Československá republika

Československá republika

1918 – koniec 1.sv. vojny

ČSR – nástupnícky štát (1919 – Versaillská konferencia)

1. okt. 1918 – PRAHA – Národný výbor vyhlasuje vznik ČSR
2. okt. 1918 – MARTINSKÁ DEKLARÁCIA – Slováci vyhlasujú vznik ČSR

ČSR: 140 484 km²

13 613 172 obyvateľov

SVK: 49 006 km²

2 998 244 obyvateľov

územia: Čechy, Morava, Sliezsko, Slovensko, Podkarpatská Rus

Problémy po vyhlásení vzniku ČSR

1. Nemci – stali sa národnostnou menšinou, žiadali od našej vlády vytvorenie Nemeckej provincie
2. Tešínsko – Poliace – nespokojní s hranicami, vtrhli na naše územie, obsadili Tešínsko

1920 – vojská Dohody ich zatlačili späť, zároveň boli určené presné hranice

1. Budapeštianska vláda – sídlo v BA, talianski legionári + dobrovoľníci vytvorili naše národné gardy – b. vládu a m. gardu vyhnali
2. Maďarsko – marec 1919 – BÉLA KÚN vytvára Maďarskú republiku RÁD, vytvoril armádu, vtrhol na Slovensko (maďarská menšina na SVK im pomáhala), obsadili 2/5 územia (NZ, Gemer) – vyhlásili, že patria Maďarsku, vytvorili Slovenskú republiku Rád – na čele ANTONÍN JANOUŠEK – 16. jún 1919

→ vojská Dohody ich potlačili naspäť

1. nov. 1918 – prezident: T. G. MASARYK

minister zahraničia: EDVARD BENEŠ

minister vojny: M. R.ŠTEFÁNIK (máj 1919 – umiera)

predseda vlády: KAREL KRAMÁŘ

minister zdravotníctva a TV: VAVRO ŠROBÁR

→ vo vláde dvaja Slováci: Štefánik, Šrobár – 17. dec. 1918 – menovaný za ministra s plnou mocou pre správu Slovenska – sídlo v ŽILINE, 14 oddelení, podliehajú vláde v Čechách

1. mesto ČSR a Čiech: PRAHA
2. mesto SVK:

POSZONY/PRESSBURG/PREŠPOROK/ MARTIN

/WILSONOVO MESTO

907 – prvá písomná zmienka – stred Slovenska, centrum kultúrneho a

1541 – 1780 – korunovačné mesto národno-politického života

– železnica, letisko, prístav

1. febr. 1919 – Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska sa sťahuje do Bratislavy (názov zjednotil V. Šrobár) → BA sa stáva hlavným mestom

– boli prijaté prvé zákony podporujúce demokratický charakter republiky

1. 8-hod. pracovný čas
2. sloboda tlače, zhromažďovania, štrajkov
3. podpora nezamestnanosti
4. zlepšenie sociálneho zabezpečenia/poistenia
5. ochrana nájomníkov
6. zrušenie šľachtických výsad a titulov
7. pozemková reforma – namierená proti maďarským a nemeckým veľkostatkárom (1938 x)

1. febr. 1920 – Národné zhromaždenie (PRAHA) prijíma ÚSTAVU – vychádza z francúzskej a americkej ústavy → 3 oblasti štátnej moci:

ZÁKONODARNÁ MOC (tvoriť)

VÝKONNÁ MOC (presadzovať v praxi)

SÚDNA MOC (kontrolovať)

Národné zhromaždenie – dvojkomorové

1. snemovňa poslancov – 300 – poslanec musí mať minimálne 30 rokov, volič nad 21, poslanec volení na minimálne 6 rokov
2. senát – 150 – min 45 rokov, volič nad 26 rokov, volení na 8 rokov

Prezident – na čele štátu – volený parlamentom na 7 rokov (1920, 1927, 1934 – T. G. Masaryk; 1935 – E. Beneš; 1938 – rozpad republiky, EMIL HÁCHA)

– prezident menuje VLÁDA:

1. koaličná – zastupuje rôzne politické strany
2. úradnícka – vláda odborníkov

– systém vlády založený na politických stranách → nezávislý poslanec sa do vlády nedostane

– všetky rečnícke prejavy sú detailne zaznamenávané, publikované

– predsedajúci má právo zobrať poslancovi slovo

– volebné kampane – krátke, intenzívne: tlač, plagáty, letáky, nápisy na múroch, trubafóny → po voľbách museli byť odstránené

POLITICKÉ STRANY

• AGRÁRNA STRANA

1922 – premenovaná na Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu

na čele: MILAN HODŽA

– hospodárske záujmy, pozemková reforma

– centralistická – za riadenie z Prahy

– čechoslovakistická – názor, že v ČS je len jeden národ

– najsilnejšia v medzivojnovom období v rámci ČSR

• ĽUDOVÁ STRANA – HSĽS

1925 – premenovaná na Hlinkova Slovenská ľudová strana

– najsilnejšia v rámci Slovenska

– za záujmy kresťanov, za autonómiu

• SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA

– za záujmy Slovákov

– programovo kolíše, mnohokrát mení ciele, plány – hľadá spojenca aby sa dostala do vlády

– na čele MARTIN RÁZUS, EMIL STODOLA

• ŽIVNOSTENSKÁ STRANA

LIDOVÁ STRANA – obe v Čechách

• KARPATONEMECKÁ STRANA – KARMASIN (Nemci na SVK)

SUDETONEMECKÁ STRANA – HENLEIN (Nemci v Čechách)

• KRAJINSKÁ KRESŤANSKOSOCIÁLNA STRANA

MAĎARSKÁ NÁRODNÁ STRANA

1936 – Jaroš, Esterházy – zjednotené na Maďarskú zjednotenú stranu

• SOCIÁLNO-DEMOKRATICKÁ STRANA

1. rovnosť ľudí – odstránenie triednych rozdielov
2. zlepšenie soc. podmienok
3. dostupnosť vzdelania
4. režim

→ dlhodobý proces

– majú podporu inteligencie a zamestnaných ľudí

– niektorí jej členovia po vystúpení vytvárajú →

8) KOMUNISTICKÁ STRANA

1921 – založenie v Ľubochni

– prevzali program soc. demokratov, tvrdia však, že tieto zmeny presadia revolúciou

– podporovaní najchudobnejšími vrstvami a nezamestnanými

– na čele KLEMENT GOTTWALD

– strana je pod Stalinovým vplyvom

– nazývaná Sekta komunistickej internacionáli

1929 – BOĽŠEVIZÁCIA – vylúčenie sympatizantov SDS

NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE

→ Česi (6,8 mil.), Slováci (1,9 mil.), Nemci (3,1 mil.), Maďari (745 tis.), Poliaci, Rusíni, Rusi (461 tis.), Židia

– národnostné menšiny → nepokoje

– vláda sa zaručila, že bude dodržiavať politické, občianske a kultúrne práva menšín:

• práva na spolky
• právo na vydávanie novín, časopisov
• právo na politické strany
• právo na zastúpenie poslancov v parlamente
• ak okolo 20% obyvateľov určitej nár. menšiny → právo na materské, základné aj stredné školy, právo používať svoj materinský jazyk v úradnom styku (nespokojní najmä Nemci)

etnikum – nie je uznané za nár. menšinu

RÓMOVIA – od roku 1322 – Spišská Nová Ves; cca 62 tisíc

1927 – Zákon o potulných cigánoch

1938 – prenasledovaní, boli pre nich vytvorené pracovné tábory

od 1939 – 250 tis. Rómov poslaných do koncentračných táborov

– od vlády dostávajú najviac materiálnej/finančnej podpory

NÁBOŽENSKÉ ZLOŽENIE

– len 17 tis. ľudí neveriacich (0,12%)

KULTÚRA

1922 – 8 ročná povinná školská dochádzka (1907 – Ápponyiho zákony)

→ výučba v materinskom jazyku – Slováci nemali učiteľov, cca 100 tis. Čechov prichádza zastávať učiteľské funkcie

školy: (súkromné/štátne/cirkevné)

• ľudové
• stredné
• odborné
• učňovské

1919 – UK (1348 – Karlova Univerzita)

+ znovuotvorenie Matice Slovenskej (1863 – 1875)

1937 – Vysoká škola technická v Košiciach

1920 – SND

1932 – Činohra SND

rozvoj výtvarného umenia: MARTIN BENKA

ĽUDOVÍT FULLA

MILOŠ ALEXANDER BAZOVSKÝ

MIKULÁS GALANDA

film:

KAROL PLICKA– „Zem spieva“ – ocenenie v zahraničí

MARTIN FRIČ – 1. režisér, ktorý podľa scenára K. Plicku natočil celovečerný film Juraj Jánošík, v hl. úlohe PAVOL BIELIK – zakladajúca osobnosť slovenského herectva

1. aug. 1926 – rozhlasové vysielanie z Bratislavy

HOSPODÁRSTVO

70% R-Upriemyslu pripadlo Československu (Baťa, Škoda) + ako nástupnícky štát sme prebrali aj dlhy R-U – naša pôžička: 8 miliárd korún

Národnohospodársky ústav – viedli ho: IMRICH KARVAŠ, PETER ZAŤKO

ČS – riadené z Prahy – delí peniaze medzi Č a SVK, Slovákov však neberú ako rovnocenného partnera, ale ako konkurenciu – 163 podnikov zatvorených pre nedostatok financií, nezamestnaní sa postupne stávajú poľnohospodári

HOSPODÁRSKA KRÍZA – 1921 (440tis. ľudí prišlo od zamestnanie); 1929 (920tis. ľudí prišlo o zamestnanie)

1933 – každý tretí dospelý bol nezamestnaný

– drevársky, textilný, sklársky, železiarsky priemysel na SVK → stávame sa AGRÁRNOU KRAJINOU – 60% obyvateľstva sú roľníci

v medzivojnovom období – ľudia si začali brať pôžičky z bánk – pri nesplatení pôžičky → exekúcia, odňatie majetku

→ vznikajú hladové doliny (Kysuce, Gemer, Spiš) – protesty v uliciach – spočiatku rozháňané, neskôr vláda zavádza žobračenky – každá rodina má na týždeň 10kg chleba – nedostatok

1. vlna vysťahovalectva – 104 000 ľudí – USA, KANADA, Argentína

ZAHRANIČNÁ POLITIKA

minister zahraničia: EDVARD BENEŠ

úlohy: a) usporiadať vzťahy k susedným štátom

1. b) upevniť medzinárodné postavenie ČSR

Maďari – územné požiadavky voči ČSR, Rumunsku, Juhoslávii

1920 – MALÁ DOHODA – tieto tri krajiny sa zaviazali, že v prípade ďalších územných požiadaviek Maďarov si vzájomne pomôžu

1922 – konferencia v JANOVE – rokovanie o hosp. kríze

– zvolaná Veľkou Britániou (účasť ZSSR aj Nemecka)

– na ničom sa nedohodli, ZSSR aj Nemecko odchádzajú do RAPALLE a podpisujú hospodársku zmluvu, ČSR + ZSSR taktiež podpisujú obchodnú zmluvu

máme záujem podpísať zmluvu aj s VB/F – obe krajiny mali podmienku nepodpísať zmluvu s tou druhou → Beneš chcel sprostredkovať prímerie medzi F a VB

1924 – Československo francúzska spojenecká zmluva, dostávame sa do jednostrannej závislosti od F

1925 – konferencia v LOCARNE (Švajčiarsko)

cieľ: zabezpečenie hraníc v Nemeckom

výsledok: hranice F + Belgicko ↔ Nemecko – zabezpečené

hranice ČSR ↔ Nemecko – bez garancie

1928 – zmluva s Vatikánom – MODUS VIVENDI – zaručenie, že nepresadíme zákon odluky cirkvi od štátu