Príčiny a priebeh 2. sv. vojny, Vznik a vývin Veľkej Moravy

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 16.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 107 slov
Počet zobrazení: 108
Tlačení: 6
Uložení: 5

8. maturitné zadanie  

1. Vysvetlite príčiny a priebeh 2. sv. vojny
2. Vysvetlite vznik a vývin Veľkej Moravy.
3. Zhodnoťte prínos Konštantína a Metoda Pre VM v oblasti kultúry a christinizácie

Príčiny :

  1. Všeobecná nespokojnosť v Nemecku s versailleským systémom ustanoveným po prvej svetovej vojne
  2. Celosvetová hospodárska kríza
  3. Činnosť Adolfa Hitlera a jeho Národno-socialistickej nemeckej robotníckej strany
  1. Priama a nepriama pomoc veľmocí nacistickému Nemecku a jeho záujmom

 Po pripojení Rakúska (marec 1938) a rozbití Československa (september 1938-marec 1939) pokračuje Nemecko v prípravách na vojnu. Do kompletnosti jeho „Veľkonemeckej ríše“ chýbali ešte oblasti ,ktoré boli versaillskou mierovou zmluvou pripojené k Poľsko. Hitler sa chcel vyhnúť konfliktu so Sovietskym zväzom, preto navrhol Stalinovi pakt o neútočení1, ktorý mal zachovávať neutralitu

v prípade útoku zo strany tretej krajiny a riešiť sporné otázky pokojným spôsobom. Pakt podpísali

ministri zahraničia J. Ribbentrop a V. M. Molotov 23. augusta 1939. Voči Poľsku mali záväzky

Anglicko i Francúzsko. Aby im dal zámienku zamiešať sa do konfliktu, poveril Hitler SS a R.

Heydricha, aby zinscenovali provokáciu - prepadnutie nemeckej vysielačky v Gliwici Poliakmi. Hneď

na to, 1. septembra 1939, vtrhli nemecké vojská do Poľska a začala sa 2.svetová vojna. Anglicko a

Francúzsko, ktoré mali pomôcť Poľsku, vyhlásili 3. septembra 1939 vojnu Nemecku. Poľsku však

nepomohli. 17. septembra vtrhla do Poľska aj Červená armáda a obsadila jeho východné oblasti a 29.

septembra kapitulovala pred Nemcami Varšava. Poľsko bolo rozdelené na 2 časti: západná časť bola

pripojená priamo k Nemecku a stredná časť bola vyhlásená za územie tzv. Generálneho

gouvernementu, kde rozhodovali nacistické vládne orgány a stala sa teda nemeckou kolóniou. Na

západnom fronte sa do jari 1940 nebojovalo a vojne sa hovorilo „podivná vojna.“

  1. Obsadenie Poľska
  • 9.1939 – útok na Poľsko – zámien Tretia etapa vojny ka: prepadnutie nem. vysielača v Gliwici
  • 9.1939 – čudná /podivná/ vojna – V. Británia a Francúzsko vstupujú do vojny proti Nemecku /5.9.39 vstup Slovenska do vojny proti Poľsku/
  • Blitzkrieg – blesková vojna, pád poľskej obrany, obkľúčenie Varšavy/16.9./
  • 9.1939 – obsadzovanie východných oblastí Poľska armádou ZSSR /+ záp. Ukrajina a záp. Bielorusko/
  • 28.9.1939 – dokončenie rozdelenia Poľska : sovietsko – nemecká dohoda

„ o priateľstve a hraniciach“

  • 9.1939 – kapitulácia Varšavy /5.X–kapitulovali posledné vojská „Polesie“/

Výsledok : Rozdelenie Poľska na 2.časti – prvá bola pripojená k Veľkonemeckej ríši, druhá - Generálny gouvernement – nemecká kolónia so sídlom v Krakove.

Východné oblasti sa stali súčasťou ZSSR.

  1. Expanzia ZSSR
  • pripojenie východných oblastí Poľska / 12 mil. ob. – 3/4 obyvateľstva

ukrajinskej a bieloruskej národnosti/ - 17.9 – 28.9.1939

  • 11. – 12.3.1939 – sovietsko- fínska vojna – odstúpenie časti územia Fínska

severne od Leningradu v prospech ZSSR

  • august 1940 – pripojenie Estónska, Lotyšska, Litvy + Besarábie a Bukoviny

Výsledok: strategické posilnenie západných hraníc, opätovné získanie stratených 

území po prvej svetovej vojne

  1. Výboje Nemecka do severnej a západnej Európy
  1.  
    1. Útok na Dánsko a Nórsko – 9.4.1940 – obsadenie Dánska, útok na Nórsko
  • pomoc nórskych kolaborantov Nemcom – Vitkun Quisling
  • vylodenie britsko – francúzskeho expedičného zboru/14.4/ – boje o Narvik
  • 6. 1940 – kapitulácia Nórska – vláda kolaborantov a Nemcov
  1.  
    1. Útok na Francúzsko – 10.5. – 4.6.1940 prvá fáza – bleskové obsadenie

Holandska /4dni/, Belgicka / 7dní/, prienik k La Manche /Dunkerque – evak./

  • 6.40 – zač. druhej fázy – prienik do francúzskeho vnútrozemia
  • jún – vstup Talianska do vojny proti Francúzsku – bez úspechov
  • 6. – obsadenie Paríža /otvorené mesto/, Pétain, nový predseda vlády
  • 6.1940 – podpísanie kapitulácie v Compiegne

Výsledok:a/rozdelenie Francúzska: - okupovaná časť /3/5 územia/ , neokupovaná

časť so sídlom vo Vichi - kolaborantská vláda gen. Petaina

b/ začiatok francúzskeho odboja na čele s „ Charles de Gaulle“ /Fr.výb.nár.osl./

  1. Bitka o Britániu – august – október 1940 – letecká bitka – 13.8- prvý masový

nálet na Londýn – postupné získanie prevahy angl. letectva – vrchol v pol.9.40

  • neúspešné prípravy Nemecka na inváziu – viackrát odložené

Výsledok : prvý neúspech Nemecka

4. Útok na Balkán

Východiská – 27. 9.1940 – Pakt troch mocností –nové zmluvné spojenie Nemecka,

Talianska a Japonska o spolupráci a rozdelení sfér vplyvu

- podriadenie a pripojenie k Paktu Rumunska, Maďarska, Slovenska

a Bulharska – odmietnutie Juhoslávie /najskôr súhlas – pád vlády/

  • 4. – 17.4.1941 – útok, obsadenie a kapitulácia Juhoslávie / + Tal. a Maď./

vznik chorvátskeho štátu /pronemecký – bábkový/

  • 4. – 21.4.1941 – Grécko - neúspešná pomoc Britov /predchádzala neúspešná invázia Talianska do Grécka z Albánska /28.X.1940/

Výsledok: podriadenie dôležitých hospodárskych a vojenských oblastí- cesta k „svetovláde“, národnooslobodzovacie hnutie /J.B.Tiso/

Význam otvorenia 2. frontu v Európe som nenašla- neviem čo k tomu má byť !!

Mimoeurópske bojiská- k 1. fáze vojny

Afrika – 1940 – začiatok vojenských operácií talianskych vojsk v severnej Afrike

proti koloniálnym vojskám Francúzska a Anglicka, neúspechy

- pripojenie sa Nemecka /febr.1941 – Rommel/ - dočasná prevaha

Ázia -  boje v Číne, kde Japonsko postupne rozširovalo okupované územia

  1. 4.1941 – Japonsko uzavrelo so ZSSR zmluvu o neútočení, aby sa vyhlo

bojom na dvoch frontoch

Mimoeurópske bojiská - k 2. fáze vojny

  1. vojna v Pacifiku – od Pearl Harbor po Midway /42/ a Guadalkanal/43/

7.12.1941 – japonský útok na am.základňu Pearl Harbor na Havajských ostrovoch

= vstup USA do vojny

= začiatok japonskej expanzie – dobyli Filipíny, Malajsko, Indonéziu, Barmu....

júl 1942 – námorná a letecká bitka pri ostrove Midway – medznik vo vojne

v Tichomorí – víťazstvo USA, prechod k obrane Japoncov v okup. Oblastiach

bitka o Guadalkanal – 1943 – posledný pokus Japoncov o zvrat vo vojne /neúspech/

  1. vojna v Afrike – do r.1942 prevaha nemeckých vojsk – Rommel
  2. 1942 – porážka Rommela pri Al Alamejne – zlom vo vojne

1943 – ovládnutie sev. Afriky spojencami

  • júl 1943 vylodenie na Sicílii
  1. 2. Pojem VM použil v diele O SPRAVOVANÍ RÍŠE Konštantín Porfyrogenetos (vzdialená Morava)

Vznik Veľkej Moravy a jej politický vývin
V Susedstve Pribinovho Kniežatstva na dnešnej Morave sa paralelne vytvorilo Moravské kniežatstvo na čele s vládcom Mojmírom. Okolo roku 833 Mojmír porazil Pribinu spojil obe kniežatstvá do jedného celku, ktorý je známy ako Veľká Morava.
Osudy Pribinu:
Pribina so svojou družinou ušiel na juh (Balatonské územie). Vytvoril tu ako vazal Franskej ríše Blatenské kniežatstvo – centrom bola pevnosť Blatnohrad. Po jeho smrti v roku 861 vladol Blatenskému kniežatstvujeho syn Koceľ.
Veľká Morava bola pomerne veľkým štátnym útvarom. V jej politických dejinách je dominantný neustály konflikt s Franskou ríšou, ktorá toto územie pokladala za svoju záujmovú sféru. Dochované pramene neumožnili s presnosťou určiť, kde bolo sídlo veľkomoravských panovníkov.

VLÁDA RASTISLAVA:
Rastislav sa stal vládcom Veľkej Moravy vďaka Frankom. Roku 846 vznikli v krajine nepokoje,kt. podľa všetkého súviseli s nespokojnosťou s Mojmírovou vládou a s bojmi vnútri dynastie. Východofran.kráľ Ľudovít Nemec so svojím vojskom nepokoje urovnal a Mojmírovskeho synovca Rastislava ustanovil vládcom. Rastislav sa v prvých rokoch svojej vlády udržiaval vazalský vzťah voči franskej ríši. Keď sa však v rokoch 853-854 margróf východnej marky Ratbod vzbúril proti Ľudovítovi Nemcovi, Rastislav sa postavil na jeho stranu,čím sa dostal do konfliktu s kráľom. Ľudovít Nemec chcel Rastislava potrestať preto organizoval vojenské výpravy na Veľkú Moravu tie sa však skončili neúspešne. Aj Ľudovítov syn Karolman sa ako správca Východnej marky pokúšal vojensky pokoriť Veľkú Moravu ale bez výraznejšieho úspechu. Roku 859 bol podpísaný mier podľa, ktorého získal Rastislav nezávisle postavenie. Rastislav podporoval aj odboj Ľudovítovho syna Karolmana proti otcovi, toto spojenectvo využil aby zaútočil na územie Blatenského kniežatstva. Ľudovít Nemec roku 869 podnikol výpravu proti Veľkej Morave – neúspešná. Ďalší útok na Veľkú Moravu pod vedením Karolmana, ktorý zaútočil na územie spravovane Rastislavovím synovcom - Svätoplukom. Svätopluk sa vzdal Karolmanovi. To rozhnevalo Rastislava a preto ho chcel dať zabiť, ale jeho sprisahanie bolo prezradené. Rastislav bol zajatý Svätoplukom a roku 870 bol vydatý Karolmanovi. Odvliekli ho do Regensburgu kde ho súdili, oslepili a vo väzení zomrel.

VLÁDA SVäTOPLUKA:
Bavori nedôverovali Svätoplukovi a preto ho uväznili, v tej dobe Karolman obsadil VM a vymenoval za správcov územia grófov Engelšalka a Viliama, obyvatelia sa proti votrelcom vzbúrilo pod vedením SLAVOMÍRA(pochádzal z mojmírovskej dynastie)
V lete roku 871 vypuklo povstanie na Morave pod vedením Slavomíra. Karolman poslal vojsko na Veľkú Moravu na čele so Svätoplukom, lenže Svätopluk sa tajne dohodol so Slavomírom prešiel na stranu povstalcov a spoločne porazili bavorské vojsko. Svätopluk sa stal pomerne nezávislým panovníkom. Roku 874 bol uzavretýForchheimsky mier – Ľudovít Nemec uzavrel mier so Svätoplukom. Obdobie mieru s Východofranskou ríšou využil Svätopluk na výboje do susedných území. Obsadil: Vislansko, ľavý breh Tisy/Dunaja, soľné bane v Sedmohradsku, bývale Pribinovo kniežatstvo, uzemie lužických srbov, Čechy. Svätopluková ríša sa až do jeho smrti ubránila cudzím nájazdom. Veľkomoravskú ríšu pospolu udržiavala len silná osobnosť panovníka. Po Svätoplukovej smrti roku 894 nastal postupný úpadok štátu.
Pravdepodobne ešte pred smrťou rozdelil Svätopluk svoju ríšu medzi svojích synov- Mojmír II., Svätpluk II., Predslav (bol asi kňazom). Medzi Svätoplukom II. a Mojmírom II. však začali konflikty a rozbroje. Oslabenie ríše využili české kniežatstva a odpojili sa od Veľkej Moravy ako aj Vislansko a ďalšie územia.
Mojmír II. sa usiloval o udržanie celistvosti ríše, nechcel byť vo vazalskom vzťahu s inou ríšou. Svätopluk II. sa spojil s Bavormi, tým pádom nastali medzi bratmi rozbroje.
Roku 892 napadla Východofranska Ríša Veľkú Moravu (spojencami Arnulfa Korutánskeho, východofranského kráľa boli Maďari). V roku 896 vpadli Maďary do Poddunajskej nížiny. Roku 907 sa odohrala bitka neďaleko Bratislavy, v tej dobe sa už predpokladá že na území Veľkej Moravy už neexistovala centrálna moc.

SPOLOČNOSŤ
AVUNKULÁT- po strýkovi na trón nastupuje synovec
-značne diferencovaná
Knieža- vládca ríše, bol vlastníkom celého štátneho majetku
PALATÍN- radca kniežaťa, zástupca kniežaťa v čase jeho neprítomnosti
ARCHIPRESBYTER – správca stredísk fár
TAVERNÍK- správca financií, veľmi vysoká funkcia
STAREŠINA – súdna, vojenská funkcia
DUŠNÍCI – bývali otroci,
DVORÍCI – slobodní obyvatelia
Väčšina obyvateľov Veľkej Moravy: OSOBNE SLOBODNÍ

HOSPODÁRSTVO
Poľnohospodárstvo bolo základom výroby, mnohopoľný charakter, pestovali obilniny( jačmeň na výrobu sladidiel, sladký med, ovos ako krmivo pre kone) zo zeleniny pestovali napríklad kapustu, mrkvu.. , zber lesného medu- brtníctvo, doplnková výživa lov zvery, rýb, vinárstvo- pre cirkevne účely.
Poľnohospodárska technika bola na vysokej úrovni, výborní spracovatelia železa.
Nástroje: Železná symetricka radlica, asymetricka radlica- odhrňala pôdu na pravu stranu, motyky, rydla, sekery, čeriesla, kosy
Remeslá: výborný v obrábaní železa- kováči, vzniklokovotepectvo, kovolejárstvo- výroba šperkov, zbrane- hroty, kopije, bojové sekery, meče. Keramika z plavenej hliny, zdobená vlnovkami.

Cyril a Metod na Veľkej Morave – asi by to malo byť všetko neviem ,radšej si to ešte pozrite

Prvé roky na Veľkej Morave (863 – 867) alebo 864 (podľa tradície 5. júla 863) prišli na Veľkú Moravu dvaja bratia sv. Konštantín zvaný Filozof (neskoršie prijal rehoľné meno Cyril) a sv. Metod. Filozof Konštantín osobitne pre túto misiu vyvinul prvú slovanskú abecedu – hlaholiku, priniesol so sebou symbol byzantského dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku), zvolil si tzv. staroslovenčinu (= starú cirkevnú slovančinu), čiže kultivovanú macedónčinu z okolia Solúna, za jazyk, ktorý bude počas misie používať, a priniesol so sebou prvé preklady liturgických a biblických textov, ktoré už predtým pripravil s Metodom.

Staroslovenčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských (od 10. stor. slovenských a moravských) nárečí používaných na Veľkej Morave. Napríklad vtedajšia verzia hlaholiky obsahuje aj jedno písmeno (hlásku dz), ktorá sa vtedy používala len na území dnešného Slovenska.

Počas misie na Veľkej Morave potom solúnski bratia preložili do staroslovienčiny celú bibliu, ale aj liturgické texty a mnohé iné. Konštantín napísal prvú slovanskú báseň Proglas. Takisto preložili a upravili byzantské občianske zákony a vzniknutý Zakon sudnyj ljudem bol nielen občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom jazyku. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej literatúry.

Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských (čiže východofranských) kňazov, predstaviteľov západného (čiže nie byzantského) kresťanstva, ktorí sa obávali, že stratia v krajine vplyv. Roku 863 Konštantín založil tzv. Veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku 885 mali asi 200 absolventov. Poloha účilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade Devín. Vedúcim učilišťa bol Konštantín. 

Cesta do Ríma (867 – 869)

Svätý Cyril a Metod v RímeKeďže obaja bratia pochádzali z Byzantskej ríše, no Veľká Morava spadala do cirkevnej sféry Ríma (pápeža), vybrali sa roku 867 so súhlasom veľkomoravských panovníkov Rastislava (v dnešnej Morave) a Svätopluka (v Nitrianskom kniežatstve, čiže dnešnom Slovensku) do Ríma, aby získali súhlas pápeža k používaniu staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Cestou do Ríma sa v lete zastavili v Blatenskom kniežatstve kniežaťa Koceľa, Pribinovho syna, a krátku dobu tam vyučovali.

Roku 867 celú ich veľkomoravskú misiu schválil pápež. Vo februári 868 v Ríme vysvätil biskup Formozus za kňazov Metoda a troch žiakov solúnskych bratov (z dnešného Slovenska pochádzajúceho Gorazda a Juhoslovanov Klimenta a Nauma) a dvoch z nich urobili diakonmi. V marci 868 pápež napokon povolil aj slovanský liturgický jazyk (staroslovienčinu) ako štvrtý jazyk západnej cirkvi popri latinčine, gréčtine a hebrejčine, čo neskôr žiaden pápež až do 20. storočia nezopakoval. Vo februári 869 Konštantín v Ríme zomrel a krátko predtým azda prijal rehoľné meno „Cyril“.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné okruhy z dejepisu

Diskusia: Príčiny a priebeh 2. sv. vojny, Vznik a vývin Veľkej Moravy

Pridať nový komentár


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.042