Slovenské národné obrodenie

Slovenské národné obrodenie

A – Predpoklady, príčiny a ciele Slovenského národného obrodenia.

Národné obrodenie – proces formovania moderného národa, uvedomenie si existencie národa a príslušnosti k nemu (pre slovensk. inteligenciu 19. stor. - znovuzrodenie, návrat k niečomu, čo už existovalo => idealizácia Veľkej Moravy, „čas zašlej slávy Slovákov“)

Predpoklady, príčiny: a, osvietenské reformy Jozefa II. (síce za 1 úradný jazyk, ale podporoval rozvoj národných jazykov na školách)

b, pozitívna odozva myšlienok Francúzskej revolúcie najmä v radoch inteligencie

c, formovanie národne uvedomelej inteligencie – takmer výlučne z ľudových vrstiev, väčšinou kňazi, učitelia

d, ekonomická a vzdelanostná zaostalosť Slovákov (Slováci z prevažnej časti sedliaci, roľníci. Slovenská šľachta- väčšinou pomaďarčená, slovenská buržoázia málopočetná, ekonomicky slabá)

Ciele – rôzne, v závislosti od obdobia a politických okolností, hlavné ciele Slovákov sú zhrnuté v Žiadostiach slovenského národa (1848), neskôr v Memorande národa slovenského (1861).

- napr. 1, vytvorenie jednotného spisovného jazyka Slovákov, jeho uznanie, osvojenie a šírenie medzi pospolitým ľudom 2, propagácia myšlienky existencie národa Slovákov 3, vzdelávanie a výchova ľudu, budovanie pocitu príslušnosti k slovenskému národu 4, zjednocovanie jednotlivých prúdov, názorov v rámci Slovenského národného obrodenia (SNO) 5, zakladanie celonárodných spolkov, inštitúcií,....

B – Etapy Slovenského národného obrodenia.

• 1. etapa – začiatky SNO 1780 – 1820

Charakterizovaná:

a, snahou časti inteligencie o vytvorenie vlastného národného jazyka

- na území Slovenska ako spisovný jazyk často používaná tzv. biblická (Kralická bible) čeština => evanjelici ju chceli naďalej používať, považovali tiež Slovákov za súčasť československého kmeňa, katolíci považovali Slovákov za samostatný kmeň, chceli vytvoriť a kodifikovať nový spisovný jazyk pre Slovákov.

- 1. pokus o vytvorenie spisovného jazyka (jazykovej normy) – Jozef Ignác Bajza – vytvoril jazykovú normu na základe západoslovenského dialektu, neujala sa (v tomto jazyku napísaný aj 1. slovenský román – René mládenca príhodi a skúsenosťi)

- 1. kodifikátor spisovnej slovenčiny – Anton Bernolák – obr. A, rímskokatolícky kňaz, jeho slovenčina vychádzala z kultúrnej západoslovenčiny, jazyka vzdelancov na Trnavskej univerzite, diela: 1787 – Filologicko – kritická rozprava o slovenských písmenách, 1790 – Slovenská gramatika, ani jeho pokus nebol úspešný, bernolákovčinu odmietli evanjelickí vzdelanci.

- bernolákovci – prívrženci A. Bernoláka, ale hlavne bernolákovčiny (jazyková norma vypracovaná A. Bernolákom)

- činnosť bernolákovcov upadá po smrti A. Bernoláka a v dôsledku návratu absolutizmu po napoleonských vojnách

b, zakladaním 1. celonárodných spolkov

napr. 1792 Slovenské učené tovarišstvo – vzniklo v Trnave, predseda: A. Bernolák, tajomník a pokladník: Juraj Fándly, hlavnou náplňou bolo vydávanie náboženských a iných kníh v bernolákovčine => šírenie bernolákovčiny medzi ľudom

c, nespoluprácou 2 prúdov obrodenia

- katolícky a evanjelický prúd, na čele evanjelikov Juraj Palkovič, profesor na evanjelickom lýceu v Bratislave, zakladateľ Katedry reči a literatúry českoslovanskej, evanjelici odmietali bernolákovčinu a úzko spolupracovali s českými národovcami (Jozef Dobrovský)

• • 2. etapa – 1820 - 1835

Charakterizovaná:

a, hlásaním spolupráce medzi slovanskými národmi – hlavní propagátori spolupráce: Ján Kollár – obr. B a Pavol Jozef Šafárik – evanjelici

Ján Kollár: - za ideu slovanskej vzájomnosti, vzájomnej spolupráce Slovanov

- považoval všetkých Slovanov za jeden národ, odlišnosť ich jazykov vysvetľoval ako „nárečové odchýlky“

- Slovanský národ podľa neho tvoria 4 kmene: ruský, poľský, československý, srbo-chorvátsky (ilýrsky)

- Rusko malo byť garantom jednoty Slovanov a zároveň ich hlavným ochrancom

- obavy o osud Slovenského národa => záchranu vidí v spolupráci s českým národom

Pavol Jozef Šafárik – obr. C: - významný vedec, pedagóg (1. slovenský vedec z radov národných buditeľov)

- venoval sa najmä histórii Slovanov, vzniku a vývoja jazykov Slovanov – t.j. položil základy slavistiky (veda o Slovanoch), zaviedol do slovenskej historiografie termín „tisícročná poroba“, ktorá podľa neho nastala po páde Veľkej Moravy a začlenením SVK do Uhorska

- hlavné práce: Dejiny slovanskej reči a literatúry, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis

b, oživením bernolákovského hnutia tzv. mladobernolákovci: hlavní predstavitelia Alexander Rudnay, Juraj Palkovič (menovec profesora Palkoviča) – kňaz v Ostrihome, preložil do bernolákovčiny Bibliu, Ján Hollý (eposy Svätopluk, Cyrilometodiáda – v bernolákovčine (najvýznamnejší básnik pišúci v bernolákovčine => idealizácia obdobia Veľkej Moravy – „samostatný vývoj Slovákov, vlastný spisovný jazyk“ a pod.)

c, spoluprácou katolíckej a evanjelickej inteligencie

- zaslúžili sa o ňu najmä Martin Hamuljak – úradník v Budíne, bernolákovec a Ján Kollár – evanjelický farár v Pešti

- výsledkom ich spolupráce: zakladanie spolkov, najprv: Slovenského čitateľského spolku (1826), neskôr Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej (1834 – vydával almanach Zora – tu príspevky v bernolákovčine (hlavne diela Jána Hollého, ktorý tvoril v bernolákovčine), aj v biblickej češtine). Spolky organizujú literárne prednášky, kupujú a vydávajú knihy a slovanské časopisy pre svojich členov.

 - dôvodom spolupráce a postupného zjednocovania 2 prúdov bola najmä silnejúca maďarizácia

• •• 3. etapa 1835-1848 - reprezentuje ju tzv. štúrovská generácia (nová generácia národných dejateľov)

Charakterizovaná:

a, orientáciou národovcov na obyčajný ľud – boj proti nevzdelanosti (tzv. nedeľné školy),alkoholizmu (zakladajú sa tzv. Spolky striedmosti), poddanskej závislosti

b, zakladaním nových spolkov: napr. spolok Vzájomnosť (1837)– tajný, radikálny spolok, schôdzky na hrade Devín, hlavný cieľ: boj proti poddanstvu, alebo

• spolok Tatrín (1844) – 1. spolok s celoslovenskou pôsobnosťou, predseda M.M. Hodža ( sídlil v Liptovskom Mikuláši – viď obr. D – teraz je tam múzeum Janka Kráľa), 1, organizoval výskum v oblasti histórie, národopisu a jazykovedy, 2, vydával učebnice, náučné knihy pre ľud a vedecké publikácie pre vzdelancov, 3, finančne podporoval nadaných slovenských vzdelancov a pod.

- 1847 – zasadanie členov spolku v Čachticiach, tu dohoda mladobernolákovcov (Ján Palárik, Martin Hattala) so štúrovcamina používaní štúrovskej slovenčiny ako spisovného jazyka Slovákov => definitívne  zjednotenie 2 prúdov obrodenia .

c, narušením idei vzájomnosti – Rusi sklamali, ruský cár potlačil r. 1830 povstanie v Poľsku (Slovania proti Slovanom)

d, silnejúcou maďarizáciou – hlavný prejav: podľa nového zákona sa mali evanjelickí kňazi učiť po maďarsky (matriky sa mali viesť už nie v latinčine, ale v maďarčine) => reakcia slovenskej inteligencie – vypracovanie Slovenského prestolného prosbopisu (1842), odovzdaný cisárovi Ferdinandovi V., tu sťažnosti voči maďarizácii, reakcia polície, ktorá to vyšetruje: odvolanie Ľudovíta Štúra ako hlavného organizátora prosbopisu z funkcie námestníka profesora Palkoviča na lýceu v Bratislave.

- na protest proti odvolaniu Štúra odchádza na jar 1844 z lýcea 22 študentov, pri odchode si spievajú slová z básne Janka MatuškuNad Tatrou sa blýska na nápev ľudovej pesničky Kopala studienku.

e, uzákonením spisovného jazyka

- 1843 na fare v Hlbokom Štúr, Hurban, Hodža uzákonili nový spisovný jazyk Slovákov, ako základ poslúžila kultúrna stredoslovenčina (hovorilo ňou najviac Slovákov, najviac Slovákov jej rozumelo, najviac sa podobala na ostatné slovensk. nárečia)

- 1846 – vydaná Náuka reči slovenskej – gramatika novovzniknutého jazyka, zostavená Ľ. Štúrom

- 1. kniha v tomto jazyku – almanach Nitra, v jazyku vychádzajú aj Slovenskje národnje novini – 1. slovenské politické noviny s prílohou Orol tatránski – založil Ľ. Štúr

f, činnosťou hlavného predstaviteľa tohto obdobia – Ľudovíta Štúra (1815-1856) – obr. E

- štúdium na evanjelickom lýceu v Bratislave

- už ako študent kvôli vynikajúcim výsledkom vymenovaný za námestníka prof. Palkoviča na lýceu v Bratislave (na lýceu r. 1829 založili študenti Spoločnosť česko-slovenskú, Spoločnosť zorganizovala vychádzku na Devín 24. apríla 1836 – tu si národovci dali k svojmu menu druhé, slovanské meno – Štúr si zvolil Velislav)

- študoval na univerzite v Halle, po štúdiách návrat na lýceum do Bratislavy, kde ďalej prednášal

- spoluautor Slovenského prestolného prosbopisu, hlavný iniciátor a zostavovateľ spisovnej slovenčiny (1843) na základe stredoslovenčiny

- zakladateľ a redaktor Slovenských národných novín, od r. 1847 poslancom za mesto Zvolen v uhorskom sneme, aktivity v revolučnom roku 1848 (SNR, dobrovoľnícke výpravy)

C,D – Do ktorých etáp by ste zaradili Ľ. Štúra, P.J. Šafárika, J. Fándly, J.M. Hurbana? Vymenujte aspoň 3 spolky, ktoré vznikli v období SNO, aká bola náplň týchto spolkov?

E – Výsledky revolučných rokov pre Slovákov

Revolučné roky – 1848/1849

- v Uhorsku revolúcia zrovnoprávnila všetkých obyvateľov Uhorska bez ohľadu na pôvod a majetok (rovnosť pred zákonom), absolutistická formy vlády bola nahradená konštitučným zriadením (Marcové zákony z r. 1848).

Výsledky pre Slovákov: - národné požiadavky uznané minimálne, uhorská vláda odmietla akceptovať požiadavky Slovákov (zhrnuté v Žiadostiach slovenského národa), dokonca vydáva zatykač na hlavných zostavovateľov Žiadostí – Štúra, Hurbana, Hodžu. Cisár najprv v kritických chvíľach sporu s uhorskou vládou resp. uhorskou šľachtou sľubuje ústupky a splnenie žiadosti, ale po potlačení maďarskej revolúcie od nich ustupuje.

- bolo aspoň zrušené poddanstvo, zaviedla sa formálna rovnosť všetkých obyvateľov habsburskej monarchie pred zákonom – to zostalo v platnosti aj po potlačení revolúcie.

- počas revolučných rokov Slováci1. krát v histórii bojujú so zbraňou v ruke za svoje národné a sociálne požiadavky (Slovenské dobrovoľnícke výpravy) + vytvorili si 1. celonárodný politický orgán – Slovenskú národnú radu !!!!!

F – 5 požiadaviek „Žiadostí slovenského národa“ a „Memoranda národa slovenského“

Žiadosti slovenského národa – obr. F  1. celonárodný, sociálno-politický program Slovákov vyhlásený na verejnom zhromaždení 11. mája 1848 v kúpeľoch Ondrašová pri Liptovskom Mikuláši.

• obsahoval 14 požiadaviek, národné a sociálno-demokratické, boli adresované uhorskej vláde a uhorskému snemu
• sú dielom 30 slovenských národovcov, hlavní zostavovatelia: Š. M. Daxner, J. Francisci, Ľ. Štúr, J.M. Hurban
• národné: slovenčinu ako úradný jazyk, slovenský jazyk na školách, vlastný snem pre Slovákov, všeobecný snem pre národy žijúce v Uhorsku, zastúpenie Slovákov na uhorskom sneme, možnosť používať národnú zástavu, možnosť vytvoriť národné gardy.

sociálno-demokratické: napr. úplné zrušenie poddanstva (aj pre roľníkov, ktorí neboli zapísaní v urbári), volebné právo pre všetkých obyvateľov Uhorska, slobodu tlače,...+ prepustenie Janka Kráľa a Jána Rotaridesa z väzenia,...

Memorandum národa slovenského – nový politický program Slovákov, vyhlásený po páde bachovho absolutizmu pred niekoľkotisícovým zhromaždením 6. a 7. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine.

- hlavný autor: Štefan Marko Daxner, určené pre uhorský snem

Hlavné body: - požiadavka samosprávy pre slovenské župy – v Memorande boli slovenské župy označované ako Hornouhorské slovenské Okolie

- uznanie existencie slovenského národa (uznanie svojbytnosti)

- úradným jazykom v slovenských župách mala byť výlučne slovenčina

- požiadavka na zriadenie právnickej akadémie pre Slovákov

- požiadavka na zriadenie Katedry reči a literatúry slovenskej na univerzite v Pešti

- povolenie zakladať kultúrne a literárne spolky + národné a politické požiadavky aj pre ďalšie národy v Uhorsku