15-16 stor. – sme súčasťou Uhorského kráľovstva
Uhorsko – 16. stor. – ohrozované Turkami, Poliakmi
→ šľachta (magnáti) nemali záujem zorganizovať vojsko, ktoré by sa Turkom postavilo
→ vo vnútri štátu sa zhoršujú pomery medzi šľachtou → Uhorsko ľahko zraniteľné
– najvýznamnejšia osoba v Uhorsku: TOMÁŠ BAKÓCZ, ostrihomský arcibiskup, prezývaný kráľ Uhorska, bohatý
1514 – na jeho podnet bola pápežom vyhlásená križiacka výprava proti Turkom – B. išlo o slávu a pápežský stolec → šľachta tieto zámery odhalila, odmieta organizovať vojsko
→ v okolí Budína sa i napriek tomu zhromaždilo 80 000 vojakov, križiakov – tvorená chudobou, remeselníkmi, študentmi, sedliakmi, zemanmi
→ v armáde vypukol odpor voči šľachte, viedol až k vzbure – na čele povstania JURAJ DÓŽA –
– vyzval križiakov na vybojovanie slobôd od šľachty, napr. slobodu sťahovania, slobodu na využívanie vôd, lesov
→ nížiny medzi Dunajom, Tisou
povstanie nakoniec potlačené
Dóža vyhlásený za sedliackeho kráľa – popravenie: posadený na žeravý železný trón, s rozžeravenou železnou korunou
autor: ŠTEFAN VERBÖCZI
po povstaní úpadok v krajine, nemá ju kto brániť
1416 – na trón nastupuje ĽUDOVÍT II. JAGELOVSKÝ (10)
manželka Mária Habsburská (9)
– český aj uhorský kráľ
– v tomto období Osmanská ríša rozširuje svoje územia, SÜLEYMAN II na čele Turkov vyhráva bitky: BELEHRAD, ŠABAC; rozhodnutie, že zaútočí aj na Uhorsko
1525 – Süleyman II. sa so 100 000 vojakmi presunul z Istanbulu
– Uhorsko 30 000 vojakov, prehráva, Ľudovít II. Jagelovský uteká z bojiska (utopil sa v Dunaji spolu s kráľovským pokladom) → uvoľnenie českého aj uhorského trónu
trón v Čechách – FERDINAND HABSBURSKÝ (Máriin brat, vládne aj v Rakúsku)
v Uhorsku – FH má protikandidáta JÁN ZÁPOĽSKÝ (sedmohradské knieža)
– obaja boli biskupom Štefanom Podmanickým pomazaní za kráľov – na jednom tróne dvaja králi – boj o trón
– vojsko: labanci – vojsko: hajduci
– vyhráva – žiada o pomoc Turkov
1538 – narodenie syna JZ, JZ umiera na obžerstvo
1541 – rozdelenie Uhorska
Slovensko + Chorvátsko+ Zadunajsko + Česko + Rakúsko – HABSBURSKÁ MONARCHIA – Monarchia domu Rakúskeho (1526)
BRATISLAVA (Wilsonovo mesto, Pressburg, Prešporok, Pozsony)
1536 – hl. m. – sídli tu: → Uhorská komora, spravujúca kráľovské majetky, bane,
mincovníctvo, financie
→ Kráľovský súd
→ kráľovský miestodržiteľ
→ zasadá tu krajinský snem (šľachta, mešťania, duchovenstvo)
→ korunovačné klenoty, korunovácia
1541 – 1780 – korunovačné mesto
TRNAVA – 1543 – Ostrihomský arcibiskup sa presúva do TT; „Slovenský Rím“
HABSBURGOVCI
Ferdinand I.
Maximilián II.
Rudolf II.
Matej I.
Ferdinand II., III., IV.
Leopold I.
Jozef I.
Karol VI. (otec Márie Terézie)
problémy HM:
1530 – Turci prvýkrát vtrhli na územie SVK; zničené Ponitrie, Považie; unesených 8000 malých detí – poturčenci, janičiari
1541 – Turci našimi susedmi; 150 rokov útokov Turkov – „turecké jarmo“
– cieľom Turkov boli banské mestá (Au, Ag, Cu, Fe)
– útočili vyššie, tvorili okresy – SANDŽAKY → na čele BEG/BEJ, podlieha Pašovi z Budína, obyvatelia boli povinný platiť dane
– Habsburgovci investovali ročne 900 000 zlatých na obranu
→ stála žoldnierska obrana
→ VARTOVKY – obranné veže
→ opevnenia okolo hradov
1593 – 1608 – 15 ročná habsbursko-osmanská vojna
– vodca: MIKULÁŠ PÁLFY (vyhráva 26 bitiek)
1598 – bitka RÁB (Győr) – získava grófsky titul, Turci prehrávajú – ostáva im územie okolo
Ipľa
1663 – útok Turkov, dobyté Nové Zámky, Nitra, Levice
1664 – podpísanie mieru vo Vášvári, Turci si nechávajú Nové Zámky
1683 – Turci útočia smerom na západ – Viedeň → Habs. – pomoc od nemeckých kniežat a
1685 – habsburské útoky na Turkov Poľska
1686 – Habsburgovci útočia na Budín → vyhrávajú → územie dnešného Slovenska bez
Turkov
– v Čechách aj v Uhorsku
– príčina: 1) silná rekatolizácia (Sedmohradsko – kalvinizmus)
2) odňali uhorskej šľachte jej privilégiá, majetky
– sedmohradské knieža
– proti Rudolfovi II.; vlastizradné procesy, porušovanie privilégií, sloboda vyznania
– boje prebiehali na území Slovenska
– podnet: habsburské vojská zabrali evanjelikom Dóm sv. Alžbety v KE, to pobúrilo
protestantskú šľachtu
– končí sa porážkou Habsburgovcov
– 1606 – Viedenský mier – prísľub, že H vrátia šľachte majetky a privilégiá, prestanú s rekatolizáciou; H rušia mierové podmienky →
– sedmohradské knieža
– proti Ferdinandovi II.
– porážka H → mier v Mikulove (Mikulovký mier) → nedodržanie podmienok
– proti Ferdinandovi III.
– Linecký mier → nedodržanie podmienok, vyhrotenie situácie
VESSELÉNIHO SPRISAHANIE – odhalené → súdy v BA, Prešove, Levoči → odsúdenie na galeje
– proti Leopoldovi I.
– 1683 – počas povstania Turci obliehajú Viedeň, no nedobýjajú ju, na čele habsburských vojsk je EUGEN SAVOJSKÝ + poľský kráľ JÁN SOBIESKI → povstanie potlačené
– na sneme v BA bola vyhlásená dedičnosť koruny pre Habsburgovcov, cisár obmedzil náboženské slobody sľachty
– 1687 – PREŠOVSKÉ JATKY
→ generál cisárskych vojsk CARAFFA dal popraviť 24 mešťanov, ktorí sa povstania zúčastnili (sympatizovali)
– vojna o španielsky trón
– 1711 – Szatmársky mier (rumunské mesto Satumare, maď. Szatmár)
→ Habsburgovci získavajú korunu na večné časy, zároveň šľachte poskytujú
privilégiá, majetky, náboženskú slobodu
→ na čele stál predstaviteľ privilegovanej vrstvy
→ vodcovia boli protestanti, boli maďarského pôvodu
→ prebiehali na území SVK
→ prebiehali súbežne s tureckými bojmi
→ šľachtici sa nechceli vzdať práva odporu a nezdaniteľnosti