Fašizmus, nacizmus, sovietsky komunizmus

Fašizmus, nacizmus, sovietsky komunizmus

A - Pojmy totalita a demokracia, porovnanie

Totalita, totalitný systém – systém, ktorý nepovoľuje nijaké nezávislé inštitúcie a aktivity, činnosť všetkých združení je podriadená kontrole => totalitný štát.

Znaky: 1, monopolná oficiálna ideológia 2, väčšinou jediná vládnuca strana 3, štátna kontrola nad celým hospodárstvom 4, monopol na masmédia (masmédia ako nástroj propagandy, cenzúra tlače) 5, rozsiahla politická kontrola a sledovanie občanov

Demokracia (vláda ľudu)- forma politického zriadenia s maximálnou účasťou občanov na riadení a správe krajiny

Znaky: 1, uznanie zásady, že sa menšina podriaďuje väčšine, pričom sa rešpektujú isté práva menšiny 2, rovnosť šancí pre každého, bez ohľadu na jeho politické presvedčenie alebo pôvod 3, slobodné a nezávislé médiá, kultúra 4, rôznorodosť politických strán 5, väčšina hospodárskych podnikov v rukách súkromného sektora.

B – Dôvody vzniku diktatúr po 1. svetovej vojne v Taliansku, Nemecku, Rusku

- dôvody vo všetkých troch krajinách podobné

Taliansko – fašizmus, dôvody vzniku: 1, sklamanie z malých územných ziskov po 1. svetovej vojne – hlavne nezískanie územia jadranskej Dalmácie (Fiume – Rijeka) 2, finančná kríza a z toho vyplývajúce sociálne napätie v krajine (prudké zhoršenie životnej úrovne) => priestor pre radikálne sily, ktoré ponúkali rýchle, radikálne riešenia.

Nemecko – nacizmus, dôvody: 1, podobne ako v Taliansku veľké sociálne napätie, chudoba, veľká nezamestnanosť, čo bolo umocňované tým, že Nemecko ako porazená krajina musela platiť obrovské vojnové reparácie (náhradu škôd) Francúzsku 2, neschopnosť vládnych predstaviteľov Weimarskej republiky uspokojivo riešiť krízovú situáciu 3, pocity poníženia a frustrácie u Nemcov po podpise Versaillskej zmluvy => priestor pre radikálne sily.

Sovietske Rusko – komunizmus, dôvody: 1, zničená krajina po 1. svetovej vojne 2, počas 1. svetovej vojny i po nej obrovská sociálna, hospodárska i politická nestabilita – priemysel v troskách, úroda dosahovala ½ predvojnovej úrovne => je nutná obnova celej krajiny, rýchlo a bez dlhých diskusií => boľševici na čele najprv s Leninom, potom so Stalinom realizujú obnovu celej krajiny ( bez akejkoľvek opozície).

C - Porovnanie fašizmu s nacizmom

• fašizmus (fasces – zväzky prútov, boli nosené pred rímskymi konzulmi ako znak ich autority) - vznikol v Taliansku,• nacizmus ( NSDAP – Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei => Nationalsozialisten => nacisti, nacizmus) v Nemecku. Fašizmus vznikol skôr (od 1925 ako oficiálna štátna ideológia), A. Hitler – obr. B sa ním (B. Mussolinim – obr. A) inšpiroval, nacizmus nastupuje v Nemecku po menovaní A. Hitlera za kancelára (1933).

Znaky: 1, vodcovský princíp (kult duceho – TAL, führer (vodca) – NEM)

2, odmietanie a potláčanie akejkoľvek opozície (v TAL na starosti – tzv. „bojové zväzy“- fasci di combattimento, v NEM – gestapo, SS a SA jednotky)

3, posvätný kult národa (rasovo čistý národ, čistá „árijská“ rasa, Nesemiti, Nežidia)

4, velebenie vojnových čností

5, nenávisť komunizmu a kapitalizmu

6, mytologizácia minulosti (vzory v silnom antickom Ríme – TAL, „slávna germánska minulosť“ – Hitler)

7, hlásanie xenofóbie (chorobný strach zo všetkého cudzieho, nedôvera voči cudzincom)

8, začleňovanie populácie do fašistického ( napr. mládež bola organizovaná a združovaná do spolku tzv. Synovia vlčice, tu vychovávaná k fašist. hodnotám) resp.nacistického režimu (napr. „Hitlerjugend“ – Hitlerova mládež - v Nemecku)

Pre Taliansko je typický tzv. korporativizmus t.j. organizácia spoločnosti podľa stavov (profesií), ktoré kontroluje štát => tým sa spacifikovali odborové hnutia, potlačila sa opozícia.

A B C D E F

D - Rozdiely príp. podobnosti medzi nacizmom a sovietskym komunizmom

▲ Sovietsky komunizmus- nástup komunistov k moci v Rusku súvisí s boľševickým prevratom 7. novembra 1917, keď sa boľševici na čele s Leninom zmocnili vlády v Rusku.

-Lenin – obr. C - a spol. okamžite ukončili vojnové operácie na fronte, aby sa mohli venovať riešeniu krízovej situácie v Rusku ( 3. marec 1918 podpísanie mieru (kapitulácie) v Brest-Litovsku.

- v Rusku však prepukla občianska vojna (1918-1921 – boľševici vs. tzv. bielogvardejci , odporcovia vlády boľševikov)=> boľševici zavádzajú v krajine tzv. vojnový komunizmus t.j. zoštátnili sa všetky priemyselné podniky, úroda a zásoby roľníkov boli násilím vyhlasované za štátne, mzda robotníkom vyplácaná v naturáliách s cieľom riešiť sociálne napätie v krajine a zaviesť tzv. beztriednu spoločnosť (každý, kto pracoval, dostával rovnako, jeden človek nemôže vlastniť viac ako druhý).

- 1922 sovietske Rusko bolo vyhlásené za Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) – stal sa z neho unitárny (jednotný) štát s jedinou mocenskou zložkou – boľševickou stranou, ktorá rozhodovala o všetkom („diktatúra proletariátu“).

- boľševický režim sa stal „agresívnejším“ r. 1924 po smrti Lenina a nástupe Stalina (Josif Vissarionovič Džugašvili) – obr. D - k moci => nástup tzv. stalinizmu

Typické znaky sovietskeho komunizmu (stalinizmu):

A, zoštátňovanie (kolektivizácia) priemyselných podnikov (viď vyššie)

B, diktatúra jednej politickej strany – Komunistickej strany sovietskeho zväzu (KSSZ)

C, prenasledovanie a odstraňovanie opozície (napr. Lev Trockij a jeho prívrženci vylúčení z KSSZ za „názory poškodzujúce stranu“ – Stalin ho neskôr z obáv nechal zavraždiť, alebo r. 1937 likvidácia vrchného velenia v armáde na čele s maršálom Tuchačevským, cca 60 generálov postupne zavraždených),túto činnosť mala na starosti NKVD – „Ľudový komisariát pre vnútorné záležitosť“ (NKVD=>Čeka=>KGB)

D, masové deportácie kulakov (bohatí statkári) a ľudí podozrivých zo zrady na Sibír do tzv. pracovných táborov - gulagov (odhad ľudí, ktorí tu našli smrť 6-12 miliónov!!!!)

E, budovanie tzv. kultu osobnosti – Stalin sa od r. 1934 stáva „nositeľom výhradnej, akejkoľvek pravdy“

F, globálne plánovanie v ekonomike, t. j. zavádzanie tzv. „päťročníc“ – plán hospodárskeho rozvoja na obdobie 5 rokov

G, hospodárstvo zamerané na ťažký (zbrojársky) priemysel a na poľnohospodárstvo

D, náboženstvo považované za „ópium ľudstva“, preto malo byť odstránené

▲ Nemecký nacizmus – po víťazných voľbách r. 1932 (NSDAP- 37% hlasov) je A. Hitler 30.1.1933 nemeckým prezidentom Paulom von Hinderburgom vymenovaný za nemeckého ríšskeho kancelára => nástup nacistov k moci

Spôsoby vládnutia:- diktatúra a totalita – a, zakázané všetky politické strany okrem NSDAP b, neobmedzené právomoci pre ríšskeho kancelára udelené parlamentom (Zmocňovací zákon) + po smrti prezidenta P. von Hindenburga (aug. 1934) nebol zvolený nový prezident, všetky prezidentské právomoci prešli na Hitlera (najvyšší veliteľ armády) c, Hitler nestrpel opozíciu ani vo vlastnej strane („Noc dlhých nožov“ – 29.-30.6.1934 - počas ktorej sa Adolf Hitler zbavil nepohodlných vodcov SA organizácie na čele s Ernstom Röhmom – obr. E ) d, prenasledovanie opozície a domnelých nepriateľov štátu – pomocou SS, SA jednotiek a gestapa, hlavní nepriatelia štátu podľa Hitlera – komunisti resp. sociálni demokrati + Židia

Židovská otázka podľa Hitlera:- vyššia rasa (Nemci) resp. nižšia rasa (Židia), vzťahy riešili tzv. Norimberské zákony (prijaté ríšskym snemom 1935)

* Norimberské zákony (1,Zákon o ríšskom občianstve - Židia ním následne stratili všetky svoje politické práva 2, Zákon o ochrane nemeckej cti a krvi - zakázal uzatvárať manželstvá medzi Nemcami a Židmi – za porušenie zákazu väzenie, židovským domácnostiam bolo zakázané zamestnávať nemeckých služobníkov)

=> dochádza k prenasledovaniu Židov – vyvrcholenie:Krištáľová noc – 9.-10. november 1938 – vypaľovanie obchodov a synagóg v Nemecku (zámienkou na vyvolanie pogromu bol atentát ŽidaHerschela Grynszpana na sekretára nemeckého veľvyslanectva v ParížiErnsta vom Ratha), neskôr odsun Židov do koncentračných táborovod r. 1942

E - Pojmy: pogrom, gulagy, politika appeasementu, NSDAP, nacisti, SS, gestapo, kolektivizácia, Lebensraum

Pogrom - rasové nepokoje zamerané proti Židom, obyčajne spojené s vraždením a rabovaním. Termínom sa pôvodne označovali protižidovské akcie v cárskom Rusku. Príklad pogromu: Krištáľová noc z 9. na 10. novembra 1938 v Nem., najväčšie pogromy proti Židom počas II. svetovej vojny (koncentračné tábory).

Gulagy – z ruského Glavnoje upravlenije lagerej (hlavná správa táborov), pôvodne jedno z oddelení sovietskej tajnej polície, ktoré bolo zodpovedné za „nápravné pracovné tábory“, neskôr toto slovo vnímané ako samotné „nápravné pracovné tábory“ (podľa predstaviteľov komunistického režimu); v skutočnosti to boli tábory nútených prác.

Politika appeasementu – politika uzmierovania, ustupovania agresívnej politike nejakého štátu s cieľom zabrániť vojenskému konfliktu. Táto politika viedla k jednostranným ústupkom (príklad postup FRA a VB pri podpisovaní Mníchovskej dohody)

NSDAP – Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei, strana založená Adolfom Hitlerom r. 1920

Nacisti – členovia a prívrženci NSDAP, prívrženci Hitlerovej politiky.

SS – („Schutzstaffel“ – Ochranný oddiel) – pôvodne osobná stráž A. Hitlera, neskôr hlavná policajná a zásahová jednotka v štáte. Na čele Heinrich Himmler – obr. F, vznik r. 1925.

Gestapo – („Geheimestaatspolizei“- tajná štátna polícia) – tajná polícia v nacistickom Nemecku, na starosti mala vyhľadávanie a likvidáciu odporcov nacistického režimu.

Kolektivizácia – zoštátňovanie súkromného majetku (aj násilným spôsobom).

Lebensraum – „životný priestor“- termín, s ktorým pracuje A. Hitler, podľa neho Nemci musia rozširovať svoj životný priestor, aby sa ako národ mohli rozvíjať (zvulgarizovanie predstáv Ch. Darwina + teórie tzv. sociálneho darwinizmu – názor, že sa v živočíšnej ríši odohráva prirodzený boj o prežitie (základná zákonitosť života), súčasťou boja o prežitie je aj človek)=> prežije len kvalitnejší, silnejší jedinec)), rozširovaním životného priestoru odôvodňuje Hitler svoje radikálne názory o vojne

F -Prečo sa demokratické režimy nedokázali presadiť v medzivojnovom období

- nestabilná Európa po 1. svetovej vojne („prekreslenie“ hraníc nezaručovalo stabilitu kontinentu a jednotlivých krajín v ňom), sociálne napätie v krajinách (pripisovalo sa to Versaillskému systému), hospodárske a finančné krízy, pocit ohrozenia, nenaplnených predstáv po 1. svetovej vojne => priestor pre radikálne politické sily, ktoré obviňovali z daného stavu práve demokratické a liberálne strany, sľubovali rýchle riešenie problémov.

- demokratické režimy nezakročili rázne proti radikálnym politickým silám (v rámci demokracie im nechávali priestor na pôsobnosť)!!!!!

G - S ktorými osobami sa hore uvedené diktátorské režimy spájajú? Popíšte ich činnosť.

Nemecko – ADOLF HITLER – narodil sa v Braunau r. 1889 v Rakúsku

- gymnázium v Linzi nedokončil

- 2 krát sa neúspešne snažil o prijatie na na Viedenskú umeleckú akadémiu (zdôvodnenie – nedostatočný talent)

- po smrti otca i matky (1907) začal Hitler dostávať dôchodok pre siroty, presťahoval sa do Viedne, kde sa živil príležitostnými zamestnaniami

- počas 1. svetovej vojny odchádza na front, skoro celú vojnu strávil ako pešia spojka na západnom fronte. Za svoju aktivitu a nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom dostal vyznamenania - rad Železného kríža II. triedy (1914), neskôr rad Železného kríža I. triedy (1918)

- po vojne odchádza do Mníchova, stáva sa predsedom a zakladateľom NSDAP (presvedčil svojimi rečníckymi schopnosťami)

Politická kariéra: viď referát

Josif Vissarionovič Stalin – referát

Benito Mussolini - referát

H - Hlavné dôsledky totalitných režimov

- prenasledovanie, zatýkanie, obmedzovanie osobných slobôd politicky inak orientovaných ľudí (zákaz činnosti opozície)

- rasová diskriminácia vrcholiaca v Nemecku budovaním a činnosťou koncentračných táborov

- vypuknutie 2. svetovej vojny