Slovensko v praveku, Vznik a podstatu fašizmu

3. Maturitné zadanie

1.Charakterizujte Slovensko v praveku

2.Vysvetlite vznik a podstatu fašizmu

3.Porovnajte ideológiu a ciele nemeckého a talianskeho fašizmu

1.DOBA KAMENNÁ

V období starého paleolitu žil na Sloevsnku človek vzpriamený – homo erectus. Najstaršie staropaleolitické osídlenie sa nachádza v okolí Nového Mesta nad Váhom (Mnešice) a BA, Spiššké podhradie a Vyšné Ružbachy.

V strednom paleolite sa u nás vyskytuje osídlenie v blízkosti termálnych prameňov, na sprašových terasách ale aj v jaskyniach.

nálezy: odliatok lebky neandertálca z Gánoviec

čelová kosť mladej neandertálskej ženy v Šali

Používali nástroje ako je pastný klin, hroty,škrabadlá, nože,...

Prejavom viery sú pohreby s milodarmi.

V období mladého paleolitu sa vyvinul nový druh človeka- homo sapiens sapiens. Živil sa zebrom plodín alebo lovom.

nálezy: umelecké pamiatky pri Trebišove

Moravianska venuša pri PN

Stredná doba kamenná- mezolit-ústup ľadovca priniesol oteplenie a rozšírenie teplomilných rastlín a zvierat.Zlepšili sa podmienky na zber plodín i na lov, dokonca sa vyskytujú i zmienky o rybolove. Sortiment zbraní a nástrojov sa značne rozšíril a obydlia boli na vyvýšených miestach alebo na dobre schnúcich miestach. Používali nástroje ako luk, šíp, lyže, sane a lode vyrábané z jedného kmeňa stromu, veslá, udice, rybárske siete, harpúny a pod.

V mladšej dobe kamennej – neolite- ľudia prešli k produktívnemu sposobu hospodárenia- pestovali kultúrne plodiny, chovali domáce zvieratá, vyrábali efektívnejšie kamenné nástroje a začala sa vyrábať keramika. Prenikol k nám nový životný štýl z Blízkeho výchpdu- roľnícky sposob života vyžadoval trvalejšie osídlenie a budovanie stálych osád. Najstarším roľníckym osídlením na SR bol ľud kultúry s lineárnou keramikou. Sídla si budovali v blízkosti riek, potokov. Osady sa skladali z viacpriestorových domov. O monogamných rodinách svedčia samostatné ohniská v jedotlivých častiach domov. V blízkosti domov si ľudia stavali hospodárske stavby, zásobnicové jamy,kde uskladňovali obilie a strukoviny. Neolitický človek choval hovadzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a pod. Lov bol iba doplnkových zdrojom potravy. Pri love používali psa, ktorý sa postupne stal domácim zvieraťom. Mŕtvych pochovávali v skrčenej polohe

V neskorej kamennej dobe- eneolite- začali ľudia obrábať zem derevnným radlom ťaheného zvieratami- dobytkom, čím dosiahli vyššiu produktivitu, ktorá umožnila ďalší rozvoj výroby- spracovanie medi, zlata. Vznikla výmena tovarov a spol s ňou aj konflikty medzi spoločenskými vrstvami. Objavujú sa prvky patriarchátu- náčelník rodiny bol aj vykonávateľom kultu. Popri kostrovom pochovávaní sa objavuje aj spaľovanie mŕtvych alebo hroby pod mohylami.

Novým prvkom vo vývoji ľudskej spoločnosti bola technika tavenia kovov- medi a cínu. Ich zliatím vznikol bronz, ktorý sa spracúval a tvaroval ľahšie ako kameň. Z bronzu potom vyrábali účinnejšie a zložitejšie zbrane a nástroje.

DOBA BRONZOVÁ

Delíme ju na staršiu, strednú a mladšiu. V staršej bronzovej dobe sa zem aj naďalej obrábala dreveným radlom. rozvinulo sa dobytkárstvo a ako ťažné zviera sa používal koň. Delba práce pokročila, vznikla skupina bojovníkov, ktorí ochraňovali ostatných( zohrali významnú úlohu pri organizácii spoločnosti). Sídliská si budovali strategicky- na vyvýšených miestach, na miestach, ktoré sa dali opevniť.Územie SR bolo križovatkou obchodných a kultúrnych cies, ale aj producentom medi . Dominovalo pochovávanie v skrčenej polohe ale aj žiarové hroby. Do hrobov sa dávali milodary.Vonkajšie usporiadanie niektorých osád a materiálna kultúra prezrádza vplyv mikénskej kultúry- Spišský Štvrtok- Slovenské Mikény.Z tohto obdobia pochádza aj železná rukovať dýky z Gánoviec.

Stredná bronzová doba sa vyznačuje rozšírením mohylových kultúr- pochovávanie pod mohylami s kamennou alebo drevenou konštrukciou.V európskej oblasti bolo kostrové a mohylové pochovávanie na ústupe, u nás stále dominovalo.

Mladšia a neskorá doba bronzová- budovali sa silné opevnené hradiská vojenského, správneho a výrobného charakteru.Objavilo sa i žiarové pochovávanie na popolnicových poliach=Lužická kultúra= kultúra dnešného severného Slovenska. Čakanská kultúra= kultúra, kedy sa objavili náčelnícke mohyly= kultúra západného Slovenska a Zadunajska. Vyrábali úžitkové predmety a výrobné nástroje- kosáky. V horských oblastich sa choval dobytok, ovce na vlnu a kone. Obydlia už mali zdokonalenú konštrukciu. Používal sa voz s kolesami z ohýbaného dreva. Rozvinulo sa spracúvanie kostí, parohov, tkanie textílii. Nálezy zbraní, šperkov v bohatých hroboch poukazujú na soc. diferenciáciu spoločnosti.

ŽELEZN8 DOBA

Staršia doba železná= Halštatská doba,sa u nás začala o 100 rokov neskor ako v stredomorí. Prenikala k nám kultúra z grécka(keramika vyrobená na hrnčiarskom kruhu). Túto dobu charakterizuje pokračujúca soc. diferenciáciavo výbave hrobov.

Mladšia doba železná= laténska doba, poznáme už mená etník žijúcich na našom území- Kelti, ktorí si povodné obyvateľstvo podmanili.

Slovensko v susedstve Rímskej ríše

Okolo zmeny letopočtu prenikli zo západu do strednej Európy germánske kmene Markomanov a Kvádov a zničili zvyšky keltskej ríše. Z juhu zas postupovali rímske vojská, ktorí zriadili na územiach dnešného Rakúska a Maďarska provincie. Na juhozápadnom Slovensku vzniklo vazalsé Vanniovo kráľovstvo.

Markomanské vojny- ke´d germáni vtrhli do provincie podnietili povstanie domácich kmeňov proti Rímu. Po vytlačení germánov Rimania prenikali hlbšie na sever (cez južné slovensko), porazili markomanov a Kvádov. Dokladom o preniknutí rímskych vojakov severnejšie je nápis na trenčianskej hradnej skale. Množiace sa nájazdy barbarov zosilnili stavebnú činnosť- opravovali staršie tábory, budovali nové. Svojvoľné budovanie táborov vyvolalo odpor barbarov, Kvádi zaútočili na Panóniu(provincia). Po smrti cisára Valentiana, ktorý viedol rímske vojská, Rimania uzavreli s barbarmi mier. Rímske vojská na územie SR viac nevkročili.

2.Pravdepodobne najvačšiu frustráciu z výsledkov 1. vest. vojny zažívali Nemci a Taliani. Porážka a mierové podmienky boli pre vačšinu nemcou- hlavne vojakov šokom. Verili, že Versaillská zmluva bude rešpektovať, že vojensky neboli celkom porazení. Keď sa tak nestalo, mnohí odmiatetali akceptovať podľa nich vrcholne nespravodlivé podmienky nadiktovanej mierovej dohody. Taliani, boli presvedčení , že za členstvo v Dohode mali získať vačšiu odmeni- ich nádeje na územné zisky sa však nenaplnili. Z toho vyplýva, že fašistická ideológia je následkom 1. svetovej vojny, prevzala však myšlienky mnohých politických filozofov a teoretikov.

Jedným zo zdrojov bol Aristotelov a Hegelovorganicizmus, nadraďujúci záujmy celku nad záujmami jednotlivca. Významnú úlohu zohrala aj Nietzscheho predstava o nadčloveku, vôli k moci a dvojakej morálke, ako aj teória elít Vilfreda Pareta, objasňujúca uplatnenie vodcovského princípu.

Ako teoretici fašizmu sa prejavili predovšetkým Benito Mussolini, Giovani Gentile a Mario Palmieri, ktorý vo svojej Filozofii fašizmu označuje za základné princípy fašizmu jednotu, autoritu a povinnosť. Za príčinu víťazstva fašizmu v európskych krajinách je možné považovať nestabilitu a nejednotnosť miestnych (väčšinou koaličných) vlád, pretrvávajúca ekonomická a politická kríza, nedôvera verejnosti k demokratickým princípom, nakoniec tiež boľševická revolúcia v Rusku a obavy vyšších a stredných vrstiev z rozšírenia revolúcie do ďalších krajín a s tým súvisiaci rast moci komunistických hnutí.

Pojem fašizmus pochádza z latinského slova fasces, ktoré sa prekladá ako zväzok, pôvodne totiž označovalo prúty zviazané červenou páskou s vyčnievajúcou sekerou. Tento znak sa nosil pred konzulmi rímskeho impéria ako znak ich autority.

Charakteristika fašizmu

• Nadraďuje záujmy celku (národa, štátu, prípadne rasy) nad záujmami jednotlivca
• Usiluje sa vybudovať totalitný štát
• Stojí v opozícii voči demokracii a liberalizmu, spolu s cudzincami a prisťahovalcami ich považuje za pôvodcov všetkého zlého
• Na čele štátu požaduje silného vodcu (vodcovský princíp)
• K potlačeniu opozície využíva násilie a moderné metódy propagandy a cenzúry
• Zavádza korporativizmus
• Utláča alebo dokonca likviduje slabých a telesne postihnutých ľudí

Východiská vzniku- nespokojnosť s výsledkami vojny a mierovými zmluvami

- hospodárska kríza – nezamestnanosť, nízka životná úroveň

- radikalizácia más, vytváranie ozbrojených skupín, násilnosti

Fašizmus- Taliansko

Nacizmus- Nemecko---> fašizmus+rasistické teórie o nadradenosti árijskej rasy

TALIANSKO: Na konci 1. svetovej vojny stálo taliansko na strane víťazov. Verilo, že v mierových dohodách o novom rozdelení sveta mu bude pričlenené územie Jadranskej Dalmácie. To sa však nestalo. Krajinu zachvátila nespokojnosť. Zatrpknutý a demobilizovaní vojaci sa cítili podvedení. Nespokojní s novou situáciou boli aj robotnící, ktorím sa v povojnových hospodárskych otrasoch prudko zhoršila životná úroveň. To vytváralo neobyčajne výbušnú zmes. O polit. moc medzi sebou súperili strany, ktoré ponúkali radikálne postupy na vyriešenie krízy: socialisti a komunisti. Z najradikálnejších socialistov a nacionalisticky naladených dostojníkov už od roku 1919 vznikali ozbrojené oddiely, ktorých členovia tvrdili, že chú rýchlou revolučnou cestou vyriešiť problémy. Prepadávali zhromaždenia inak zmýšľajúcich ľudí, často dochádzalo k násilnostiam, ba dokonca k vraždám. Tieto oddiely sa samy nazvali podľa antického rímskeho symbolu Fasci d'Italiani di Combattimento . Tvrdili, že Taliansku chcú vrátiť silu, moc a autoritu antického ríma. Roku 1921 sa jednotlivé fasci spojili do fašistickej strany Partito nazionale fascista. Jej vodcom sa stal bývalý člen sociálnej strany Benito Mussolini. Keď v Taliansku padla vláda, bývalý socialista, Benito Mussolini okamžite vytvoril novú. Spočiatku sa na vláde podielali aj iné strany, no postupne zavádzal opatrenia, ktoré likvidovali demokratické a parlamentné pravidlá. v roku 1925 vyhlásil, že sa rozhodol v krajine ustanoviť vodcovský systém. V krajine zavládla diktatúra.

Po vojne vznikla Weimarská republika

Podstata fašizmu

JEDEN VODCA, JEDNA STRANA, JEDEN ZÁUJEM VŠETKÝCH

V novom politickom systéme štát začal kontrolovať všetky stránky života ľudí- stal sa teda totalitným. Dovodom bolo najjednoduchšie zabezpečenie cielov fašizmu. Podľa fašistického presvedčenia sa spoločnosť skladá z najvyššieho vodcu, ktorý musí mať absolútnu moc- preto sa všetka moc v štáte sústredila do rúk jedinej osoby, z elity- polit. strana a zo slepej masy, ktorú treba viesť. Vodca mal splnomocnenie vydávať dekréty miesto zákonov, vládol s pomocou elity. Právomoci štátnej polície prevzala fašistická milícia, mládež od 8-18 rokov musela byť organizovaná v národnej mládežníckej organizácii.

Ideológia fašizmu sa mala prejaviť aj v riadení ekonomiky- štát mal právo plánovať celé hospodárstvo a priamo riadiť vzťahy medzi pracovníkmi a podnikateľmi. Na odstránenie nezamestnanosti štát začal organizovať veľké verejné práce, rozširovať osevné plochy. Fašizmus našiel inšpiráciu v teóriách prírodných vied- že boj je prirodzenou a nutnou podmienkou života- tým pádom majú fašisti právo bojovať a získavať územia násilím.