František Jozef I.

František Jozef I.

Po porážke revolúcie 1848/49 – neoabsolutizmus (podľa ministra A.Bacha bachovský absolutizmus) spájal absolutizmus + modernizáciu

• Marec 1849 Oktrojovaná ústava
• Rakúska monarchia = jednotný štát riadený z 1 centra, úradný jazyk nemčina, v nižších úradoch národné jazyky
• Uhorsko-podrobená krajina (kapitulácia Maďarov v bitke pri Világoši 13.8.1849), zaviedol v ňom provizórium (1850-1853) –dočasné polit. usporiadanie, zrušil jeho autonómne práva a začlenil ho do ríše, staré zákony neplatia a nové ešte nie sú
• Občianske práva (sloboda zhromaždovania,slova) nahradila cenzúra,polícia, agenti
• Bach zrušil ústavnú formu vlády, zákony vydával František Jozef v podobe nariadení

• 12.1851- Silvestrovské patenty –zrušená Oktr.ústava, potvrdili zrušenie poddanstva,rovnosť ľudí pred zákonom, modernizoval súdnictvo,daňový poriadok,školstvo,podpora stavieb železníc a továren. výroby

• 1859 kríza režimu – Jozef odvoláva Bacha (bol minister vnútra, centralizmus-Viedeň),
• 1860 vydáva Októbrový diplom - obnova konštitučnej monarchie
  • kvôli medzinár.izolácií habsb.ríše, vojen.porážky v Tal., finančné ťažkosti
  • Jozef sa vzdal absolutistickej moci a vymedzil zásady budúcej ústavy
  • Rešpektoval osobitné štátoprávne postavenie Uhorska-obnovenie snemu,župného zriadenia
  • vymedzoval federalizáciu monarchie

• 2.1861 februárová ústava (Schmerlingova)
• posilňovala jednotu ríše, jej centrálnu moc
• obmedzovala autonómne zákonodarné výkonné právomoci-mali byť sústredené do celoríšskeho snemu (Uhorsko 123 poslancov)
• Maďari nespokojní, chcú obnovenie nezávislosti Uhorska, vytvorenie vlády, ktorá by podliehala snemu
• Uhorskí poslanci odmietajú zasadnúť v ríšskej rade (sneme)
• Panovník rozpúšťa uhorský snem, zavádza provizória

Nástupca Fr. Jozefa –synovec Fr. Ferdinand d ´Este –žena Žofia Chotková z neznámeho šľacht. Rodu-musel podpísať, že jeho deti nebudú mať nárok na trón

V znamení memorandového a matičného pohybu

V tejto atmosfére sa začali aktivizovať predstavitelia slov. polit. života

• chceli využiť nezhody medzi rak. a maď. záujmami
• 1861 založili noviny Peštbudínske vedomosti (Ján Francisci)
• Slováci sa nedostali do novoutvoreného uh. snemu

• -7.6.1861 Slovenské národné zhromaždenie v Turčianskom Sv. Martine
• prijali dokument Memorandum národa slovenského
  • nadviazalo na revol. sahy ale rešpektovalo Okt. diplom a febru. ústavu
  • odmietalo nadradenosť Maďarov
  • Štefan Marko Daxner – rovnoprávne postavenie Slovákov v Uhorsku
  • uznanie osobitosti slov. národa ,samospráva žúp, vyčleniť jeho územie pod názvom Hornouhorské slovenské okolie –autonómny útvar
  • slovenský jazyk v úradoch, školách a na súdoch
  • zriadenie slov. právnickej akadémie,Katedry slov. reči a literatúry v Pešti
  • povolenie na zakladanie spolkov. , primerané zastúpenie v uh.sneme
  • občianske a nár. slobody aj pre Rusínov-Ukrajincov,Rumunov,Srbov,Chorvátov
  • nenastolilo požiadavku samost. slov. snemu ani soc. alebo demokr. požiadavky
  • požiadavky iba slov. Okolia- územného celku, na kt. žil slov. národ
  • predložili ho uh. snemu
  • Maďari protestné akcie proti Memorandu

• Jozef rozpustil snem, požiadavky ostali neprerokované
• prepracované memorandum- Viedenské memorandum predložené priamo Fr. Jozefovi (delegáciu viedol Štefan Moyzes)
  • Viedeň splnila len niektoré jazykové,školské a kult. požiadavky
  • povolila založenie Matice slovenskej a 2 slov. gymnáziá (V.Revúca, Turč.Sv.Martin, neskôr Kláštor pod Znievom)
  • poslovenčenie gymn. v BB vďaka Moyzesovi

Matica slovenská (1863-1875)

• 8.1863 slávnostné otvorenie v Martine, kde mala svoje sídlo
• celonárodný kult. spolok,centrum kult. života Slovákov, symbol ich národnej svojbytnosti
• nadviazala na činnosť Tatrína
• predseda Štefan Moyzes, podpredseda Kuzmány
• žila z darov (grajciarová zbierka)
• základy slov. múzejníctva,archívnictva, knihovníctva
• vydávala .slov. vedecký časopis Letopis Matice sl.
• zatvorená 1875
• na ňu nadviazala Muzeálna slov. spoločnosť (1893/95)
• obnovila svoju činnosť 1.1.1919