Osvietenský absolutizmus Márie Terézie a Jozefa II.

6. maturitné zadanie 

1. Charakterizujte osvietenský absolutizmus Márie Terézie a Jozefa II. .
2. Charakterizujte vývoj gréckej spoločnosti a gréckych mestských štátov.
3. Zhodnoťte význam aténskej demokracie v staroveku a jej vplyv v novoveku.

1. Osvietenský absolutizmus je politický systém, ktorý existoval v 18. stor. v Európe. Forma vlády, ktorá zachovala absolutizmus = centralizovaná ríša, jednotný byrokratický systém a popri tom zavádzala reformy do všetkých oblastí života spoločnosti. Centrom osvietenských myšlienok bol Viedenský dvor, panovníci sa obklopili osvietenskými učencami ( Adam františek Kollár, Matej Bel). Tradíciu absolutizmu spájal s ideami osvietenstva. V záujme presadenia osvietenských reforiem, zásad ľudskej rovnosti a dôstojnosti a modernizácie spoločnosti panovník disponoval zvrchovanou a neobmedzenou mocou. Odstraňoval alebo oslaboval prežité stavovské rozdiely a normy. Panovník uľahčoval postavenie poddaných, podporoval vzdelanie. Budoval štátne orgány s reformne založenými a vzdelanými úradníkmi. V habsburskej monarchii sa začal za vlády Márie Terézie a vyvrcholil panovaním Jozefa II. Obaja sa pokúšali pretvoriť monarchiu na moderný a jednotný štát. Bol podporovaný rozvoj manufaktúr a osvety atď

((Karol III. Vydal v roku 1713 tzv. pragmatickú sankciu, ktorá hlásala nedeliteľnosť vlády Habsburgovcov nad všetkými krajinami ríše a upravovala aj nástupnícky poriadok V prípade vymretia mužskej línie Habsburgovcov mohli vládu nas ríšou dediť aj ženy.Karol III. sa usiloval, aby zahraničie uznalo pragmatickú sankciu ( uhorský snem ju schválil až v roku 1723). Problémy s uznaním nástupnictva sa prejavili krátko po smrti Karola III., keď na trón nastúpila jeho najstaršia dcéra Mária Terézia. Na jar 1741 pruský kráľ Fridrich II. Obsadil Sliezsko. Bavorský kurfist Karol Albrecht ( manžel dcéry Jozefa I.) sa nechla s podporou Francúzska korunovať za českého kráľa a nemeckého cisára. Mária Terézia zvolala do BA uhorský snem a požiadala stavy o vojenskú pomoc. S pomocou uhorského vojska a finančnou podporou Anglicka Mária Terézia opätovne získala Čechy. Militaristické Prusko obsadilo takmer celé Sliezsko a bavorsko – francúzske vojská vtrhli do Čiech. Na túto vojnu nadväzovala Sedemročná vojna (1756 – 1763), v ktorej Rakúsko definitívne stratilo priemyselné Sliezsko.

Zdĺhavé a pre krajinu vyčerpávajúce vojny, ktoré Mária Terézia viedla po nástupe na trón, ju postupne priviedli na myšlienku nevyhnutnosti hospodárskych reforiem. V duchu osvietenských teórií sa snažila vyzdvihnúť monarchiu ako po hospodárskej, tak po kultúrnej stránke. Uvedomovala si však rozdielne krajinské zriadenie monarchie, a z toho vyplývajúce ťažkosti a rozdielnosti v zavádzaní reforiem. Uhorská šľachta bola voči týmto reformám veľmi rezervovaná, ba priam nepriateľská. Treba však povedať, že povedomie v Uhorsku sa v priebehu panovania menilo a na sklonku panovníčkinho života jej bolo celkom naklonené. Zo začiatku sa snažila reformy v Uhorsku presadzovať na sneme, postupne sa presadzovali len prostredníctvom kráľovských nariadení. Od roku 1975 nezvolávala uhorký snem a vládla formou nariadení. Počas vlády MT sa zmenila zahraničná politika ríše. Habsburská monarchia sa orientovala na Francúzsko ( sobáš scéry Márie Antoinetty s francúzskym kráľom Ľudovítom XVI.). V poslednom období vlády MT sa monarchia zblížila aj s Pruskom a spolu s Ruskom si rozdelili časť územia poľska(1772). Rakúsko získalo južné Poľsko( Halič) a pos uhorskú správu bolo opäť začlenených 13 spišských miest, ktoré dal do zálohu Poľsku Žigmund Luxemburký v r. 1412.)) – niečo k začiatku aj ku koncu vlády Márie Terézie, toto asi nie je potrebné

Ideovým východiskom reforiem bolo osvietenstvo a s ním spojené ekonomické teórie. Reformy sa sústreďovali na hosp. povznesenie monarchie, aby bola schopná konkurovať ostatným krajinám záp. Európy ( Francúzsku, VB a hosp. a mocensky silnejúcemu Prusku). Reformy zasiahli všetky sféry života monarchie. MT sa obklopovala osvietenskými poradcami a prijímala ich rady. Tereziánske reformy sa ozn. za počiatok osvietenského absolutizmu v monarchii. Príčiny boli- zaostalosť,hosp. a sociálne problémy, vek ministrov, korupcie, nevzdelanosť…

*Najvýzn. hosp. reformoa- urbánsky patent (1767). Táto reforma vyústila do vydania celokrajinského urbára ( tereziánsky urbár) v r. 1770- 1772. Urbársky patent upravoval povinnosti voči zemepánovi. Do vzťahu medzi poddaným a zemepánom vstúpil štát: chránil poddaného před nadmerným zaťažením, určil maximálne poddanské povinnosti( robotné: mal odpracovať 52 dní so záprahom alebo 104 dní pešo), čím zlepšil jeho sociálne postavenie a určil veľkosť poddanskej usadlosti. Zo súkromnoprávneho vzťahu medzi zemepánom a poddaným sa stal verejnoprávny vzťah.

*Reforma školstva- zásada, že vzdelanie treba sprístupniť každému , v r.1777 vydala Ratio educationis- organizačný poriadok pre školstvo- táto reforma vytv. jednotný školský systém od základných škôl až po univerzity a zaviedla povinnú šk. dochádzku pre deti od 6- 12 rokov, zaviedla 3 typy škôl. V tzv. triviálnych ( ľudových) školách sa žiaci učili okrem čítania, písania, počítania aj základy moderného hospodárenia. Popri gymnáziách, lýcaách, kde sa väčšia pozornosž začala venovať prírodovedným predmetom, vzn. hospodárske ústavy, kt. pripravovali študentov na prácu v poľnohospodárstve a priemysle. Univerzity vyňaté spod právomoci církvi, boli poštátnené a začal isa meniť na vedecké inštitúcie. V 18. stor. Existovali na Slovensku 2 univerzity: v Trnave a v Košiciach. ) Po reforme v r. 1777 TU presťahovali do Budína a Košickú zrušili. Škôl postupne pribúdalo, čím sa zvyšovalo vzdelanie a počet ľudí.). V r. 1762 v Banskej Štiavnici bola založená Banská akadémia, najstaršia vysoká školav odbore baníctva na svete ( pôsobila až do r. 1919, keď ju presťahovali do Maďarska). Stredné školy spravovala cirkev až do pol. 18. stor. ( Katolícke gymnáziá spravované jezuitmi a piaristami, evanjelické gymnázium v BA zreorganizované Matejom Belom). Vyučujúcim jazykom bola latinčina, na ľudových školách sa používal materinský jazy. Štátne školy začala zakladať až MT. V Senci vzn. odborná škola Colegium oeconominus – bola zameraná na výchovu štátnych úradníkov.

*reforma súdnictva- vytv. jednotné právne normy- poštátnila súdnictvo- zrušila čarodejníctvo a stredovekú tortúru ( mučenie)

*reorganizácia armády- ( pruský model výcviku), uniformy, stravovanie, žold, dovolenky, vojenské akadémie- kadetky pre dôstojníkov, počas mieru- verejné práce

*reforma daňového systému

*tereziánsky kataster- súpis pôdy

*sčítanie ľudu

*hospodárske reformy – rakúske a české krajiny- priemyselná vároba

v Uhorsku- hosp. výroba- poľnohospodárstvo

podľa projektu Františka A. Raaba – na veľkých štátnych statkoch sa začala parcelácia pôdy a prenajímala sa poddaným ( raabizácia)

zvyšovanie výnosnosti priniesla zmena dvojpoľného systému na trojpoľný , pestovanie zemiakov - najv. zmena vo výžive obyvateľstva, začali pestovať kukuricu, ďatelinu,. lucernu a z priemysel. plodín konope, ľan, tabak

* zakladanie manufaktúr - prvé manufaktúry- textilné- Malacky, Banská Bystrica

František Lotrínsky- manžel MT – kartúnka v Šaštíne ( kartún- bavln. tkanina), Holíč- keramika

rozvoj manufaktúr sa spomalil po roku 1765, pretože na založenie manufaktúry bol potrebný kráľovský súhlas

*budovanie ciest, strieborné mince- tereziánske toliare, 1. papierové peniaze v strednej Európe – vo Viedni

*reformy zdravotníctva- bola zriadená zdravot. komisia zameraná na boj proti nákazlivým chorobám – založila lekárske fakulty, osvetová činnosť

*cirkev- zdanila cirkev v r. 1773, zrušila jezuitský rád

*veda – Matej Bel - ,, veľká ozdoba Uhorska″ - zaoberal sa geografiou, prírod. vedami, históriou, napísal dielo Notície- Historické a zemepisné vedomosti o novom Uhorsku – s mapami mu pomáhal sa Samuel Mikovíni

*baníctvo- 18. stor. ,, zlatý vek slovenského baníctva″ - vynálezcovia -rodina Hellovcov z BŠ, BŠ, Kremnica si zachovala dominantné postavenie v ťažbe zlata, striebra, striebro sa ťažilo aj v BB- známa pre ťažbu medi, dôležitou banskou oblasťou- spišsko- gemerská oblasť ( Smolník, Dobšiná, Gelnica, Spišská Nová Ves)

Adam František Kollár- radca MT, osvietenec, právnik a historik- vypracoval návrhy k uhorskej ústave- dostal sa do sporu so šľachtou a požadoval zrušenie nevoľníctva a zdanenie šľachty, chcel zaviesť náb. slobodu. posilniť panovnícku moc

1764- rozpustený uhorský snem

1. prírodné podmienky dnešného Grécka sú približne rovnaké ako v staroveku. Veľkú časť krajiny pokrývajú pomerne strmé pohoria zvažujúce sa až k moru, oddelené úzkymi údoliami. Z celého Grécka je na poľnohosp. výrobu vhodných len asi 20 % územia, najmä na severe v Tesálii a na ostrovoch Eubója a Kréta- najv. gréckom ostrove. Väčšinu územia pokrývajú vrchy a kopce, vhodné na chov oviec a kôz. Grécko má pomerne veľké nerastné bohatstvo. Nachádza sa tu prekrásny mramor, kt. bolo možné použiť pri výstavbe budov. Na ostrovoch sú bohaté ložiská kovov. Na Cypre sa ťažila meď, na iných ostrovoch sa nachádzalo zlato, striebro a ďalšie kovy. Grécko má výhodnú polohu medzi Európou a Blízkym východom. Ostrovy v Egejskom mori spájajú vých. pobrežie Grécka s pobrežím Malej Ázie, Kréta tvorí akýsi prirodz. most medzi Európou a Afrikou.

Na konci 3. tisícročia pr. Kr. vznikli na území Grécka 3 veľké civilizačné okruhy: na ostrovoch V Egejskom mori = Kyklady – kykladská kultúra, na Kréte vznikla najstaršia európska vyspelá civilizácia – minojská kultúra, v materskom- pevninskom Grécku – mykénska kultúra 

Minojská kultúra- Grécke mýty hovoria, že na ostrove Kréta vládol spravodl. kráľ Minos, podľa kt. dostala táto civilizácia pomenovanie. Starovekí Gréci pokladali Krétu za veľký úrodný a bohatý ostrov. Podľa Homéra bolo na Kréte 90 miest, kt. nepotrebovali žiadne hradby, pretože ostrov chránilo silné loďstvo. Na začiatku 2. tisícročia si obyvatelia Kréty budovalo rozsiahle paláce, okolo kt. vznikali mestá. Palác tvoril komplex budov, chodieb a schodísk rozmiestnených okolo nádvoria. Býval v ňom panovník a jeho rodina, boli tu remeselnícke dielne ,kde remeselníci vyrábali zbrane, prac. nástroje a umelec. Predmety. Rozsiahle sklady slúžili na uloženie potravín a remesel. výrobkov vyvážaných do sveta. Súčasťou palácov boli aj archívy a kancelárie, kde krétski pisári zaznamenávali hosp. údaje- veľkosť úrody, počet zvierat vo veľkých stádach,... Paláce plnili rozličné funkcie- boli polit. centrami, náb. strediskami, administrat. inštitúciami a výrob. centrami. Na ich nádvorí sa zhromažďovali obyvatelia okolitých miest pri dôležitých polit. rozhodovaniach alebo pri náb. slávnostiach a hrách, na kt. uctievali bohov a bohyne. Minojskí umelci zdobili paláce nádhernými maľbami okolitej prírody al. zvierat podobne zobr. aj keramiku, na kt. sa s obľubou zobrazovali chobotnice. Krétska keramika s anašla v Egypte, v sýrsko- palestínskej oblasti aj v strednej Itálii. Na administratívne a hosp. účely vzniklo na Kréte písmo. Najst. písmo bolo obrázkové - piktografické. Z obrázkového písma sa neskôr vytvorilo lineárne písmo A ( písalo sa v riadkoch). – historici ho dodnes nerozlúštili. Achájci, kt. prišli na Krétu prebrali od minojského obyvateľstva písmo a použivali ho na vlastné administrat. a hosp. účely. 1952 dvaja ang. Vedci ( John Chadwick a Michael Ventris) dokázali,že lineárne Písmo B – používali ako prví Gréci Práve Achájci. Achajská nadvláda na Kréte trvala až do konca 13. stor. Okolo r. 1200 pr. Kr. zanikol aj Knóssos ako centrum života na Kréte a noví obyvatelia- Dóri začali budovať svoje osady na novom princípe.

Mykénska civilizácia- Vyspelé mestské štáty vzn. až v 17. stor. pr. Kr. Strediskami mykénskej civ. boli mestá Mykény, Argos, Tiryns a Sparta na Peloponéze, Orchomenos, Téby a Atény v stred. Grécku. Centrom života boli mohutné a silné hrady- budované na vyvýšených miestach- obklopovali ich hradby z mohutných balvanov- kt. vraj postavili Kyklopi. Existencia hradieb svedčí o sústavnom voj. napätí a nebezpečenstve. Na hrade býval panovník a jeho voj. družina. Remeselníci a poľnohosp. obyvateľstvo žili väčšinou v podhradí. Prevzali lineárne písmo B- prispôsobili ho svojim potrebám. V gr. bájach a Homérovom epose Ilada aj Ilias sa zachovali správy o vojne, kt. na začiatku 12. stor. pr. Kr. viedli mykénski Gréci proti obyv. Tróje tzv. trójskej vojne (( Príčinou vojny bol únos Heleny- manželky spartského kráľa Menelaa. Ten požiadal o pomoc svojho brata Agamemnona, kt. vládol v Mykénach. Na vojne sa zúčastnilo mnoho vtedajších vládcov z celého Grécka so svojimi bojovníkmi. Najslávnejší bol Achilles, syn bohyne Tetidy, a jeho priateľ Patroklos. Odvážnym a ľstivým bojovníkom bol Odyseus, kráľ ostrova Itaka. Vojna trvala 10 rokov a keď sa nepodarilo rozhodnúť priamym súbojom medzi najslávn. bojovníkmi, Achájci použili lesť s dreveným koňom , do kt. sa ukryli najstatočnejší hrdinovia.))

Heinrich Schliemann dokázal hist. jadro tohto eposu, keď v r. 1870 objavil základy Tróje a neskôr(1876) aj Mykény.

V 12. stor. pr. Kr. pokračovalo sťahovanie gréckych kmeňov do Grécka, kt. z veľkej časti zničili mykénske centrá, predovš. na Peloponéze. Po Achájcoch sa do Grécka prisťahovali Ióni a Dóri, kt. zničili sídla Achájcov, alebo ich vytlačili na ostrovy v Egejskom mori či na maloázijské pobrežie.

Grécke kmene sa sťahovali do Grécka postupne. 1. vlnu predst. Achájci, po nich nasledovali Ióni a napokon ako poslední prišli v 12. stor. pr. Kr. Dóri. Hoci sa vš. tieto kmene on. ako Gréci, odlišovali sa nárečím i mnohými zvyklosťami. Jedn. kmene (fýly) sa delili na menšie jenotky( rody), a tie zase na rodiny. 

((Homérske obdobie ( temné) – soc. vzťahy nového obyv. boli oveľa jednoduchšie ako v minojských štátoch. Noví obyv. sídlili prevažne v dedinách, založených na úzkych pokrvných zväzkoch. Na čele dediny stál kráľ, kt. pomáhala voj. družina chrániť územie. Slobodní obyv. obrábali svoje pozemky al. pásli stáda oviec a kôz. Obyv. nepoužívalo písmo, a preto sa toto obd. nazýva temným obd. Hl. dielom, kt. nás oboznamuje s vtedajšou spoločnosťou je Homérov epos Odysea. Koncom tohto obd. sa spoločnosť začala meniť. Moc sa kráľov postupne obmedzovala- do popredia ide rodová aristokracia .

Archaické obdobie- Rod. aristokr. sa úplne zmocnila moci. Namiesto kráľov sa volili úradníci poch. z aristokrat. rodín.V Aténach to boli archonti, kt. si rozdeli funkcie kráľa. ))

Mestský štát- Hosp. a polit. zmeny spôsobili, že dediny sa menili na veľké mestá, v kt. sídlila väčšina obyv. Grécko nebolo v tomto obd. jednotným štátom- na jeho území boli stovky samost. mestských štátov. Slobodní obyv. miest tvorili vrstvu občanov, kt. sa od ostatných obyv. líšili tým, že mali obč. práva. Medzi zákl. obč. práva patrilo právo voliť úradníkov. Právo byť zvolený za úradníka mali len členovia aristokrat. rodín. Obč. mohli vlastniť pôdu, mali právo na ochranu života a majetku. Okrem práv mali aj povinnosti. Každý občan si musel podľa veľkosti majetku zabezp. výzbroj a bojovať pri obrane štátu. Obč. práva mali len muži. Ženy ani deti nemali obč. práva. V mestách žili aj cudzinci- obyv. iných mestských štátov, kt. dostali právo usadiť sa tu. V archaic. ob. sa začala vo väčšej miere využívať práca otrokov, kt. spočiatku pochádzali z radov dlžníkov, neskôr spomedzi vojn. zajatcov. Otroci nemali obč. práva, museli pracovať na poliach al. v remeseln. dielňach. 

V Grécku vzniklo množstvo väčších al. menších mestských štátov, kt. sa postupne spájali do väčších celkov. Najvýzn. Štátmi boli Sparta a Atény.

Sparta – Vznikla v juhozáp. časti Peloponézu. Dóri sa sem prisťahovali na prelome 13. a 12. st. pr. Kr. si podrobili susednú Meséniu a jej obyv. zotročili. Plnoprávnych Sparťanov bolo asi len 10 000 a tvorili menšinu obyv. Od mladosti sa venovali šport. a voj. výcviku. Žili veľmi skromne a striedmo. Spartské deti od 6. rokov žili vo voj. družinách. Narábať so zbraňami sa učili aj dievčatá. Sparťania sa cvičili predovš. v pozemnom zbroji narozd. od Aténčanov. Ich pechota bola známa po celom Grécku- vojaci mali ťažké brnenie, používali meča a oštepy. Sparťania sa nemuseli starať o živobytie – vš. dospelým Sp. pravidelne prideľovali pozemky aj s otrokmi ( heilóti)- pracivali na pôde a museli odvádzať urč. množstvo potravín na ich výživu. Remeslá a Obchod neboli rozvinuté- venovali sa im cudzinci ( perioikovia)- časť pôvod. obyv., kt. neboli slobodní, ale nemali polit. práva a museli platiť dane. Na čele Sparty stáli 2 králi – poch. zo starobylých rodov. V čase vojny velili sparts. vojsku, v čase mieru riadili štát. Ich porad. orgánom bola rada starších (gerúzia)- poch. zo starých arist. rodín. Činnosť kráľov kontrolovali 5 volení efori. Spartskí občania sa schádzali na ľud. Zhromaždeniach, kde pokrikom al. potleskom vyslovovali súhlas s predklad. návrhmi. Spartská ústava je typ zmiešanej ústavy, pretože obs. monarch.(králi), aristokrat.( derúzia) i demokrat. (efori,ľud. zhromažď.) prvky. Obč. práva mala len úzka skupina obč. nemali ich cudzinci, otroci, ženy a deti. Sparťania uzatvorili spojen. zmluvy so štátmi na Peloponéze, a tak vytv. Bojový spolok- peloponézsky spolok(550 pr. Kr.)

Atény- Existovali už v mykénskom obd. Ležali v stred. časti Grécka ,kt. sa nazývala Atika. Časť územia Atiky bola veľmi úrodná, pestovalo sa tu obilie, neskôr olivy a vinič. Časť územia bola hornatá s ložiskami rudy,mramoru. Choval sa obytok. Prostredníctvom prístavu Pireud mali Atény spojenie so vš. časťami Stredozemn. mora. 

1. Mesto, v kt. si obyvatelia vybojovali najv. podiel na moci, boli Atény. Polit. reformy uskutoč. koncom 6. stor. pr. n. l. viedli k vzniku novej formy vlády- demokracie – vlády ľudu. To občanom umožnilo hlasovať o vš. dôležitých rozhodnutiach, napr. či vyhlásiť vojnu al. na čo vynaložiť št. peniaze. Volili aj vládnych úradníkov a voj. veliteľov a mohli hlasovať o vypovedaní kohokoľvek, ak ho považovali za veľmi mocného. Demokracie na celom svete sa inšpirovali Gréckom, ale ani v jednej krajine dnes nemajú občania toľko právomocí, ako v Aténach. Avšak právo na občianstvo bolo obmedzené na slobod. Mužov nad 20 rokov, kt. sa narodili v Aténach a kt. rodičia boli Aténčanmi. Všetci ostatní obyv. – ženy, otroci, cudzinci, kt. sa usadili v Aténach – obč. nedostali. Väčšina gr. mestských štátov rýchlo nasledovala príklad Atén a osvojila si demokrat. zriadenie.

Roku 508 pr. Kr. Kleistenes uskut. v Aténach reformu Solónovej reformovej ústavy- rozdeli obyv. podľa územnej prísluš. na 10 fýl, kt. mali rozhod. úlohu o polit. živote. V každej fýle boli zastúpení remeselníci aj roľníci. Všetci obč. mali si boli rovní – každý obč. mal právo voliť a zastávať úrady. Úrady sa osadzovali žrebovaním, len vojenský úrad stratéga sa obsadzoval voľbou z najvhod. kandidátov. Z každej fýly sa volil 1 stratég => zbor 10 stratégov. Najdôl polit. orgánom bolo ľud. zhromaždenie(eklézia), na kt. zasadaniach sa mohol zúčastňovať a predkladať návrhy zákonov každý dospelý občan- volili sa al. žrebovali úradníci, riešili sa súdne spory a rozhod. sa o otázkach vojny al. mieru. Kto chcel rozhodovať o polit. otázkach v Aténach, musel sa osobne zúčastňovať vš. rokovaní= priama demokracia- občania sa stretávali na agore, kt. ležala severne od Akropoly. Aténsky politik Temistokles- presvedčil Aténčanov- aby venovali fin. prostriedky na výstavbu lodí a opevnenia prístavu v Pireu=> mali siné loďstvo- posádky tvorili najchudobn. Aténčania. Perikles- hoci poch. z aristokrat. rodiny, bol hlavn. zástancom demokracie v Aténach- aby sa vš. občania mohli zúčastňovať na polit. živote- za účasť na ľud. zhromažď. zaviedol diéty a chudobným obč. umožňoval bezplatný prístup na nábož. slávnosti.