Slovenský a český odboj v priebehu 1. svetovej vojny

Slovenský a český odboj v priebehu 1. svetovej vojny

A – Aktivity domáceho odboja v Čechách a na Slovensku počas 1. SVETOVEJ VOJNY.

- po vypuknutí 1. svetovej vojny – Česi a Slováci od začiatku proti vojne, najmä nechuť bojovať za Rakúsko a proti Slovanom (dôkaz napr. prosrbské heslá na vagónoch, trojfarebné stužky a zástavy, ktoré vyjadrovali sympatie k Srbom, dezercie vojakov, ich prebiehanie do ruského zajatia, vzbury vo vojsku – Česi a Slováci oficiálne v armáde Rakúsko-Uhorska)

Domáci ▲ Odboj v Čechách:  - aktívny od začiatku vojny, združený do tajného spolku českých politikov (český protirakúsky odboj) do tzv. MAFFIE – vzniká na podnet T.G. Masaryka

- hlavná úloha Maffie: získavať tajné informácie o situácii v Rakúsko-Uhorsku a odovzdávať ich predstaviteľom zahraničného odboja, získavať pre nich finančné prostriedky.

- väčšia časť českých politikov ale až do Februárovej revolúcie v Rusku 1917 (abdikácia cára Mikuláša II.) podporuje oficiálnu politiku Rakúska.

▲ Domáci odboj na Slovensku: - hneď po vypuknutí vojny vyhlasujú slovenskí politici politickú pasivitu.Dôvody: a, chceli sa vyhnúť politickému prenasledovaniu b, z taktických dôvodov, aby nemuseli vyhlasovať lojálnosť uhorskej vláde

- na verejnosti slovenskí politici nevystupujú, svoje názory predkladajú na tajných schôdzkach v súkromných bytoch.

- centrá slovenského politického života v tomto období: a, MARTIN – tu prívrženci SNS na čele s Matúšom Dulom b, RUŽOMBEROK – pôsobí tu katolícky kňaz Andrej Hlinka – obr. A a lekár Vavro Šrobár - obr. B c, VIEDEŇ – Milan Hodža (obr. C), Ivan Dérer: udržiavali kontakty s Maffiou d, BRATISLAVA – sociálny demokrat Emanuel Lehocký

- predstavy slovenských politikov o budúcnosti Slovákov: vyvíjajú sa, na začiatku vojny za federalizáciu monarchie, ku koncu vojny za samostatný štát Čechov a Slovákov

- aktivity domáceho českého a slovenského odboja sa stupňujú po februárovej revolúcií v Rusku r. 1917, ale najmä v roku 1918, keď sa aj zahraničie pomaly prikláňa k myšlienke vzniku samostatného štátu Čechov a Slovákov

máj 1917- na zasadnutí Ríšskeho snemu požadujú českí politici demokratický český štát, ktorého súčasťou malo byť aj Slovensko – Manifest českých spisovateľov

▲ ROK 1918 – rozhýbe sa domáci odboj v Čechách aj na Slovensku, vznikajú rezolúcie a deklarácie, v ktorých sa domáci českí a slovenskí politici hlásia k myšlienke jednotného česko-slovenského štátu, ktorú šíri zahraničný odboj.

- napr. Česisa prihlásia k myšlienke vzniku Československa v tzv. Trojkráľovej deklarácii z januára 1918

- Slováci sa k tejto myšlienke prihlásia v máji 1918 na prvomájovej manifestácií v Liptovskom Mikuláši (Mikulášska rezolúcia, autor Vavro Šrobár), ale aj na porade slovenských politikov v Martine 24. mája 1918 (A. Hlinka: „Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme sa rozísť“)

- v júli 1918 vzniká v Prahe Československý národný výbor – vrcholný orgán domáceho odboja, mal koordinovať prípravy vzniku spoločného štátu so zahraničným odbojom, 38 členom, na čele Karel Kramář – obr. D

- zavŕšením činnosti domáceho odboja bolo vyhlásenie samostatného štátu Čechov a Slovákov 28. októbra 1918 Československým národným výborom

Význam domáceho odboja: - formuloval základné požiadavky Čechov a Slovákov predstaviteľom rak.-uhor. monarchie

- podporou zahraničného odboja pomohol presadiť myšlienku existencie nezávislého Československa vo svete

- pomohol šíriť myšlienku spoločného štátu Čechov a Slovákov medzi obyčajným ľudom

B – Ciele zahraničného odboja

Hlavné ciele:1, získať zahraničné mocnosti pre myšlienku vytvorenia spoločného a samostatného štátu Čechov a Slovákov

- spočiatku dohodové mocnosti tomuto riešeniu nevenovali žiadnu pozornosť, zánik Rakúsko-Uhorska neprichádzal do úvahy, považovali ho za prirodzenú hradbu medzi západnou Európou a nepokojným Balkánom

- bolo potrebné presviedčať a hľadať spojencov pre túto myšlienku. Aktivitu v tomto smere vyvíjali najmä hlavní predstavitelia zahraničného odboja:T .G. Masaryk, Edvard Beneš a M.R. Štefánik.

- prelomovým v tomto smere bolo stretnutie Masaryka s predsedom francúzskej vlády A. Briandom vo febr. 1916 (stretnutie zorganizoval Štefánik), ktorý akceptoval názor Masaryka, že zánik Rakúsko-Uhorska pomôže poraziť Nemecko

2, boj na frontoch proti Rakúsko-Uhorsku a Nemecku – v zahraničí sa kvôli tomu organizujú vojenské jednotky, zložené z Čechov a Slovákov (bližšie C zadanie)

C – Ktorý orgán stál na čele zahraničného odboja. Jeho činnosť, osobnosti.

▲ Československá národná rada – vznikla vo februári 1916 v Paríži

- založili ju T.G. Masaryk- stal sa jej predsedom, E. Beneš- tajomník, M.R. Štefánik a Jozef Dürich – podpredsedovia

- centrálny orgán odboja Čechov a Slovákov v zahraničí

Činnosť: a, organizovala spojenie s domácim odbojom

b, udržiavala kontakty s krajinskými organizáciami v USA (České národné združenie, Slovenská liga)

c, v mene Slovákov a Čechov jej členovia rokovali s poprednými štátnikmi Dohody

d, vytvárala vlastné česko-slovenské vojenské jednotky (légie), ktoré bojovali po boku dohodových armád – légie vznikali v Rusku, vo Francúzsku, Taliansku ale aj v USA (po vstupe USA do vojny r. 1917 ale museli slovenskí a českí krajania vstupovať do americkej armády). Členovia légií pozostávali najmä z vojakov, ktorí dezertovali z rakúsko-uhorskej armády, alebo z vojakov, ktorí padli do zajatia dohodových štátov.

D – Základné dokumenty zahraničného odboja, porovnanie

▲ Clevelandská dohoda – podpísaná v októbri 1915

• bola to dohoda medzi Slovenskou ligou a Českým národným združením (krajanské organizácie v Amerike)
• prvý dokument o spoločnom postupe Čechov a Slovákov v boji za národné oslobodenie
• 5 bodový program, hlavný bod: spojenie Českého a Slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov s úplnou národnou autonómiou Slovenska, s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou, s plným právom používať slovenský jazyk
• formou vlády mala byť personálna únia, spojená osobou prezidenta

( 1, Samostatnosť českých zemí a Slovenska 2, Spojenie Českého a Slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov s úplnou národnou autonómiou Slovenska, s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou, úplnou kultúrnou slobodou, teda i s úplným používaním jazyka slovenského, vlastnou správou finančnou a politickou, so štátnym jazykom slovenským. 3, Volebné právo: všeobecné, tajné a priame. 4, Formy vlády: personálna únia s demokratickým zriadením štátu, podobne ako v Anglicku. 5, Tieto body tvoria základ obapolnej dohody a môžu byť doplnené, poťažne rozšírené len na základe dorozumenia sa oboch stránok.)

▲ Pittsburská dohoda – podpísaná v máji 1918

• podpísali ju predstavitelia Čechov a Slovákov žijúcich v USA a T.G. Masaryk, ktorý bol na návšteve v Pittsburgu
• na rozdiel od Clevelandskej Pittsburská deklarácia a,nepočítala so spojením Čechov a Slovákov ako dvoch rovnoprávnych národov do federatívneho štátu.b,  mala to byť republika, nie personálna únia!!!!!
• podrobné ustanovenia o zriadení česko-slovenského štátu sa ponechávali oslobodeným Čechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom.

Pittsburská dohoda sa po roku 1919 stala predmetom vnútropolitického zápasu o autonómiu Slovenska. Niektorí českí politici ju právne či úplne spochybňovali, napr. T. G. Masaryk spochybňoval jej existenciu a neskôr tvrdil, že nie je právne záväzná, lebo to bola len „lokálna dohoda amerických Čechov a Slovákov“

▲Washingtonská deklarácia – uverejnená v americkej tlači 18. októbra 1918, vypracoval ju T.G.Masaryk

- oboznamovala svetovú verejnosť so skutočnosťou, že Česi a Slováci chcú vytvoriť samostatný štát na demokratických princípoch

- rozdiel v porovnaní s predchádzajúcimi dohodami: Deklarácia používa termín národ československý, čím sa odkláňa od predošlých formulácií Clevelandskej a Pittsburskej dohody, v ktorých boli definované dva národy, Česi a Slováci.

E- Významné osobnosti odboja počas 1. svetovej vojny

• T .G. Masaryk, • Edvard Beneš – obr. E , druhý česko-slovenskýprezident v rokoch 1935-1938 (na funkciu prezidenta abdikuje po Mníchovskom diktáte 5.10. 1938) a 1945-1948 (1940-1945 bol prezidentom v exile), dlhoročný minister zahraničia, jeden rok predseda vlády., M.R. Štefánik – viď referát SED, Jozef Dürich ,• Matúš Dula – od r. 1914 predseda Slovenskej národnej strany, v r. 1918-1920 člen Národného zhromaždenia, Andrej Hlinka – viď referát SED, • Vavro Šrobár – po vypuknutí 1. svetovej vojny aktívne spolupracoval s Maffiou, po vzniku 1. ČSR sa stal Ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska, r. 1921-1922 bol ministrom školstva, člen Agrárnej strany, prívrženec T.G. Masaryka, Emanuel Lehocký, • Milan Hodža - prispel roku 1918 k spísaniu Martinskej deklarácie, minister unifikácie zákonov (1919-1920), minister poľnohospodárstva (1922-1925), predseda československej vlády 1935-1938 (ako 1. Slovák v tejto funkcii), člen agrárnej strany, Ivan Dérer, Kornel Stodola, František Staněk,...

F- 2 Osobnosti z tohto obdobia, bližšie popísať ich činnosť - Tomáš Garrigue Masaryk (1850-1937) – obr. F, M.R. Štefánik viď. Referát SED

- narodil sa v Hodoníne, v rodine chudobného kočiša, jeho otec bol Slovák

- najprv sa vyučil za zámočníka, potom za kováča

- na príhovor bývalých učiteľov bol zapísaný na gymnázium do Brna, neskôr do Viedne

- vo Viedni potom vyštudoval filozofickú fakultu

- druhé meno Garrigue prevzal po svojej manželke, Charlie Garrigue, americkej študentke

- od 1882 sa stáva profesorom na univerzite v Prahe. Jeho prednášky boli veľmi obľúbené, patrili medzi najnavštevovanejšie. Prednášal z filozofie, venoval sa aj štúdiu českej otázky a politike. Jeho prednášky navštevovali aj Slováci, napr. Vavro Šrobár.

- na UNI sa začal aj politicky angažovať, bol hlavným predstaviteľom politického smeru, tzv. politického realizmu

- ešte pred vypuknutím 1. svetovej vojny sa stal poslancom na Ríšskom sneme vo Viedni

- po vypuknutí vojny emigruje koncom roka 1914 do cudziny, do Švajčiarska, neskôr odchádza do Londýna

- v máji 1915 predložil anglickej vláde projekt spoločného štátu Čechov a Slovákov – memorandum INDEPENDENT BOHEMIA – 1. krát sa v ňom verejne vyjadruje o potrebe vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov!!!

- 1916 sa stal predsedom Československej národnej rady, z tejto pozície organizuje a riadi zahraničný odboj

- v tom istom roku sa stretol s predsedom vlády Francúzska a ministrom zahraničných vecí A. Briandom, ktorého presvedčí o potrebe zániku mnohonárodnostného štátu Rakúsko-Uhorska a vytvorení národných štátov na jeho troskách

- svojim podpisom potvrdzuje spoločnú dohodu slovenských a českých krajanov v USA, tzv. Pittsburskú dohodu (máj 1918)

- 18. októbra 1918 vydal vo Washingtone tzv. Washingtonskú deklaráciu (Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska)

- 14. novembra 1918 bol zvolený za 1. prezidenta Česko-Slovenskej republiky (prezidentom bol až do r. 1935, kedy odstúpil zo zdravotných dôvodov)

Hlavné diela:  Česká otázka (1895)

Otázka sociální (1898)

Rusko a Evropa (2 zv. 1919 - 1921)

Světová revoluce (1925)

Názory: - prívrženec idey čechoslovakizmu – t.j. ideologická a politická koncepcia vychádzajúca z predstavy jednotného „československého národa“ (považoval Čechov a Slovákov za jeden národ) , ktorý je zložený z Čechov hovoriacich českým jazykom a Slovákov, hovoriacich slovenským jazykom.

- o slovenskú otázku sa sústavne zaujímal a k Slovensku mal vrúcny vzťah („Prichádzam na Slovensko rád, lebo som Slovensko vždy miloval a hlboko cítil s jeho smutným osudom, ktorý mu hrozil rozdelením a zničením… (prejav v Bratislave). Emancipačné snahy Slovákov však nikdy nepochopil. Ako prezident pravidelne chodieval na Slovensko, jeho letným sídlom od roku 1923 bol kaštieľ v Topoľčiankach.