsko zažilo obdobie rozkvetu, expanzie a vnútorného upevnenia.
Ladislav I. upevnil kresťanský charakter krajiny, podporoval Cirkev a preslávil sa ako spravodlivý panovník.
Koloman bol vzdelaný kráľ, ktorý pripojil Chorvátsko a Dalmáciu k Uhorsku a vydal množstvo zákonov.
Belo III. dosiahol vrchol moci kráľovstva. Zaviedol efektívnu správu, silnú diplomaciu a zabezpečil plynulé nástupníctvo korunovaním syna Imricha ešte za svojho života.
Ondrej II. vydal Zlatú bulu (1222), ktorá obmedzila kráľovskú moc a posilnila práva šľachty. Tento dokument býva prirovnávaný k anglickej Magna Charte.
Belo IV. čelil ničivému tatárskemu vpádu (1241–1242). Po katastrofe obnovil krajinu, podporoval výstavbu kamenných hradov a nové osídľovanie, čím si vyslúžil označenie „druhý zakladateľ štátu“.
Ondrej III. nastúpil na trón v období hlbokej krízy. Jeho legitimita bola spochybňovaná a skutočná moc v krajine sa sústredila v rukách oligarchov, najmä:
Po jeho smrti v roku 1301 bez mužského potomka rod Arpádovcov vymrel. Nasledoval boj o trón, ktorý sa skončil až roku 1308 nástupom Karola Róberta z Anjou.
Obdobie Arpádovcov zahŕňa desiatky panovníkov od Štefana I. (997–1038) až po Ondreja III. (1290–1301). Ich vláda formovala politickú mapu Uhorska, jeho právny systém aj spoločenské usporiadanie.