Vývoj ČSR po 2. svetovej vojne

Vývoj ČSR po 2. svetovej vojne

A – Košický vládny program, vznik ČSR

- o podobe ČSR sa rozhodlo na konci II. svetovej vojnyv marci 1945 v Moskve – tu stretnutie E. Beneša, zástupcov SNR (Slovenská národná rada, kt. vznikla v rámci Vianočnej dohody) a predstaviteľov zahraničného odboja s centrom v Moskve – komunistov. Väčšinu návrhov si presadili komunisti, novovzniknutý štát ČSR sa mal opierať o ZSSR

- zásady, dohodnuté na rokovaniach v Moskve boli prezentované v Košickom vládnom programe (KVP), vyhlásenom v Košiciach 5.4.1945 – podľa neho sa z ČSR mala stať tzv. ľudovo-demokratická republika s väčšou účasťou ľudu na spravovaní hmotného majetku => preto napr. zoštátnenie kľúčových priemyselných podnikov (energetické podniky, peňažné inštitúcie) + pozemková reforma (znamenala zoštátnenie pôdy v ČSR).

▲ KVP: - a, úzka spolupráca so ZSSR b, znárodnenie časti súkromného majetku + príprava pozemkovej reformy c, zákaz všetkých polit. strán, ktoré reprezentovali nacistický režim SR resp. v Protektoráte Čechy a Morava d, potrestanie kolaborantov a zradcov e, vysídlenie prevažnej časti nemeckej a maďarskej menšiny z ČSR f, mali sa zorganizovať slobodné voľby g, stanovila sa zásada rovnosti 2 národov – Čechov a Slovákov, pričom o spôsobe uplatňovania národných práv Slovákov sa malo rozhodnúť neskôr.

- ČSR nebola obnovená v pôvodných, predmníchovských hraniciach – Podkarpatská Rus pripadla ZSSR + severná Orava a Spiš súčasťou Poľska

- za prezidenta ČSR zvolený E. Beneš, počas neexistencie Národného zhromaždenia vydával dekréty (nariadenia), ktoré mali podobu zákonov – tzv. Benešove dekréty (143 dekrétov) – týkali sa väčšinou konfiškácie majetku, ktoré boli v rukách Maďarov a Nemcov resp. kolaborantov a zradcov + potrestania nacistických zločincov, zradcov + dekréty o znárodnení strategických podnikov, bánk,...

- predsedom čs. vlády sa stal sociálny demokrat Zdeněk Fierlinger

B- Politické strany, ktoré pôsobili na Slovensku po II. svetovej vojne

- všetky strany združené v tzv. Národnom fronte

- na Slovensku sa po vojne - systém dvoch politických strán, ktorého základy vznikli ešte počas povstania v roku 1944 : Komunistická strana Slovenska (KSS) a Demokratická strana (DS). Predsedom KSS bol Karol Šmidke a predsedom DS bol Ján Ursíny ktorého neskôr nahradil Jozef Lettrich.

- KSS: populárna najmä medzi robotníkmi a chudobnými roľníkmi, DS : sa opierala o stredných roľníkov, mestské stredné vrstvy a inteligenciu. V jej vedení boli najmä predstavitelia bývalej agrárnej strany. KSS a DS mali rôzne predstavy o budúcnosti Slovenska, no museli spolupracovať. KSS navonok vystupovala ako samostatná strana, v skutočnosti sa čoraz väčšmi podriaďovala Pražskému centru. (vedenie KSČ vytýkalo KSS, že podporuje slovensky separatizmus). => zmena vo vedení strany, do čela pre KSČ spoľahlivý Viliam Široký

- vedenie KSČ a KSS sa usilovalo oslabiť pozície DS, preto podporovalo vznik novej strany. Tá mala podľa ich plánu podchytiť najmä katolíckych voličov, ktorí sa po zákaze HSĽS ocitli bez politického zastúpenia. VAprílovej dohode (dohoda medzi evanjelickým krídlom v DS a katolíkmi, tým bolo podstúpených vo vedení DS 70% miest) urovnané napätie medzi katolíckymi a evanjelickými členmi DS=> zachovanie modelu dvoch silných politických strán.

- krátko pred parlamentnými voľbami vznik Strana slobody a sociálnodemokraticky orientovanej Strana práce- bez väčšieho významu

C- Prvé povojnové voľby v ČSR. 

- posledné demokratické voľby v ČSR (pred pádom komunizmu r. 1989):

- konali sa 26. mája 1946.

- volieb sa zúčastnili: Čs. strana lidová, Čs. strana národnosocialistická, Čs. strana sociálnodemokratická, KSČ + na SVK KSS, DS, SS,SP

- iné výsledky v Čechách, iné na SVK. Na Slovensku sa skončili víťazstvom DS, ktorá dostala až 62% hlasov. KSS volilo 30% voličov ( SS - Strana slobody 3 % , SP - Strana práce 3%) . V Česku zvíťazili komunisti (40 %). V rámci celého Československa zvíťazilaKomunistická strana Československa (KSČ) – v rámci celej ČSR – 38 % hlasov

- voliť nemohli príslušníci maďarskej a nemeckej národnostnej menšiny.
- po voľbách: predseda čs. vlády: Klement Gottwald – obr. A, predsedom tzv. Zboru povereníkov (slovenská vláda) Gustáv Husák – obr. B (KSS), predsedom SNR – Jozef Lettrich (DS). Českí komunisti podporovali slovenských v snahách obmedziť vplyv Slovenskej národnej a neoficiálnej vlády – Zboru povereníkov. Jeho predsedom sa stal Gustáv Husák.

D – Jesenná kríza z r. 1947

- po voľbách r. 1946 snaha KSS zdiskreditovať DS, oslabiť ich postavenie na SVK – využili na to aj proces s Dr. Jozefom Tisom (od dec. 1946- do apr.1947) – Tiso popravený, autorita DS medzi voličmi klesá, nedokázali zabrániť poprave, aj keď to svojim voličom pred začatím procesu sľúbili

Jesenná kríza ale súvisela: 1, s neúrodným rokom 1947 – neporiadok v zásobovaní, nedostatok základných potravín, vysoké ceny potravín, čierny trh s potravinami – komunisti z toho obviňujú demokratov

2, s politickou krízou v SR, keď komunisti obvinili DS z protištátneho sprisahania , vraj členovia DS v spojení s emigrantmi vedenými K. Sidorom a chcú vytvoriť samostatný slovenský štát => stretnutie členov zamestnaneckých rád (zamestnancov podnikov) v Blave, žiadajú odstúpenie ministrov za DS zo Zboru povereníkov, do Blavy prichádza riešiť situáciu aj Klement Gottwald, na nátlak odvolanie 3 členov Zboru povereníkov za DS (z 9 kresiel už len 6) => DS stráca v slovenskej vláde väčšinu (násilná zmena výsledkov volieb)!!!

E- Nástup komunistov k moci v ČSR

Komunistický prevrat vo februári 1948
- súvisí s vládnou krízou, ktorá prepukne 13. februára 1948 – zástupcovia demokratických strán v čs. vláde protestujú proti politike na ministerstve vnútra – minister Václav Nosek (za KSČ) – preferuje komunistov pri obsadzovaní úradov na polícii, používa nezákonné metódy pri vyšetrovaní politických prípadov => 20. 2. 1948 - podáva 12 nekomunistických ministrov na protest proti vedeniu ministerstvu vnútra demisiu => využije KSČ, nalieha na prezidenta Beneša, aby demisiu prijal, organizujú veľké demonštrácie po celej ČSR proti nekomunistickým ministrom (zapojenie ulice), na 24.2.1948 zorganizuje Generálny štrajk (1 hodinový štrajk takmer všetkých podnikov a inštitúcii), 25. 2.1948 – E. Beneš demisiu prijal => dochádza k rekonštrukcii vlády, v novej vláde už majú prevahu komunisti => komunistický štátny prevrat, ale uskutočnený legálnou, ústavnou cestou („E.Beneš podľahol tlaku ulice“).

-v máji 1948 – nové voľby s tzv. jednotnou kandidátkou- nedemokratické voľby, nebola možnosť výberu strany, voliči buď súhlasili s navrhovanými poslancami (tu drvivá prevaha kandidátov – komunistov), nesúhlas mohli vyjadriť vhodením prázdneho bieleho lístka => po voľbách v čs. parlamente 70% mandátov pre KSČ (KSS sa zlúčila s KSČ) - KSČ ovládla kľúčové ministerstvá

- prezident Beneš odmieta podpísať novú ústavu, abdikuje, novým prezidentom sa stáva Klement Gottwald

-od februára 1948 - do roku 1989 - v ČSR diktatúra komunistov, t.j vláda jednej politickej strany – KSČ (na SVK KSS).

F – Proces sovietizácie ČSR – príklady

1, odmietnutie tzv. Marshallovho plánu – r. 1947 – hospodárska pomoc európskym krajinám, ktorú ponúkli USA (plán vypracovaný štátnym tajomníkom USA Marshallom) – pomoc mala odstrániť negatívne dôsledky vojny + nedostatok potravín v dôsledku neúrodného roku 1947 – ČSR najprv plán prijalo, potom na „odporúčanie“ ZSSR plán odmietla (ako kompenzáciu nám Stalin poslal 600 tisíc ton obilia, aj keď v ZSSR vtedy tiež nedostatok obilia, obrovský hlad a umieranie ľudí na podvýživu)

2, napodobňovanie sovietskeho vzoru čs. komunistami – napr. pri likvidácii politických protivníkov (vykonštruované súdne procesy (170tisíc!!! procesov) obvinenia vymyslené, nepravdivé, vykonštruované Štátnou bezpečnosťou– napr. proces s katolíckymi biskupmi J. Vojtašákom, M. Buzalkom, P. Gojdičom a ich odsúdenie na doživotie, alebo procesy s opozíciou vo vlastnej strane- napr. monsterprocesy s tajomníkom KSČ Rudolfom Slánskym (odsúdený na trest smrti za „medzinárodné sprisahanie proti ZSSR“); väzenia, tábory nútených prác,...), pri riadení a fungovania hospodárstva (päťročnice,...)

3, sovietski poradcovia v armáde, verejnej bezpečnosti, ekonomike, školstve

4, kontrola a sledovanie spoločnosti a jej občanov prostredníctvom tajnej bezpečnosti (Štb) – vzor KGB

5, vytváranie jednotných roľníckych družstiev (JRD) – násilná kolektivizácia a zoštátnenie súkromného pozemkového majetku

6, ateizácia spoločnosti – aj prenasledovanie predstaviteľov náboženských obcí – napr. akcia K (apríl 1950) – obsadenie mužských kláštorov, odvlečenie rehoľníkov do pracovných táborov + akcia P (apríl 1950) – gréckokatolíci sa museli zlúčiť s pravoslávnou c.

G- Rok 1968 - rok nádeji a sklamaní, pozývaci list

Rok 1968 – rok nádejí

- v januári 1968 vymenovaný za predsedu KSČ 1. Slovák v tejto funkcii – Alexander Dubček – obr. C=> nastáva krátke obdobie demokratizácie spoločnosti tzv. pražská jar. Dubček je iniciátorom, chce vybudovať tzv. socializmus s ľudskou tvárou - ZNAKY:

1, začína sa otvorene hovoriť o urobených chybách (dovtedy nemožne, tabu, kritika sa trestala minimálne väzením), 2, dialóg sa stáva hlavnou metódou pri riešení problémov (dovtedy direktívne rozhodnutia straníkov), 3, odstránila sa cenzúra v tlači (v novinách slobodné vyjadrenia názorov), 4, rozšírila sa náboženská sloboda 5, povolila sa činnosť aj iným politickým stranám 6, ľudia živo diskutovali, zaujímali sa o politiku

- nepopulárny komunista Antonín Novotný musel odstúpiť z funkcie prezidenta ČSR, nahradí ho prijateľný Ludvík Svoboda

-tento vývoj tŕňom v oku „konzervatívnych komunistov“ napr. Vasiľa Biľaka, Miloša Jakeša, ale aj komunistov v ZSSR, POĽ., MAĎ., BULH., NDR – najmä Sovieti sledovali obrodný proces v ČSSR s veľkou nevôľou, pretože sa obávali oslabenia pozícií socialistického bloku na zahraničnopolitickej scéne,považovali pražskú jar za pokus o kontrarevolúciu => nátlak ZSSR na A. Dubčeka (napr. rokovania Dubčeka s L. Brežnevom v Čiernej nad Tisou – „posledné varovanie“ Brežneva) – Dubček sľúbi nápravu, ale žiadna zmena =>

• v noci z 20. na 21. augusta 1968 – vstup vojsk Varšavskej zmluvy (ZSSR, POL, MAD, BULH,NDR) na územie ČSR - obr. D– tankami a ťažkými zbraňami obsadené celé územie republiky, pasívny odpor obyvateľstva (94 mŕtvych), postupne však slabne- zmierenie sa so situáciou – vedenie KSČ prinútené podpísať „dočasný pobyt vojsk Varšavskej zmluvy v ČSSR“ (na protest proti pobytu vojsk sa demonštratívne upáli český študent Ján Palach – január 1969), nastáva 20 ročné obdobie tzv. normalizácie – Dubček bol nahradený vo funkcii predsedu KSČ konzervatívnym Gustávom Husákom (apríl 1969, neskôr vymenovaný za prezidenta), všetci reformní komunisti postupne zbavovaní funkcii (27. 10.1968 vydaný zákon o federácii) => rok sklamaní

- Pozývací list" - napísali konzervatívni politici na čele s Vasiľom Biľakom, Alešom Jindrom,... odoslali ho Brežnevovi, poslúžil ako zámienka na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy (vojenský pakt bloku socialistických krajín) do Československa, vo všetkých štátoch Varšavskej zmluvy bol v médiách uverejnený pozývací list predstaviteľov KSČ (nemenovaných) so žiadosťou o pomoc proti kontrarevolúcii a hrozbe občianskej vojny.

H- Rok 1989 , priebeh udalostí, ktoré viedli k nežnej revolúcii, osobnosti nežnej revolúcie

NEŽNÁ REVOLÚCIA - nekrvavé udalosti, ktoré prebehli v Česko-Slovensku, viedli k odstráneniu vlády komunistov v ČSR

- začiatok nežnej revolúcie 17. novembra 1989

- „predvečer nežnej revolúcie“ – 25. marec 1988 – katolícki disidenti na čele s Jánom Čarnogurským zorganizovali tzv. sviečkovú demonštráciu v Bratislaveza náboženskú slobodu a dodržiavanie ľudských práv – zásah polície, organizátori do väzenia

1. novembra 1989 – demonštrácia vysokoškolákov v bratislavských uliciach pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva

▲17. novembra 1989 – obr. E , demonštrácia v Prahe na Národnej triede pri tej istej príležitosti, polícia však už brutálne zasiahla, proti demonštrantom použila vodné delá, obušky a násilie => ohlas u všetkých občanov, študentov v prvom rade podporili najmä umelci – herci, speváci (namiesto divadelných predstavení diskusie s divákmi, výzvy na zmenu) – na ďalší deň demonštrácia obyvateľov na Václavskom námestí v Prahe, pridávajú sa aj ďalšie mestá v ČSR, vzniká opozícia voči oficiálnej komunistickej vláde, v Čechách Občianske fórum (OF), na SVK Verejnosť proti násiliu (VPN), na demonštráciách prednášajú svoje požiadavky – hlavné požiadavky: zrušenie 4. článku Ústavy o vedúcej úlohe v spoločnosti + vypísanie slobodných volieb + odstránenie “železných“ hraníc s krajinami Západu – sloboda cestovania

- prebiehajú rokovania medzi komunistami a predstaviteľmi OF a VPN – tzv. okrúhle stoly (z týchto debát priame prenosy v televízii), predstaviteľom týchto 2 hnutí sa postupne podarí presadiť svoje požiadavky, napr. z funkcie prezidenta odstupuje G. Husák, za nového prezidenta je zvolený Václav Havel (29.12.1989), je vytvorená nová vláda (tzv. vláda národného porozumenia), a vypísané nové voľby

- 1. slobodné voľby po 34 rokoch prebehnú v júni 1990 – víťazia OF a VPN => definitívny koniec vlády komunistov v ČSR.

- symbolickým ukončením komunistickej vlády je odchod sovietskych vojsk z ČSSR (tu od augusta 1968), posledný ruský vojak odchádza z ČSSR r.1991

Osobnosti nežnej revolúcie: najmä študenti + Václav Havel – obr. F, Milan Kňažko („tribún ľudu“), Ján Budaj, Ján Čarnogurský, Alexander Dubček, ale i speváci: Karel Kryl, Marta Kubišová,...