7. Hospodárstvo v 16. – 17. storočí

7. Hospodárstvo v 16. – 17. storočí

7.1. Poľnohospodárstvo

Hospodárstvo bolo pod ťažkým vplyvom vojensko-politických udalostí. Ťažiskom ekonomiky bolo poľnohospodárstvo. Osmanská okupácia zmenila orientáciu poľnohospodárskej výroby. Vojenská potreba žiadala zvyšovanie produkcie poľnohospodárstva. To viedlo k vyšším cenám, zhoršeniu sociálnych podmienok chudobných, bohatnutiu šľachticov obchodujúcich s poľnohospodárskymi produktmi. Vojny, morové epidémie znížili počet obyvateľov a negatívne ovplyvnili poľnohospodársku produkciu. Zisky šľachty mali za následok nárast ornej pôdy v réžii šľachticov. Začínajú vznikať veľké usadlosti tzv. majere. Zvyšuje sa rozloha dominikálu (panská pôda), rustikál sa zmenšuje (poddanská pôda). Poddaný museli absolvovať viac dní na panskom, mali menej priestoru pre obrábanie vlastnej pôdy.

Klasická pôda sa získavala na úkor lesov. Výnos však bol menší. Krajina sa odlesňuje, čo malo negatívne účinky na baníctvo. Trojpoľný systém sa zmenil na dvojpoľný systém (vypadol úhor v rámci vyššej produkcie). V 17. storočí dochádza ku klimatickým zmenám. Aj ochladenie klímy malo za následok nastolenie dvojpoľného systému. Ochladenie klímy znamená zväčšenie pestovania raže. Vznika plodina psúraž (zmes pšenice a raže spájajúca v sebe kvality pšenice a raže). Ďalšie plodiny sú pohanka, proso, jačmeň, ovos. Zvyšuje sa produkcia liehu (pivo najmä na feudálnych veľkostatokoch), strukoviny, textilné rastliny (ľan, konope). Kvalitné uhorské súkno sa stalo vývozným artiklom Uhorska. V tomto období sa pestuje ovocie (slivky sčasti aj kvôli slivovice), zelenina. Začína rozvoj vo včelárstve (výroba medu, vosku, medu). Zhoršujúca sa sociálna situácia znamená zvýšenú produkciu alkoholu. Alkohol sa vyváža do Poľska, Sliezska a na Oravu. Rozvoj nastáva aj vo vinárstve (V Tokaji, Malokarpatskej oblasti, južné a stredné Slovensko). Vinný priemysel je pod vplyvom Osmanov.

Dôležitý bol aj chov dobytka, ošípaných. Chov hovädzieho dobytka prosperoval vďaka obrovskému dopytu z armády. Obdobie novoveku znamená zvyk kopaníc. Kopaničiarske osady vznikajú na bývalých lesoch. Takáto pôd nepodliehala zdaneniu. Na pasienkoch sa mohol chovať dobytok, ovečky. Poddaní sa sociálne diferencujú. Zmenili sa daňové jednotky. Pôvodne bola daňovou jednotkou porta (brána s dvorom do ktorého sa vošiel voz – portálne súpisy). Porta za však zmenšovala a koncom 16. storočia sa základnou daňovou jednotkou stal dom.

V 16. a 17. storočí poľnohospodárstvo stagnuje a upadá. V dôsledku osmanskej okupácie a protihabsburských povstaní klesá počet obyvateľov. Zároveň tak vzrastá peňažná, naturálna, robotná renta, desiatok. Nárast robôť má za následok väčší útlak a zhoršenie sociálnej situácie. Obdobie v 17. storočí označujeme za obdobie druhého nevoľníctva. Šľachta z podnikania v poľnohospodárstve bohatne. Spoločnosť sa tak väčšmi diferencuje

7.2. Baníctvo

Na Slovensku existovali rozsiahle náleziská surovín, ktoré vytvárali predpoklad pre dostatok práce a peňazí. Banský priemysel je poznačený vojnami. Navyše objavenie spodných vôd v banských štôlniach zhoršuje produkciu banského priemyslu. Šľachtici menej investovali do banskej výroby, pretože pre nich nepredstavoval úžitok. Zhoršuje sa aj sociálne postavenie baníkov, klesá banská produkcia. DO polovice 16. storočia mali nájom v banskej oblasti Thurzovci a Fuggerovci. V polovici prešli bane pod správu Habsburgovcov. Maximilián II. v rokoch 1571 a 1573 zaviedol nový banský poriadok, ktorý zreformoval banskú správu a banský poriadok. Banský poriadok zjednotil pravidlá pre ťažbu na území Uhorska. Maximiliánov banský poriadok obsahuje prvé ustanoveníe týkajúce sa ekológie na území Slovenska. Dotklo sa to ochrany prírodného prostredie, ohrozeného banskou ťažbou a hutníctvom. Banský poriadok obsahoval ustanovanie o ochrane lesov, vodných plôch.

Základným banskou oblasťou bol stredoslovenským banský revír s ťažbou striebra a zlata. Banskoštiavnický revír bol najvýznamnejším v oblasti, dôležitý bol aj revúcky revír.

Oblasť Gemera a Spiša bol preslávená ťažbou železa. V 17. storočí sa objavujú prvé vysoké pece v rámci železnej výroby ( dnes sú zachované v Dobšinej a Lˇubietovej).

Meď sa ťažila na Spiši a v Horehroní.

Na Slovensku sa ťažila soľ pri Prešove.

V 16. storočí stagnuje a upadá v baníctvo. V 17. storočí sa situácia zlepšuje. V roku 1627 bol prvýkrát použitý v na svete pušný prach pre baníctvo. Nové spôsoby ťažby vyriešili problém so slanou vodou. V 17. storočí baníctvo opätovne prosperuje. Vrchol banskej aktivity prichádza v 18. storočie kedy doň kapitál vložila šľachta. Vďaka podnikaniu zbohatli mnohé šľachtické rody (Andrášiovci)

7.3. Výroba v mestách

Ďalšiu výrobnúm sféru tvorili cechy a remeslá. Mesto muselo mať svoj trhom, bol tom predpoklad existencie mesta. Dôležité boli pre mestá trhové, regálne, hrdelné, výčapné, mýtne, colné, skladové. Mestám patrila aj istá časť pôdy, lesov. AK malo mesto obohnané hradbami nemuselo platiť deviatok šľachte. Kritérium mestskosti tvorila vysoká koncentrácia remeselnej výroby. Na základe tohto kritéria existovalo v 16. storočí okolo 16 miest. Najvýznamejšie boli slobodní kráľovské mestá. Tie sa vymedzovali na základe zákona z roku 1514. Na území Uhorska sa vtedy nachádzalo 15 miest a 8 slovenských (Bratislava, Trnava, Prešov, Levoča, Košice, Bardejov, Sabinov, Skalica + Budín, Starý Budín, Ostrihom, Stoličný Belehrad, Szegedín, Pešť, Sopron)