Pravek, Chronologizácia praveku

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: katyp (18)
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 10.12.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 274 slov
Počet zobrazení: 2 239
Tlačení: 124
Uložení: 157

PRAVEK

Pravek (3 – 2 mil. Rokov p.n.l.) je najstaršie obdobie vo vývoji ľudstva. Začalo sa objavením človeka pred asi 2 miliónmi rokov a skončilo sa vznikom najstarších štátov v Egypte a v Mezopotámii. V niektorých oblastiach sveta za koniec praveku sa považuje doba, odkedy máme prvé písomné pamiatky.

Chronologizácia praveku:

4,6 mld. – vznik Zeme
1,6 mld. – prahory – vznik prvého života na Zemi
550 mil. – starohory – vznikajú a vyvíjajú sa bezstavovce
185 mil. – prvohory – vznik a vývoj rýb, plazov a obojživelníkov
70 mil. – druhohory – vyvíjajú sa prvé cicavce
5 mil. – treťohory – 1. z predchodcov človeka – ramapitekus
3 mil. – štvrtohory – vznik a vývoj človeka
– pleistocén – striedali sa doby ľadové
– holocén – neolitická revolúcia pred asi 10-tisíc rokmi – mamuty, slony, veľké zvieratá

Obdobie praveku sa delí podľa materiálu, z ktorého si človek zhotovoval nástroje, na:

  1. Doba kamenná
  2. Doba bronzová
  3. Doba železná

Doba kamenná:

Je to obdobie, kde sa začali vyrábať rôzne pracovné predmety z kameňa.Delí sa na strašiu, strednú a mladšiu dobu kamennú (paleolit, mezolit, neolit, eneolit).

Paleolit - ľahko štiepateľné nerasty, vyrábajú pästné kliny, rozličné hroty, škrabky ...

Mezolit - drobné, štiepaním jemne opracované kamene, zhotovenie harpúny, motyky, hrotov ...

Neolit - sekery, kliny, dláta, kladivá, tkanie z vlny, ľanu, konope, vyrábanie hlinených nádob ...

Eneolit (medená doba) - považuje sa za súčasť doby neolitu, výrobné materialy (rôzne kovy najmä meď, zlato) ...

Doba bronzová:

Je to obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu a ešte sa nerozšírilo používanie železa. Remeslá sa oddelili od poľnohospodárstva. Začína sa rozvíjať baníctvo, hutníctvo, kovolejarstvo. Platí rozsiahla deľba práce. Výroba zbraní: meč, prilba, celkový pancier.

Doba železná:

Je to obdobie, v ktorom sa bežne začali používať železné nástroje a zbrane.V Európe sa delí na na dve fázy:

Staršia (Halštatská) doba - ľudia sa stále zaoberali poľnohospodárstvom, prácou s kovmi a inými remeslami.

Mladšia (Laténska) doba – Kelti začali osídlovať určité časti Europy. Boli výborní remeselníci (kováči, hrnčiari). Poznali hrnčiarsky kruh a vedeli spracovať železo i sklo. Boli výborní bojovníci. 

Život v praveku:

Pravekí ľudia žili v jaskyniach. Celé rody žili spolu. Jaskyňa ich chránila pred búrkami a útokmi zvierat. Všade bolo chladno. Ľudia všetko vykonávali spolu. O všetko sa delili a aj jedli spolu. Mäso ulovených zvierat jedli surové. Život ľudí sa významnejšie zmenil, keď spoznali a získali oheň. Potom sa už pri ohni mohli zohrievať a mohli si upiecť mäso. Každá skupina mala strážcov ohňa. Ohnisko nesmelo vyhasnúť. Na prežitie potrebovala skupina jaskyňu, oheň, vodu, drevo a zvieratá pre potravu. Člen skupiny mohol prežiť iba vtedy, keď prežila skupina. Praveký človek si nemohol robiť, čo chcel. Musel sa podriadiť záujmom celej skupiny. Títo ľudia úspešne prežili chlad ľadovej doby v jaskyniach.

Neolitická revolúcia: (neolit)

Obdobie prechodu od lovu a zberu k pestovaniu rastlín a chovu domácich zvierat a usadlému spôsobu života. Oteplenie bolo hlavným dôvodom, prečo vlastne vzniklo poľnohospodárstvo. Veľké zvieratá (mamuty) vyhynuli a nahradili ich menšie zvieratá (tury, divé prasce, jelene, srnce), ktoré už nedokázali ľudí dostatočne uživiť. Veľkú časť potravy začali tvoriť plodiny, ktoré ľudia cielene vyhľadávali, lebo boli chutné a sýte a naučili sa ich pestovať. Teplé podnebie, dostatok pôdy a vlahy spôsobili, že sa urodilo dvakrát do roka a potravy bol dostatok, ba až nadbytok. Divo rastúce obilie bolo prvou plodinou, ktorú začal človek pestovať.

Vývojové etapy človeka:

Homo Habilis – človek zručný
- 3 mil. – 600-tisíc rokov
- výroba nástrojov otĺkaním, nemal bradu, veľké ruky, veľké nadobločnicové oblúky, 
- nálezy – Afrika, Jáva

Homo Erektus – človek vzpriamený
- 600 – 250-tisíc rokov
- najdôležitejšie nástroje – pästný klin, vyrábal nástroje štiepením
- nálezy – Afrika, Ázia, stredná Európa, 
- chrup mal ako dnešný človek

Homo Sapiens – človek rozumný 
- človek neandertálsky 
- 250 – 40-tisíc rokov
- vyrábal hladené nástroje, špecializované nástroje, nástroje z kamenných jadier
- vyrábal už aj čepele
- prvé pohrebné rituály 

Homo Sapiens Sapiens – človek dnešného typu
- 40 – 10-tisíc rokov
- väčšinou čepeľovité nástroje
- dokáže už vyrobiť luk a šíp
- prvé umelecké prejavy – jaskynné maľby

Základné pojmy ktoré súvisia s pravekom:

Archeológia:

Je spoločenská veda zaoberajúca sa štúdiom ľudskej minulosti vyhľadávaním, odkrývaním, dokumentáciou, analýzou a interpretáciou artefaktov. Cieľom archeológie je dokumentovať a objasňovať pôvod a vývoj ľudskej kultúry, kultúrnej histórie, kultúrnej evolúcie, ľudského správania a skúmať interakciu človeka s jeho prírodným prostredím, ako aj skúmať špecifické sociálne, kultúrne a kultové javy a vzťahy.

Antropogenéza:

Štúdium vývojovej línie smerujúcej od živočíšnych predchodcov až k dnešnému človeku.

Hominizácia:

Hlavnými prejavmi hominizácie sú zmeny, pri ktorých sa podstatnejšie zmenila stavba tela.

Sapientácia:

Termínom sapientácia sa označuje prechod od človeka vzpriameného k človeku rozumnému. Väčšina zmien sa týkala lebky a mozgu, ale badateľné boli aj zmeny na končatinách, chrbtici a panve.

Prisvojovacie a výrobné hospodárstvo:

Prisvojovacie hospodárstvo - Človek sa živil len zberom, lovom, rybolovom (tým, čo poskytovala príroda), nič nevyrábal.

Výrobné hospodárstvo - Opak prisvojovacieho hospodárstva. Človek vyrábal výrobky a predával aby sa uživil. Toto hospodárstvo funguje aj doteraz.

Matriarchát: (paleolit)

Je to zatiaľ jediné obdobie v histórii behom ktorého mala žena v spoločenskom živote výhradné postavenie - vláda ženy respektíve vláda matky. Žena v tej dobe získala postavenie , aké v neskorších spoločnostiach nemalo obdoby. Žena a hlavne matka sa teda stala skutočnou vládkyňou svojho rodu. Táto jej rola bola dokonca silnejšia ako rola muža v patriarcháte.

Patriarchát: (eneolit)

Opak matriarchátu. V spoločenskej oblasti vďaka zvýšeniu vážnosti a autority muža vznikol patriarchát.

Domestifikácia: (neolit)

Postupne sa začali v období praveku udomácňovať prvé plodiny: (jačmeň, pšenica, strukoviny)

ale aj prvé zvieratá: ovce, kozy (mlieko, mäso, koža, kosti, rohy).

Hradiská: (neolit/eneolit)

Obranná funkcia hradísk začala dominovať od eneolitu, čo pravdepodobne súviselo s vtedajším veľkým pohybom kmeňov. V ďalšom vývoji spoločnosti prebrali hradiská okrem obranných funkcií aj iné, napr. administratívne, stali sa sídlom sociálne vyčlenenej vrstvy, ktorú tvorilo knieža a jeho družina, niektoré hradiská slúžili výlučne ako útočiská a boli prechodne osídlené iba v dobe ohrozenia nepriateľom.

Svätyne: (neolit)

Prvé svätyne začali vznikať už v neolite a nazývali sa Kromlechy. Stavba bola navrhnutá tak, aby v čase jarnej rovnodennosti lúč vychádzajúceho slnka dopadol na oltár svätyne. Stavbu tvorí kamenný kruh. Príklad: Stonehange

Chrámové a palácové hospodárstvo: (eneolit)

V dedinách sa spoločnosť postupne rozdeľuje na niekoľko skupín: poľnohospodárov, remeselníkov a bojovníkov. Spoločenstvá sú už pomerne rozsiahle – majú i niekoľko tisíc členov. Z rodovej svätyne vznikol chrám, ktorého príslušníci (kňazi) preberajú všetku organizáciu spoločnosti – výrobu potravín, zabezpečovanie surovín, prerozdeľovanie potravín a remeselných výrobkov. Všetky potrebné veci sa prerozdeľovali, a preto sa takého hospodárstvo nazýva redistributívne hospodárstvo. Hlavnú úlohu pri organizovaní spoločnosti mal chrám a príslušníci chrámu (kňazi), preto sa mu hovorí chrámové hospodárstvo. Koncom eneolitu začali vznikať prvé štáty ktoré ovládli vojenskí náčelníci, bývajúci v palácoch. Nahradili prerozdeľovaciu a administratívnu funkciu chrámov. Chrámové hospodárstvo sa mení na palácové hospodárstvo.

Kelti: (doba železná – halštatská doba)

Do strednej a západnej Európy v období doby železnej prišli Kelti. Boli to bojovníci, ktorí na domestikovaných koňoch, čo bolo vtedy vzácne, a ozbrojení účinnými železnými zbraňami rýchlo ovládli obchodné cesty vedúce z európskeho vnútrozemia na pobreží Stredozemného mora a vybudovali si nedobytné pevnosti na strategicky dôležitých kopcoch. Kelti sú indoeurópsky národ, ktorý pôvodne sídlil pravdepodobne na území dnešného Francúzska od 4.st. p.n.l. Kelti sa vo svojej dobe delili do kmeňov, nikdy netvorili súvislý štátny útvar. Hlavou kmeňa bol kráľ. Kelti obchodovali vzájomne medzi sebou, potom ešte s Rimanmi. Čo sa týka náboženstvá tak Kelti mali Keltské a rímske náboženstvo – u obidvoch bolo viacero bohov.

Kotíni:

Bol to keltský kmeň sídliaci v 1. až 2. storočí po Kr. na území Slovenska. Boli to predovšetkým hutníci ktorí pracovali v baniach na železo.

Vedci:

Carl Linné-Prírodovedec, lekár, entomológ, botanik a zakladateľ taxonómie. Ako prvý sa pokúsil o systematické zatriedenie rastlín a živočíchov.Vymyslel to, aby pomenovávanie rastlín a živočíchov sa nazývalo dvoma menami - rodovým a druhovým. Zaradil človeka do vývojového radu primátov na Zem.

Charles Darwin - Bol to britský prírodovedec, ktorý sa zapísal do dejín ako pôvodca teórie evolucie prirodzeným výberom. Zmenil pohľad na človeka. Dal mu možnosť vybrať si, či je dielom Božím alebo potomkom opíc. Tvrdil, že živé organizmy sa vyvíjali postupne. 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.027 s.
Zavrieť reklamu