1. Charakterizujte vznik a vývoj staroorientálnych štátov.
2. Charakterizujte proces vzniku a rozvoja
slovenského národného obrodenia.
3. Zhodnoťte prínos 1. a 2. generácie slovenských národovcov pre rozvoj literatúry, divadla a osvety.
Staroorientálne štáty-
Staroorientálne štáty
Antické štáty
Štát- ako celok je to mocenský nástroj urč. skupiny, - inštitúcia v kt. žijú urč. ľudia, -vznikajú, keď v praveku začala diferencia ľudí podľa postavenia a majetku v povodí riek, kde bola potrebná organizácia práce,- silnejší mal ochraňovať mladšieho → vládcovia, - toto postavenie sa delilo, dnes ich volíme,- štát vznikal z ekonom. aj ochranných dôvodov (majetok, súkr. vlastníctvo), - 1.štáty boli mestské, - deľba práce, organizácia, - poľnohospodárstvo, zavlažovacie systémy, obchod, ochrana, - rozrastanie štátnych funkcií, inštitúcií, úradov, naturálne dane,- 1. štáty mali spoločnosť hierarchickú : 1. panovník= despota – neobmedzená moc, Boh na Zemi, najvyšší kňaz 2. kňazi, pisári- boli vzdelaní 3. remeselníci, roľníci, pastieri 4. otroci, - robotníci pôdu len užívali, lebo vš. patrilo kráľovi,- začali sa používať bronzové a železné nástroje, - položili sa základy vedy a kultúry
Mezopotámia – na Blízkom východe v oblasti riek Eufrat a Tigris vzn. úrodné územie =Mezopotámia ( dn. Irak)
- rieky prinášali pri pravidel. záplavách v IV. – V. množstvo vody z topiaceho sa snehu, ale aj nánosy úrodného bahna = obnova úrody pôdy
- celá oblasť Mezopotámie sa rozdeľovala na: sever Asýria, v stredná časť Babylonia a juh Sumer
- krajina bola veľmi úrodná , obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu- úrodná pôda poskyt. vhodné podmienky na pestovanie obilnín( jačmeň, pšenica, proso), olejnaté rastliny( sezam= olej), strukoviny( hrach, fazuľa), ovocné sady- datľové palmy, figovníky, jablone, hrušky, granátovníky, mandľovníky, čerešne, slivky
- chovali veľké stáda drobného dobytka- ovce, kozy, menej rožný dobytok = zdroj mäsa, mlieka, srsti, rohoviny, výroba okrasných predmetov, rieky boli bohaté na ryby, kt. sa chovali v zavodňovacích kanáloch a nádržiach
- úrodné polia E a T bolo potrebné zabezpečiť pred obdobím záplav- museli kopať kanály, kt. rozvádzali vodu do vnútrozemia a nádrže – zadržiavala sa voda pre obdobie sucha
- obyvateľstvo sa čoraz viac sústreďovalo vo veľkých dedinách- niekt. dediny sa stali polit. a hosp. centrom rozsiahlejšieho územia a kontrolovali aj menšie dediny- centrá sa menili na mestá
- väčšina obyvateľov- roľníci- pracovali na poliach- na pridel. pozemkoch, vykonávali verejné práce- kopali kanály, budovali a udržiavali cesty, stavali výstavné verejné budovy( chrámy, paláce), ďalší obyv. sa zaoberali pastierstvom, ďalší remeselnej výrobe, obchodu, remeselníci vyrábali zákl. výrobky pre potreby vš. členov spoločenstva- hlinený riad, kovové motyky a iné poľnohosp. náradie( kosáky, sekery)
- diferencovaná spoločnosť
Najvhod. podmienky na poľnohosp. výrobu a vznik štátov boli na juhu Mezopotámie- v Sumeri- pomenovanie dostal podľa starobylého národa Sumerov, kt. sa sem prisťahovali na prelome 5. a 4. tisícročia pr. Kr. – prvé štáty začali vznikať po r. 3000 pr. Kr. – proces vzniku veľmi dlhý- najstaršie mestské štáty- uruk, Ur, Ešnunna, Umma, Lagaš, Larsa na juhu Mezopotámie – Kiš, Babylon, Sippar – jednotlivé mestá obklopovali hradby na obranu pred nepriateľmi- zákl. staveb. materiálom bola hlina( nenachádzal sa tam staveb. kameň)- pri stavbe hradieb, chrámov a domov – na slnku sušená tehla
- centrom mesta bol chrám ( zikkurat) – boli obdĺžnikové, so silnými vonk. Stenami a plochou strechou a boli postavené na vyvýšenej terase- slúžili ako sakrálna stavba ale ukladala sa tam úroda, chrámové a mestské poklady – slúžili tam kňazi, kt. plnili administr. a hosp. úlohy- chrámom patrili rozsiahle pozemky a pracovali tam služobníci a otroci- získavali ich vo vojnách al. to boli obyv. kt. sa zadĺžili
- písmo – administrat. a hosp. agenda mestských štátov si vynútila písmo – najst. druhom je obrázkové písmo z neho sa vyvinulo klinové písmo
- uctievali množstvo bohov- polyteizmus – Sumeri im stavali rozsiahle chrámy
- boli najst. národom v dejinách ľudstva, kt. vytvoril 1. vyspelú civilizáciu – sledovali nebeské telesá- na základe poznania zákonitostí prírody mohli pripraviť pôdu na povodne
- z mesiaca odvodili kalendár mal 4 týždne a 7 dní
- 60- kový systém al. na rozdelenie dňa na 12 dvojhodinových častí
- vynikali aj v prakt. vedách- lekárstve, chirurgii, dokázali pripraviť lieky a medicínske prípravky
- remeselníci vyrábali monumentálne sochy a na výstavbu chrámov sa dovážalo vzácne drevo z Libanonu
Chammurapi- bol 6. panovníkom a stal sa jedným z najvýznamnejších panovníkov starovekej Mezopotámie
- v priebehu vlády si podmanil celú Mezopotámiu – oporou mu bolo vojsko, vojakom prideľoval pôdu
-vojensky zjednotil celú Mezopotámiu a vytv. jednotný hosp. celok
- nechal napísať zákonník, kt. obsahoval zákony o postavení rodín, jednotlivých obyvateľoch ríše a upravoval hosp. vzťahy - vyplýva z neho, že sa vtedajšia spoločnosť delila na 3 zákl. skupiny : najv. postavenie mali privilegovaní obyv. – chránili ich zákony a trestali sa previnenia proti nim, – najpočet. skupinu tvorili slobodní roľníci – previnenia sa riešili podľa zásady odplaty, - najnižšie postavenie mali závislí obyvatelia- otroci
- jeho ríša bola centralizovaná- sústreďoval všetku moc vo svojich rukách – bol najvyšším polit. predst. štátu, najvyšším voj. veliteľom a riadil celý štát
- tvrdil, že je potomkom bohov a obyvatelia mu museli preukazovať božské pocty = orientálna despocia
Novobabylonská ríša – unikátne stavby, Babylon 1 z najkrajších miest, Babylonská veža, vysunuté záhrady kráľovnej Sumeris- dal ich postaviť kráľ Nabuchodonozor- nezachovali sa – boli z nepálenej hliny
- brána Ištar – bohyňa, jej kult
-Nabuko- opera
- Verdi sa inšpiroval babylonským zajatím Židov ( pieseň – zbor Židov)
- 60- ková sústava
Egypt- starí Egypťania verili, že je darom Nílu – pravidelná zátopy prinášali spolu s vodou aj úrodné bahno= úrodná pôda
- obyvateľstvo osídľovalo brehy Nílu, deltu Nílu a oázy - okolité územie obklopovala púšť, na kt. žili kočovné kmene
- vznik rozsiahlych poľnohosp. spoločenstiev- najprv sa org. na pokrvnom základe(rodové občiny) a neskôr podľa sídlisk(územné občiny)
- poľnohosp. osady sa v záujme lepšej organizácie práce spájali do väčších celkov = nomy a tie vytvorili siahle oblasti -Dolný a Horný Egypt- obe časti krajiny sa okoo roku 3100 pr. Kr. spojili a vytvorili jednotný štát- zakladateľ Meni- hl. strediskom sa stalo mesto Mennofer =Memfis
Stará ríša – prvé dve dynastie panovníkov sídlili v meste Cinev. Presídlili faraóni do Mennoferu a vláda 3. a 6. dynastie predst. 1. vrchol egyptských dejín , moc panovníkov bola stabilná a mnohí z nich podnikali voj. výpravy do sused. oblastí- cheli drahé kovy z Núbie( zlato, striebro) a kovy vôbec ( meď zo Sinajského pol.) al. vojnových zajatcov= otroci
- faraóni si začali stavať pyramídy- mohutné hrobky v tvare ihlanov- najst. si nechal postaviť faraón Džosér – má tvar šiestich, postupne sa zmenšujúcich stupňov= stupňovitá , najväčšie nechali postaviť panovníci 4. dynastie Chufu, Rachef a Menkaure
Stredná ríša – nákladná výstavba pyramíd vyčerpala krajinu = vypukli nepokoje a vzbury, centrálna moc panovníka bola oslabená ,jedn. oblasti sa osamostatnili a ich vládcovia vládli nezávisle od ústrednej moci
- bolo narušené závlahové hospodárstvo, do krajiny prenikali rôzne kočovné kmene , kt. lúpili v mestách a na vidieku
- v meste Véset sa dostala k moci 11. dynastia, kt. postupne znovu zjednotila celý Egypt – panovníci zaviedli poriadok
Senvosret III. – obnovil výbojné vojny na juh do Núbie, krajina bohatá na zlato. Egypt sa však dostal do ohrozenia zo strany ázijských kočovných kmeňov, ktoré podnikali lúpežné vpády na jeho územie. Nepomohla ani stavba siete pevností na Sinajskom polostrove za vlády faraóna Amenheméta I. Okolo roku 1750 vpadli na územie Egypta kočovní Hyksósovia a ovládli krajinu. Stredná ríša sa rozpadla na niekoľko častí.
Nová ríša - - krajina bola zjednotená a noví vládcoviarýchlo upevnili svoju moc,
-za vlády Thutmósa I. Egypťania prenikli do Prednej Ázie a dostali sa až k Eufratu ,
-najvýznamnejším panovníkom Novej ríše bol Amenhotep IV, ktorý zaviedol v Egypte uctievanie jedného boha – živého slnečného kotúča – boha Atona. Sám si zmenil meno na Achnaton. Dostal sa do konfliktu s mocným kňazstvom boha Amóna a jeho vláda sa skončila krvavou občianskou vojnou.
- jeho nástupca Tutanchamón zavrhol reformy svojho predchodcu, - nález Tutanchamónovej hrobky v 20. rokoch minulého storočia bol jednou z najväčších archeologických senzácií,
- na rozdiel od ostatných hrobiek faraónov totiž z väčšej časti nebola vykradnutá a tak ešte aj dnes môžeme obdivovať zručnosť a umelecký dôvtip starých Egypťanov
-Ramesse II. – viedol výbojné vojny v sýrsko- palestínskej oblasti, kde narazil na Chetitov, kt. do tejto oblasti rozširovali svoju moc z Malej Ázie – pri meste kadeš sa odohrala veľká bitka medzi E a CH – skončila nerozhodne – uzavreli mier a rieka Orontes sa stala ich spoločnou hranicou
Neskorá ríša- na Egypt zaútočili z mora viaceré kmene = morské kmene ,- Egypťania museli dlhé roky proti nim bojovať a už nikdy Egypt nedosiahol také postavenie, aké predtým mal
- vyznačovala sa predovšetkým vládou slabých panovníkov,
- Egypt postupne dobyli Asýrčania, Babylončania, Peržania a nakoniec Alexander Macedónsky, ktorého vojvoda Ptolemaios založil poslednú dynastiu egyptských faraónov (pochádzala z nej aj Kleopatra)
- v priebehu 18. stor. pod vplyvom osvietenstva začína rásť národné povedomie Slovákov
- Slováci sa začali zaoberať otázkami pôvodnosti, považovali sa za príslušníkov slovanského národa- barokový slavizmus
- slovenskí vzdelanci tvrdili, že Slováci sú rovnocenní obyvatelia Uhorska a príslušníci ,,Uhorského národa“
- k slovanskému pôvodu sa prihlásil Matej Bel v Notíciach, A.F. Kollár – bol proti tejto teórii- oni sa pokladajú za jediný vládnuci národ v Uhorsku- podmanili si ostatné národy v uhorsku tzv. podmaniteľská teória – proti nej napísal Ján Baltazár Magin obranu – apológiu- hovorí o pohostinnom prijatí Maďarov Slovanmi= zmluvná teória dôkazom, že slováci majú svoju históriu je aj dielo dejiny slovenského národa od Juraja Papánka
Etapy NO : 1. 1780- 1820- zakladanie spolkov, osveta
- toto je k tomuto asi všetko nevyznám sa v tom
3.tomto období vystupuje do popredia snaha o pestovanie národného jazyka. Jazyk pokladali
národovci nielen za najvhodnejší dorozumievací prostriedok, ale aj za najvýraznejší znak
národa. Na Slovensku sa od 15. str. používala biblická čeština ako spisovný jazyk.
S požiadavkou, aby Slováci mali vlastnú reč ako spisovný jazyk, ako prvý vystúpil Jozef
Ignác Bajza (1755-1836). Rozhodol sa podľa vlastných pravidiel písať po slovensky, a tak
pozdvihnúť slovenský národ. Pokúsil sa o to v diele René mládenca príhodi a skúsenosti. Svoj
jazyk sa mu však nepodarilo lingvinisticky dopracovať a zdôvodniť.
Na tieto snahy nadviazala mladá generácia na generálnom seminári v Bratislave, združená
v Spoločnosti pre pestovanie slovenskej reči. Členovia tejto spoločnosti na čele s Antonom
Bernolákom (1762-1813), po preskúmaní verejnej mienky v radoch slovenskej inteligencie,
rozhodli sa v r. 1787 uzákoniť kultúrnu západoslovenčinu ako jednotný spisovný jazyk.
Najskôr vypracovali zásady slovenského spisovného jazyka, zhrnuté v diele Jazykovednokritická
rozprava o slovenských písmenách. K nim pripojili príručku pravopisu na fonetickom
princípe „píš ako počuješ“. V r. 1790 vydal Bernolák prvú slovenskú gramatiku a spis o
tvorení slovenských slov. Bernolákovčina sa však nestala celonárodným jazykom, lebo
evanjelici naďalej ostávali pri biblickej češtine.
Slováci rozdelení nábožensky, začali sa deliť aj v otázke spisovného jazyka. To viedlo
k utvoreniu dvoch prúdov: katolíckeho a evanjelického. Jeden predstavovali bernolákovci,
ktorí propagovali slovenčinu ako spisovný jazyk a vyzdvihovali národnú samobytnosť
Slovákov. Druhý prúd utvorili slovenskí evanjelický vzdelanci ako stúpenci biblickej češtiny
(českoslovenčina), ktorí sa hlásili k jednote „československého kmeňa“.
Zásluhu na rozšírení bernolákovčiny má spolok Slovenské učené tovarišstvo, založené
v Trnave r. 1792 Bernolák sa stal jeho predsedom a za cieľ malo šíriť spisovný slovenský
jazyk a usilovať sa o rozšírenie náučných kníh medzi slovenskú verejnosť. Najaktívnejším
členom spolku bol Juraj Fándly (1750-1811), tajomník spolku. Vo svojich osvietenských
ideáloch v dielach Pilní domajší a polní hospodár, O uhoroch aj včelách, Zelinkár poúčal
roľníkov o hospodárení, špecializácii a zavádzaní nových hospodárskych plodín. Písal a
vydával hospodárske a prírodovedecké práce, ktorých hlavnou úlohou bolo vzdelávať
pospolitý ľud.
V r. 1803 bola založená v Bratislave pri evanjelickom lýceu Katedra reči a literatúry
československej. Tu zohrávali významnú vzdelávaciu a buditeľskú úlohu profesor Juraj
Palkovič a Bohuslav Tablic. Obaja boli stúpencami československej kmeňovej jednoty i
biblickej češtiny. Odmietali Bernolákovu slovenčinu aj vytváranie modernej češtiny kvôli
prenikaniu hovorových prvkov. Bernolákovcov sa snažili získať na svoju stranu.