Začiatok studenej vojny (1945-1949)

11. maturitná otázka

1.Charakterizujte začiatok studenej vojny (1945-1949)

Túto vojnu nikto nevyhlásil a keď sa skončila, nekonali sa žiadne oslavy. Studená vojna trvala 45 rokov a jej následkom neunikla nijaká časť sveta. Keď sa rozpadla aliancia 2. svetovej vojny, západné mocnosti a Sovietsky zväz viedli navzájom neúprosný boj, až kým sa nerozpadlo sovietske impérium. Východ a Západ využívali vo vzájomnej konfrontácii obrovský arzenál prostriedkov: horúčkovité zbrojenie a obchodné embargá, priamu vojenskú účasť v miestnych konfliktoch a vojnách, špionáž a propagandu. USA bolo v presvedčení, že ZSSR chystá veľký vojenský útok, preto USA, že viac začalo horúčkovito zbrojiť. To všetko boli zbrane studenej vojny. 

Na politickej scéne došlo po 2. svetovej vojne k striedaniu veľmocí. Tradičné veľmoci medzivojnového obdobia boli buď porazené (Nemecko, Japonsko, Taliansko) alebo oslabené natoľko, že úlohu veľmocí neboli ekonomicky schopné uniesť (Francúzsko, Veľká Británia). Na scénu sa tak dostali dve nové veľmoci: ZSSR a USA. Keďže na vytvorenie tradičného multipolárneho systému nebolo dosť veľmocí, medzinárodné vzťahy po 2. svetovej vojne charakterizuje bipolarita Od začiatku 50. rokov sa obe veľmoci označujú termínom superveľmoci, ktorý podčiarkuje ich dominantné postavenie vo svete, vzhľadom k ich obrovskej vojenskej prevahe a vlastníctva jadrových zbraní.

Začiatok studenej vojny možno datovať už v roku 194, keď sa na konferencií v Moskve stretli W. Churchill a Josif Stalin. Dohodli sa na rozdelení sfér vplyvu na Balkáne, ktoré potom aplikovali aj na celu Európu. Viedli spolu politiku : „Niečo za niečo.“ Ich cieľom bolo donútiť kapitulovať Nemecko v II. Svetovej vojne. Po Norimberskom procese sa ich cesty rozchádzajú- návrat do stavu pred II. Sv. vojnou.

Po Postupimskej konferencii sa medzi veľmocami začalo stupňovať napätie. Na väčšinu problémov mali diametrálne odlišné názory. Vo februári 1946 Stalin vyhlásil : Kým existuje kapitalizmus vojny sú nevyhnutné.

 V r. 1946 boli rozpory také vážne, že v USA sa objavili úvahy o úplnom prerušení spolupráce so ZSSR. V marci 1946 hovoril W. Churchill vo Fultone o „železnej opone”, aby charakterizoval situáciu rozdelenej Európy: „ Od pobaltského Štetína až po Trest v Jadranskom mori sa naprieč európskym kontinentom spustila železná opona. „

V r. 1946 zavládla v medzinárodných vzťahoch nervozita, ktorá sa stala predohrou studenej vojny. Termín studená vojna prvýkrát použil americký štátnik Bernard Baruch.

Termínom studená vojna označujeme obdobie extrémneho napätia medzi super veľmocami (ZSSR a USA) a blokmi, ktoré sa pod ich patronátom vytvorili na Východe a Západe. Je to stav na pokraji vojny, ktorý do skutočnej vojny neprerástol iba vďaka existencii jadrových zbraní, pretože obe strany si uvedomovali, že skutočná vojna by bola vlastne samovraždou. Bojovali teda nevojenskými prostriedkami. Stále napätie viedlo k masovému zbrojeniu na oboch stranách. Napätie nebolo vždy rovnako intenzívne, striedali sa obdobia kríz s obdobiami uvoľnenia.

Definitívny rozkol blokov zapríčinil 2 aktivity zo strany USA:

1. I. V marci 1947 v americkom Kongrese vystúpil prezident Harry S. Truman s tzv.Trumanovou doktrínou, čo bol záväzok USA vojensky a hospodársky pomôcť Grécku a Turecku tak, aby sa zabránilo ich ovládnutiu ZSSR s tým, že USA sa zaväzujú brániť demokraciu vždy a všade. Trumanovou doktrínou sa základom novej zahraničnej politiky USA stalakoncepcia zadržiavania komunizmu. Spolu s plánom na záchranu Turecka a Grécka vznikol plán na hospodársku obnovu vojnou zničenej Európy, ktorá sa nachádzala na pokraji ekonomického kolapsu. Americkým politikom bolo jasné, že nedostatok a bieda v Európe spôsobia, že tunajšie národy sa stanú ľahkou korisťou ZSSR, na druhej strane USA potrebovali európsky trh ako odbytisko pre svoje výrobky, aby sa udržala úroveň americkej vojnovej hospodárskej produkcie. Bola to podpora pre krajiny okupované ZSSr.

1. V júni 1947 vystúpil americký minister zahraničných vecí George Marshall s plánom ekonomickej pomoci európskym štátom. Do tohto tzv.Marshallovho plánusa zapojilo 16 európskych krajín (uchádzali sa o ňu aj krajiny v sovietskej sfére vplyvu, medzi nimi aj ČSR, no Stalin, ktorý sa ním oprávnene cítil ohrozený, im to zatrhol) a v rokoch 1948-1952 do západnej Európy prišla americká pomoc vo výške cca 13 mld. dolárov. V r. 1948 vznikla Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu, ktorej úlohou bolo rozdeľovanie americkej pomoci jednotlivým krajinám, a ktorá tak stála pri zrode neskoršieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Stalin, ktorý po vyhlásení Trumanovej doktríny a Marshallovho plánu dobre vedel, že USA nemajú v úmysle nečinne sa prizerať jeho expanzionistickým snahám, preto nátlakom prinútil ČSR, Poľsko a Fínsko, aby opustili rokovania o americkej pomoci a zahájil rýchlu sovietizáciu strednej a východnej Európy.

Odpoveďou Stalina na Marshallow plán bolo ešte silnejšie pripútanie si tých štátov, ktoré boli v sfére vplyvu ZSSR. Predstavitelia všetkých týchto krajín sa zišli v poľských Krkonôš. Tu im bolo vysvetlené, že vinou USA sa už svet rozdelil na 2 nepriateľské tábory. Preto sa má vytvoriť organizáciu pre lepšiu vzájomnú informovanosť. Vzniklo INFOBYRO- informačné byro komunistických a robotníckych strán.

Vplyvy:

• Západný blok(USA): ako satelity Francúzsko, Nemecko a Taliansko
• Východný blok (ZSSR): ako satelity Poľsko, Československo, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko

Ekonomika:

• Trh sa rozdelil –RVHP, pre krajiny ZSSR, aby boli viac zomknuté ku ZSSR

Kultúra:

• Olympiáda- bojkot
• Nedochádzalo ku kultúrnej výmene
• Cenzúra

Vojenská oblasť:

• Vznik NATO- vytvorené proti Nemecku, ale neskôr pochopenie, že hrozba je v ZSSR
• Varšavská zmluva(1955)- ktorá mala vytvoriť a koordinovať systém kolektívnej bezpečnosti v Európe, a zabezpečovať spoluprácu vo vojenskej oblasti pri spoločnej obrane socializmu. Jej cieľom bolo však hlavne upevnenie kontroly ZSSR nad východným blokom.

Ideológia:

• ZSSR: marxistická- leninovský názor
• USA: kapitalistická, liberálna- dôraz na slobodu

Dôležitú úlohu v tejto vojne zohrávala tajná služba:

KGB v ZSSR- špionáže, kontrašpionáže+ sovietsky vedecký výskum

CIA( Central Intelligence Agency) v USA- vojenská kontrarozviedka

1. Vysvetlite slovenské politické aktivity v období dualizmu

Roku 1868 uhorský snem prijal tzv. Národnostný zákon, ktorým Maďari v praxi uznali len jeden národ a jeden jazyk v Uhorsku a to bol maďarský. Ostatným národom(výnimkou boli Chorváti) , ktoré považovali len za akési etnické skupiny, odopierali právo na svojbytnosť. Odpor Slovákov voči tomuto zákonu mak za následok zatvorenie Matice a 3 gymnázií. Až do konca I.sv. vojny v Uhorsku nebola ani jedna stredná ani vysoká škola. Národnostný zákon, ktorý mal riešiť situáciu národov v Uhorsku, začal obdobie zvýšeného národnostného útlaku.

V tomto období sa slovenská inteligencia rozpadla na 2 tábory, ktoré sa rozchádzali predovšetkým v názoroch, ako sa stavať voči Maďarom. Prvé rozpory sa objavili už na memorandovom zhromaždení v Martine v roku 1861:

• STARÁ ŠKOLA- tvorili ju starí štúrovci, ktorí pokračovali v tradícií obrodenectva, stále presadzovali tradície panslavizmu- slovanskej vzájomnosti, rusolfista (orientácie na Rusko)a Viedeň. Sídlo mali v Martine, vydávali vlastné noviny Peštbudínske vedomosti- premenované na Národné noviny. Roku 1871 zo starej školy vznikla Slovenská národná strana, ktorá odmietala spoluprácu s maďarskou stranou.

Predstavitelia: Jozef Miloslav Hurban, Viliam Paulíny- Tóth, Štefan Marko Daxner.

• NOVÁ ŠKOLA- bola presvedčená o možnosti spolupráce s Maďarmi, odsudzovali starú školu. Vydávali Slovenské noviny. V 1875 si predstavitelia novej školy uvedomili, že spolupráca s Maďarmi je nereálna a tak zanikla. Časť z jej členov vstúpila do Slovenskej národnej strany.

Predstavitelia: Ján Mallý Dusarov, Ján Nepomuk Bobuľa (viedol stranu), Ján Palárik.

SNS a jej vnútorná diferenciácia

Jej zástancovia vychádzali z revolučných Žiadostí slovenského národa a dôsledne trvali na požiadavkách Memoranda z roku 1861. Zdôrazňovali predovšetkým požiadavku slovenského Okolia. V rakúsko- maďarskom vyrovnaní videli nebezpečenstvo pre vývin slovenského národa a odmietali ho . Zároveň odmietali aj národnostný zákon, pretože pri budovaní monarchie zdôrazňovali federatívne princípy.