Charakterizujte východnú Európu v období studenej vojny

18. maturitná otázka

1.Charakterizujte východnú Európu v období studenej vojny

Východný blok je neformálne pomenovanie Sovietskeho zväzu. Patrí sem Poľsko, ČSR, Maďarsko, Nemecko, Bulharsko, Rumunsko, Albánsko.

Sovietizácia politiky:

• Stalin chcel likvidovať komunistických vodcov, kt. sa mu zdali veľmi sebaitý.
• Vlna politických procesov v každej krajine ( veľa odsúdených najmä v opozícií)
• Vojaci, čo sa vracali do ZSSR boli odsúdení a odvlečení do gulagov, pretože sa vodcovia báli, že inak opíšu nepriatelia ako boli ľuďom vykreslení
• Centrálne riadenie z Moskvy
• Súdnictvo sa spojilo s legislatívou
• Nedemokratický totalitný systém
• Tajná polícia KGB
• Vláda 1 politickej strany- komunistickej, zakázaná politická pluralita
• Vo voľbách len jeden kandidát nasadený stranou
• Cenzúra: zakázaná kritizácie režimu, práve naopak aktívne sa musela preukazovať vernosť
• Obmedzenie základných ľudských práv

Sovietizácia hospodárstva:

• Vynútená kolektivizácia
• Príkazová ekonomika. Práca len v štátnych podnikoch, zrušenie súkromného podnikania
• 5rpčmice- hospodárske plány
• Znárodnenie a zrušenie súkromného vlastníctva
• Unifikácia- žiadne sociálne rozdiely
• RVHP(rada vzájomnej hospodárskej pomoci)- hospodárske združenie, ktoré malo urýchliť ekonomický rozvoj krajín sovietzksho bloku a pripútať si všetky krajine k ZSSR. Nikdy to nebol efektívny ekonomický mechanizmus.

Sovietizácia v kultúre:

• Bolo presne určené čo sa mohlo tvoriť
• Propagácia režimu v médiách
• Vzdelanie len v duchu režimu
• Náboženstvo nemalo miesto

Sovietizácia si zakladala na militarizácií- investície do zbrojárskeho priemyslu aj armáda sa posilňuje.

Sovietsky zväz mal aj svoje výhody:

• Každý mal prácu
• Sociálne výhody- podpora rodiny( dlhšie materské, budovanie škôlok, bezplatné záujmové krúžky a družina)
• Bezplatná zdravotná starostlivosť
• Bezplatné školstvo- zošity, knihy

2.Objasnite vznik a šírenie islamu v ranom stredoveku

Islam znamená v arabčine podriadenie sa Božej vôli. Po judaizme a kresťanstve je to tretie monoteistické náboženstvo. Jeho zakladateľ bol prorok Mohamed, ktorý sa pokladal za nástupcu Abraháma, Mojžiša a Krista. Vznikol v Arábii na začiatku 7. stor. Mekka bola dôležitou oázou a významným obchodným strediskom na križovatke karavánových ciest; bola aj významným náboženským strediskom, lebo v nej bol Boží dom. Bola to stavba v tvare kocky, do ktorej bol zamurovaný posvätný čierny kameň. Údajne ju postavil už Adam, no potom ju zničili vody potopy. Opäť ju postavil Abrahám spolu so synom Izmaelom – praotcom Arabov.
Prorok Mohamed – narodil sa okolo r. 570 v Mekke. Vychovával ho jeho strýko, lebo bol sirotou. Keď dospel, vstúpil do služby k bohatej vdove Chadídži a neskôr sa s ňou oženil napriek veľkému vekovému rozdielu. Často chodieval do okolia Mekky, chodieval do jaskyne a tam rozmýšľal. Raz v noci sa mu vraj vo sne zjavil anjel Gabriel a oznámil Mohamedovi, že si ho Boh vybral za svojho posla a proroka. Od tých čias dostával od Gabriela zjavenia, z ktorých najdôležitejšie bolo posolstvo: Nieto Boha okrem Boha a Mohamed je posol Boží. Táto veta je ich vyznaním viery. So svojím posolstvom sa obracal Mohamed aj k chudobným a bezdomovcom a hlásal, že každý, bez ohľadu na rasovú príslušnosť, farbu pleti... sa môže stať moslimom. Mohamed vyzýval súkmeňovcov, aby zničili pohanské modly. Bohatí obchodníci sa postavili proti nemu, preto emigroval s prívržencami do Medíny. Proti odporcom a neveriacim Mohamed bojoval aj mečom. Šlo pritom o svätú vojnu (džihád) proti neveriacim. Mohamed zomrel v Medíne. Vtedy sa začalo obdobie rýchleho šírenia islamu.

Korán – prorok Mohamed postupne oboznamoval svojich stúpencov s učením, ktoré považoval za Božie zjavenie. Zo začiatku sa tradovalo len ústne, ale už počas jeho života sa začalo zapisovať na pergamen, ťavie kosti a ploské kamene. Posvätné texty spolu tvoria Korán (hebr. čítania). Delí sa na 114 kapitol, ktoré sú usporiadané od najväčšej po najmenšiu (okrem 1. kapitoly). Mohamedove skutky a výroky tvoria zbierku hadítov. Korán a zvierka hadítov sú hlavné zdroje k štúdiu Božieho zákona islamu. Islam nie je len náboženstvo, je to aj súbor zákonov a etických noriem. Islam určuje spôsob života moslima. Arabčina je náboženským jazykom každého moslima.

Každý moslim musí plniť 5 povinností alebo 5 pilierov viery:
1) vysloviť vyznanie viery, v ktorom sa zdôrazňuje jeden Boh a jeden prorok
2) päťkrát za deň sa pomodliť smerom k Mekke: na svitaní, napoludnie, popoludní, po západe slnka a večer
3) Postiť sa po celý posvätný mesiac ramadán od východu do západu slnka
4) aspoň raz v živote vykonať púť do posvätnej Mekky, keď má na to dosť finančných prostriedkov
5) platiť náboženskú daň podľa výšky svojho majetku, z ktorej sú podporovaní chudobní.

Aj keď moslim bude dodržiavať každý z týchto pilierov, stále nemá záruku spásy. Islam je náboženstvo založené na samo spravodlivosti. Moslimovia často myslia na súdny deň, kedy veria, že Alah vezme váhy a zváži skutky každého človeka. Dúfajú, že ich dobré skutky prevážia nad zlými, ale aj vtedy rozhodnutie Alaha závisí od Jeho vôle a nie od spravodlivosti. Inou interpretáciou je obraz skutkov človeka zapísaných v knihe. V deň súdu Alah otvorí knihu a účet človeka bude položený buď po Jeho pravici, alebo ľavici. Pre moslima je jedinou istou cestou do raja zomrieť ako mučeník počas islamskej Svätej vojny, džihádu.
Viera v anjelov a zlých duchov, tiež známych ako džinovia, je veľmi dôležitou súčasťou života väčšiny moslimov. Hoci Korán tvrdí, že dobro a zlo pochádza od Alaha, táto viera nemá svoj pôvod v ortodoxnom islame; pochádza z pohanských náboženstiev, obzvlášť z Afriky a Indie a do islamu bola iba pripojená. 
Muži sa modlia v mešitách, lebo prorok odporúčal spoločnú modlitbu, najmä v piatok, ktorý je sviatočným dňom. Počas bohoslužby sa modlia, potom si vypočujú kázeň a zasa sa modlia.

Mekka je najsvätejšie islamské mesto. Ďalšie dve sväté mestá sú Medína a Jeruzalem. Púťové oslavy sa konajú v Mekke. Keď pútnik vojde do posvätného priestoru, musí si obliecť predpísaný púťový odev, ktorý sa skladá z dvoch nezošitých bielych látok a symbolizuje rovnosť všetkých pred Bohom.

Expanzia Arabov a islamu v ranom stredoveku

Po Mohamedovej smrti pokračovali v šírení islamu jeho nástupcovia, kalifovia. Začalo sa obdobie rýchleho šírenia islamu. Úrad kalifa zahŕňal úlohy politického vedenia a ochrany islamu, ktoré stanovil už Mohamed. Neplnili však funkciu náboženských vodcov, stali sa vodcami islamských štátov. Prvými Mohamedovými žiaci boli jeho žena Chadídža, bratranec Alí, Abú Bakr, Omar. Títo traja boli prví kalifovia a nástupcovia Mohameda.

Vzniká rozkol. Vytvorili sa dve veľké skupiny

veriacich, ktoré existujú dodnes: Šiiti, ktorý uznávajú ako nástupcu Mohameda len jeho priameho potomka a Sunniti, ktorý sa pri určovaní hlavy všetkých moslimov opierajú o súhlas celej islamskej obce.

Nakoniec sa k moci dostala dynastia sunnitská Umajjovcov, prvá z dvoch veľkých dynastii, s ktorých menom je spojená arabská expanzia. Prvý panovník Muavija I.(661-680) bol pôvodne Mohamedovým dôverníkom. Aby mohol štát účinnejšie spravovať presunul centrum ríše z Mekky do Damašku. Upevnil moc a pokračoval vo výbojoch, hlavne námorných. Okrem iného však obliehal aj Carihrad, v roku 673 ovládol Cyprus a Severnú

Afriku. Po ňom sa členovia jeho dynastie vylodili sa aj na Pyrenejskom polostrove odkiaľ postupovali až na juh Francúzka kde ich zastavil až Karol Martel. Súčasne dobyli aj Západnú Indiu. Po tejto dynastii nastupuje dynastia Abbásovcov(749-1258). K najvýznamnejším panovníkom patrí Al-Mansúr(754-775). Ten podporoval obchod, remeslá a kultúru a zrovnoprávnil všetkých moslimov bez ohľadu na ich národnosť. Arabská ríša sa tak

zmenila na moslimskú. V roku 762 preniesol hlavné mesto z Damašku do Bagdadu (mesto mieru).

Islam sa šíril ľahko a ľudia ho prijímali dobrovoľne. Moslimovia zo začiatku nikoho nenúti prestúpiť na islam, s kresťanmi žili v symbióze vedľa seba. Islam bol oveľa jednoduchší ako kresťanstvo a judaizmus s ich ťažkými poučkami, ako kresťanské doktríny o sv. Trojici či nepoškvrnenom počatí. Vďaka relatívnej slabosti Byzancie sa v priebehu 7.-10. storočia rozšírili do Afriky, Európy. Zásluhu mali na tom aj výbojné vojny kalifov. V 10. storočí vznikli samostatné kalifáty, čo bola obdoba európskych monarchií a menšie emiráty. Najvýznamnejší emirát bol v španielskej Cordobe. V Európe sa Arabi dostali na Pyrenejský polostrov. Ich ďalší postup zastavil franský majordóm Karol Martel, v bitke pri Poitres v roku 732. NA území dnešného Španielska zostali vládcami do 15. storočia, keď ich reconquista (znovudobýjanie) španielskych panovníkov zbavilo moci.

Na prvých kalifov nadviazali seldučskí Turci, ktorí v 11. storočí dobyli Jeruzalem, čo bolo podnetom na križiacke výpravy. Osmanskí Turci 29. mája 1453 zničili Byzantskú ríšu, ovládli celý Balkán a dostali sa až na juh Slovenska a pod Viedeň, kde boli zastavení na konci 17. storočia.

 Súčasný moslimský svet

3.Zhodnoťte prínos islamskej kultúry do kultúrneho dedičstva ľudstva

Kultúra bola ovplyvnená viacerými kultúrami (helenistická, egyptská, sýrska, iránska) vznikla spojením pôvodnej primitívnej arabskej s kultúrami okolitých národov

• Matematika: arabské číslice a nula, vytvorili algebru ako časť matematiky
• Geografia: mapy obchodných ciest, mapy Arábie a vzdialených krajín
• Lekárstvo: hygiena, životospráva, očné choroby
• Architektúra: mešity a minarety, zlúčenie arabských a byzantských prvkov vznikli arabesky- ornamentálny výzdoba
• Filozofia: Aristotelova filozofia bola prijatá
• Písomníctvo: jeho rozvoj a to hlavne poézia a dejepisectvo
• Astronómia: zostavili mapu hviezd a prístroje na astronomické pozorovanie
• V období raného stredoveku sa arabčina stala medzinárodným kultúrnym jazykom, podobným, akým bola latinčina na Západe.
• Mešity (Hagia Sofia / Chrám Božej múdrosti– Istanbul