Francúzsko v 16. storočí

Francúzsko v 16. storočí

16. st. – najľudnatejšia krajina, drvivá väčšina obyvateľstva = roľníci – sú slobodný, no pôdu si prenajímajú

Platia: → feudálnu rentu

→ dane štátu

→ cirkevný desiatok

– spory medzi katolíkmi a hugenotmi (francúzsky kalvíni – veria v predestináciu/predurčenie) → vyriešené za vlády HENRICHA NAVARRSKÉHO

1589 – H. Navarrský nastupuje na trón → začiatok vlády rodu BOURBONOVCOV (Kapetovci, Valois, Bourbonovci)

1598 – vydáva NANTSKÝ EDIKT – zrovnoprávnenie náboženstiev

ĽUDOVÍT XIII.

prvý panovník z rodu Bourbonovcov, ktorí vo Francúzsku začína nastoľovať absolutizmus; spoluvládca – kardinál RICHELIEU (prvý minister)

ĽUDOVÍT XIV.

– spoluvládca kardinál MAZARIN (prvý minister, poručník)

– Kráľ Slnko, „Štát som ja“, pokladá sa za Bohom vyvoleného panovníka, dal postaviť VERSAILLES (76. mil.), zaviedol kráľovskú etiketu

– vládne sám, isté stavy sú privilegované

stavy: šľachta, duchovenstvo – privilégium, oslobodený od platenia dane, zastávajú dobre platené

funkcie v štátnej správe → podporujú jeho vládu

ostatné spoločenské vrstvy – neprivilegované

Základné princípy jeho vlády

1. armáda – ½-miliónová armáda žoldnierov (plat – žold), začiatok používania bajonetov
2. štátna správa – „kráľova vôľa je zákon“
3. katolícka cirkev – zrušil Nantský edikt; jeden kráľ, jedna viera, jeden zákon

minister hospodárstva: JEAN BAPTISTE COLBERT

– jeho hosp. politika: colbertizmus, merkantilizmus (merkantor – kupec)

– základom bohatstva štátu sú drahé kovy → zákaz exportu drahých kovov, vývozu surovín, dovozu tovaru, zrušenie vnútorného cla (Fr. delené na kraje) → Fr. je hosp. jednotné

– podporuje výstavbu manufaktúr, začal vývoz produktov, ktoré boli vzácne: parfumy, porcelán, sklo, zrkadlá, gobelíny

– základom jeho hosp. politiky je tvz. aktívna bilancia – export prevyšuje import

Zahraničná politika – ciele:

1. vyradenie Holandska ako konkurencie
2. oslabenie Habsburgovcov
3. rozšírenie územia → získal Kanadu, povodie rieky Mississippi (Lousiana)

1700 – KAROL II., španielsky kráľ bezdetne umiera → prázdny trón

– o trón majú záujem:

1. Bourbonovci (manželka Ľudovíta XIV. Mária Tereza je sestra Karola II.)
2. Habsburgovci

→ 1701 – 1714 – VOJNA O ŠPANIELSKE DEDIČSTVO

najväčšie bitky: BLENHEIM, FLANDERSKO, PIEMONT

Bourbonovci prehrávajú, do tejto bitky vstupuje Anglicko – udržanie rovnováhy síl v Európe

1713 – podpísanie mierovej zmluvy v UTRECHTE

1714 – druhá mierová zmluva v RASTATE

→ na trón nastupuje FILIP V. (vnuk Ľudovíta XIV.) – písomne sa zaručuje, že sa vzdáva nárokov na francúzsky trón (vylúčenie spojenia Francúzska a Španielska)

→ Habsburgovci získavajú NEAPOLSKO, MILÁNSKO

→ Anglicko získava GIBRALTÁR + právo obchodovať s čiernymi otrokmi – právo asiento

ĽUDOVÍT XV.

– pravnuk Ľudovíta XIV.

– na trón nastupuje ako dieťa, regent: FILIP ORLEÁNSKY

– na trón nastupuje ĽUDOVÍT XVI.

FRANCÚZSKA BURŽOÁZNA REVOLÚCIA

Predpoklady vzniku FBR:

1. stor. – Francúsko sa dostáva do hosp. a spoločenskej krízy (Anglicko malo v tomto období priemyselnú revolúciu za sebou)

• vládnu tu BOURBONOVCI – ĽUDOVÍT XVI. + manželska MÁRIA ANTOINETTA (dcéra Márie Terézie) → napriek hosp. kríze vedú luxusný život, zvyšujú dane, zavádzajú špeciálne dane (z komínov, šiat, okien), ktoré platí len tretí stav; ľud ich nenávidí, nemajú dobré vzťahy ani so šľachtou a duchoven.

1. financie – (merkantilizmus) na správu financii dohliada genevský bankár JACQUES NECKER: Francúzko → pôžička → zadlženie → finančná kríza
2. 1788 – nastáva rok neúrody, v krajine hlad, bieda, ľudia protestujú, stúpa cena potravín
3. rozširovanie osvietenstva – hlása rovnosť, ľudské a občianske práva → šírenie revolučnej nálady

L XVI. – rozhodol sa, že nebude vládnuť sám (v r. 1614 boli naposledny zvolané generálne stavy)

5.máj 1789 – VERSAILLES – zvolanie generálnych stavov (šľachta, duchovenstvo, meštianstvo) → Napriek tomu, že tretí stav mal v generálnych stavoch viac hláv ako ostatné dva dohromady, nemohol ani jednu svoju reformu presadiť, lebo sa hlasovalo tradične, čiže každý stav mal jeden hlas. Pre svoju nespokojnosť, ale najmä preto, lebo prvé dva stavy odmietli zasadať s tretím stavom, sa tretí stav rozhodol, že bude zasadať samostatne → vyhlásili sa za Národné zhromaždenie, ktoré ako jediné má právo zastupovať ľud → kráľ sa ich snaží rozpustit. Premenovali sa na ÚSTAVODARNÉ ZHROMAŽDENIE, ktoré sa riadilo heslom LIBERTÉ – EGALITÉ – FRATERNITÉ (sloboda – rovnosť – bratstvo) → kráľ chcel vojensky rozohnať toto zhromaždenie i búriaci sa ľud

1. Prvé obdobie FBR – OBDOBIE KONŠTITUČNEJ MONARCHIE
2. júl 1789 – 10 aug. 1792

1. júl 1789 – dobytie štátnej väznice BASTILLI, symbolický začiatok revolúcie

národné gardy – velitel LA FAYETTE

1. aug. 1789 – Dekrét o zrušení poddanstva
2. aug. 1789 – Deklarácia práv človeka a občana – potvrdila heslo sloboda- rovnosť- bratstvo – zrušila privilégiá, vyhlásila rovnosť občanov pred zákonom, náboženskú slobodu, slobodu tlače a zhromažďovania, slobodu podnikania, majetkovú nedotknuteľnosť, decentralizácia – 83 departmentov

1. sept. 1791 – prijatá Ústava, Ústavodarné zhromaždenie → Zákonodar. zhrom., voľby:

• výkonná moc – kráľ
• zákonodarná moc – zákonodarné zhromaždenie
• súdna moc – sudcovia

→ po vzniku ústavy sa z krajiny stáva konštitučná monarchia

– Zákonodarné zhomaždenie – parlament, tvorí zákony, má 745 poslancov (volebné právo majú len muži), platí tu majetkový cenzus – členovia len z bohatých vrstiev

1. finančná buržoázia – bankári
2. priemyselná a obchodná buržoázia – GIRONDISTI
3. prívrženci kráľa – ROYALISTI

politické spolky

JAKOBÍNI – stretávajú sa v kostole sv. Jakuba v Paríži,

• vodca: MAXIMILIAN ROBESPIERRE
• spolok priateľov ústavy

CORDELIERI – na čele: MARAT, DANTON

• spolok priateľov ľudských práv

Prusko, Rakúsko – absolutizmus, chceli francúzskemu kráľovi pomôcť nastoliť absolutizmus;

1792 – Zákonodarné zhomaždenie vypovedá vojnu Rakúsku

Francúzska armáda – dobrovoľníci → Fr. prehráva; do Paríža prichádzajú dobrovoľníci z Marseille, s revolučnou piesňou MARSEILLAISA – hymna Francúzskej republiky

1. Druhé obdobie FBR – VLÁDA GIRONDISTOV
2. aug. 1792 – 2. jún 1793

Paríž – nepokoje, kráľ s rodinou zatknutí

voľby – 1. Girondisti, 2. Jakobíni, 3. „BAHNO“

→ utvárajú KONVENT, najsilnejší vrámci neho sú girondisti

1. sept. 1792 – Konvent vyhlásil Francúzsko za republiku

+ zavádzajú nový kalendár, rok začína prvým dňom republiky, nové názvy mesiacov

Konvent začína súdny proces proti kráľovi – je súdený za zradu Francúzska

január 1793 – popravený ako občan Kapet (október – popravená jeho manželka) na gilotíne (vynálezca – Guillotin) → poprava kráľa vyvolala pobúrenie v krajinách

→ Anglicko začína vieš koalíciu štátov proti Francúzsku

→ Francúzsko prehráva vojnu, zároveň je v krajine hlad, nespokojnosť

Girondisti – Zákon o voľnom predaji obilia

Jakobíni – Zákon o cenovom maxime obilia

→ rozpori vrámci Konventu, vzbura ľudí (podporujú Jakobínov) → Konvent sa rozpadá, začína vláda Jakobínov

1. Tretie obdobie FBR – VLÁDA JAKOBÍNOV
2. jún 1793 – 27. júl 1794

1793 – vydávajú Jakobíni novú ústavu – vychádza z myšlienok JEANA-JACQUESA ROUSSEAUA

1. sloboda tlače, zhromaždenia, prejavu
2. neobmedzené právo vlastníctva
3. volebné právo pre všetkých mužov nad 21 r.
4. právo na prácu
5. právo odporu voči vláde, ak by zneužívala svoju moc

→ Fr. vo vojne naďalej prehráva, ľudia prejavujú nespokojnosť s vládou, počet prívržencov royalistov narastá → Jakobíni sa rozhodujú upevniť si svoje postavenie, nerešpektujú ústavu a v krajine nastoľujú krutovládu dvoma výbormi

1. a) VÝBOR PRE VŠEOB. BLAHO
2. b) VÝBOR PRE BEZPEČNOSŤ

→ majú neobmedzené práva, môžu rozhodovať na mieste, čo vedie k tomu že v priebehu niekoľkých mesiacov bolo popravených 14 000 royalistov („vláda jakobínskeho teroru“)

členovia výborov → umiernení – chcú skončiť s popravami

→ zúrivci – patrí k nim voda jakobínov Robespierre

1. júl 1794 – Robespierre zatknutý

↑ podľa nového kalendára 9. termidor, mesiac horúčav → zvíťazila termidorská reakcia

1. Štvrté obdobie FBR – TERMIDORSKÁ REAKCIA
2. júl 1794 – 9. nov. 1799

1795 – vo Francúzsku prijali novú ústavu

→ nová podoba zákonodarného zhromaždenia = dvojkomorový parlament

1. a) RADA 500
2. b) RADA STARŠÍCH

+ na ich čele je päťčlenné direktórium

→ Francúzi začínajú vrámci európskych bojov vyhrávať, zároveň – royalisti a GRAKCHUS BABEUF (jeho povstanie = „sprisahanie rovných“) sa búria proti novej vláde

→ direktórium nie je schopné povstania zastaviť, na pomoc neustále povoláva armádu, na jej čele je NAPOLEÓN BONAPARTE – okrem vzbúrencov však 9. nov. 1799 rozohnáva aj samotné direktórium ↑ 18. brumair, mesiac hmly

→ uskutočnil štátny prevrat, vyhlásil sa za prvého konzula s neobmedzenou mocou

→ koniec FBR

NAPOLEÓN BONAPARTE

• narodený na Korzike (ostrov dobytý francúzmi)
• absolvoval vojenskú školu a stal sa hlavným veliteľom armády; prvé úspechy dosahoval počas vlády direktória
• nov. 1799 – stáva sa prvým konzulom s neobmedzenou mocou a nastolil vojenskú diktatúru, začal presadzovať svoju vnútornú i vonkajšiu politiku

Vnútorná politika

1. dec. 1799 – vydanie novej ústavy, podľa ktorej sa všetka moc sústredí v rukách konzula (menoval ministrov, sudcov, vojenských veliteľov)

– podporuje rozvoj hospodárstva, mzdy vzrástli o 20%

– reforma vzdelávania – zakladá nové stredné školy, založil štátnu univerzitu

– podporuje súkromné podnikanie, založil Finančnú banku

1801 – uzavrel KONKORDÁT (=svornosť) s pápežom PIOM VII. → vo Francúzsku sa môže rozvíjať katolícka cirkev

1802 – plebiscit (ľudové hlasovanie o iných ako zákon. a ústav. otázkach) o zotrvaní NB ako doživotného konzula

1804 – občiansky zákonník CODE CIVIL

→ tri časti: 1. Osoby a rodina

1. Vecné právo
2. Spôsoby nadobudnutia vlastníctva

→ body: 1. Rovnosť občanov pred zákonom

1. Ochrana súkromného majetku
2. Osobná a náboženská sloboda
3. Zníženie feudálnych pomerov
4. Povinný civilný sobáš
5. Nerovnoprávnosť manželov (muž má nadradené postavenie, manželka musí

poslúchať manžela; nemôže nič predať, darovať ak s tým manžel nesúhlasí) 

1. otcovská moc → otec má vždy pravdu
2. Dieťa je povinné v každom veku prejavovať úctu k rodičom
3. Právo občianskeho rozvodu

→ v pôvodnom znení platná 20 rokov, niektoré body sa zachovali až do dnes

1804 – plebiscit o zvolení NB za cisára

→ korunovácia v NOTRE DAME – pápež PIUS VII. prichádza do Paríža

→ Napoleón vzal korunu z rúk pápeža a korunoval seba i svoju manželku Jozefínu (staršia ako NB); v jeho očiach je postavenie cisára nadradené nad postavením pápeža → degradoval pápeža na prisluhovača svojej politiky

→ z Francúzska sa stáva MONARCHIA

Zahraničná politika

1805 – 1813 – dobyvačné vojny, cieľom je dobyť Európu

1805 – koalícia: Rakúsko, Veľká Británia, Švédsko, Prusko → proti Francúzsku

rozhodujúca bitka pri myse TRAFALGAR (1805)

• vojenský veliteľ: admirál HORÁTIO NELSON
• padol, no zabezpečil Anglicku prvenstvo na mori
• na súši nebolo vojsko, kt. by Francúzsko porazilo

1805 – bitka pri SLAVKOVE (pri Brne) = bitka troch cisárov

• Napoleón, Alexander (ruský cár), František II. (rakúsky cisár)
• vyhráva Napoleón, dobýja aj Viedeň
• ukončenie Bratislavským mierom, podpísaným v PRIMACIÁLNOM PALÁCI

→ Rakúsko začína taktizovať – plán stať sa spojencom Francúzska

→ Napoleón mal v úmysle založiť novú vládnucu dynastiu BONAPARTOVCOV, v každej dobytej krajine dosadil svojho rodinného príslušníka

1806 – dobyl NEAPOLSKO, PRUSKO, HOLANDSKO (dosadil sem svojich bratov)

• zavádza KONTINENTÁLNU BLOKÁDU – namierená proti Británií, všetky prístavy v Európe sú pre nich uzavreté, nikto s nimi nemôže obchodovať

1807 – dobyl PORTUGALSKO

1808 – obsadil ŠPANIELSKO – narozdiel od ost. krajín viedli povstania

1809 – bitka pri Wagram, posledný pokus Rakúska vymaniť sa spod nadvládi FR

• vyhodili do vzduchu DEVÍN

Napoleón sa rozviedol a oženil s dcérou Františka II., MÁRIOU LUJZOU → FR a Rakúsko sa stávajú spojencami

Rusi nechcú rešpektovať blokádu obchodu (R – obylie, A – priemysel) → je pre nich dôležité obchodovať s Anglickom

1812 – VLASTENECKÁ VOJNA

• Francúzi bez vypovedania vojny vtrhli na územie Ruska
• jún 1812 – cieľ: dobyť Moskvu
• na čele Rusov – MICHAIL ILARIONOVIČ KUTUZOV, má bojovať proti GRANDE ARMÉ (FR + spojenci) → ustupuje, podpaľuje Moskvu → zavádza taktiku spálenej zeme, núti Francúzov ísť po tomto území, čo spôsobilo nedostatok zásob FR vojsk, hlad ...
• bitka pri BORODINE – skončila sa nerozhodne, po príchode do Moskvy zistili, že horí; chceli sa vrátiť, cestu im však zablokovali → nútení prejsť cez spustošené oblasti → hlad, bieda, choroby; pri rieke BEREZINA boli napadnutí Rusmi, z celej armády ostalo 30 000 vojakov (prvý neúspech Napoleona, kt. predznamenal jeho porážku)

1813 – LIPSKO (Leipzig) – BITKA NÁRODOV – armády protifrancúzskej koalície (Rusko, Prusko, Rakúsko, Švédsko) porazili podstatne slabšie vojská Napoleona; Napoleon uväznení na ostrove Elba

• vo Francúzsku na trón dosadený ĽUDOVÍT XVIII. (brať Ľ.XVI)
• začalo sa mierové rokovanie – VIEDENSKÝ KONGRES, kde sa nevedeli dohodnúť a Napoleon sa vrátil späť do Francúzska

1815 – Napoleon získava vojsko, vládu – 100 DŇOVÉ CISÁRSTVO

1. jún 1815 – WATERLOO (Belgicko) Anglicko, Rusko definitívne porazili Napoleona

→ Napoleon poslaný na Ostrov sv. Heleny, kde zomrel za záhadných okolností