Nitrianske kniežatstvo, Veľká Morava

Nitrianske kniežatstvo, Veľká Morava

A – Nitrianske kniežatstvo, knieža Pribina

Nitrianske kniežatstvo: - vznik Nitrianskeho kniežatstva súvisí s rozvrátením Avarskej ríše Karolom Veľkým (791-796) => umožnenie slobodnejšieho vývoja Slovanov na JZ Slovensku => zrýchleneie zjednocovacích tendencií Slovanov

- presný rok vzniku Nitrianskeho kniežatstva (NK) nepoznáme, odhad – začiatok 9. stor., tiež nepoznáme mená 1. vládcov (kniežat) NK

- NK bolo pod nadvládou Franskej ríše – dôkaz: pôsobenie franských mníchov (kňazov) medzi Slovanmi pred príchodom Konštantína a Metóda

- NK zaberalo územie: JZ Slovenska + časť stredného SVK až po Spiš, severná hranica cca rieka Váh, južná rieka Dunaj

- centrum kniežatstva - Nitra

- najznámejší a vlastne menovite jediný známy vládca NK – knieža Pribina (=> Pribinove kniežatstvo)

- existencia NK sa končí r. 833, keď Mojmír, vládca susedného Moravského kniežatstva násilne ovládol NK a vytvoril nový štátny útvar – Veľkú Moravu

Knieža Pribina:

- 1. menovite známy vodca Slovanov žijúcich na našom území, ktorý bol slovanského pôvodu (obr.  A)

- hoci bol vtedy Pribina pohan (pokrstený až na príkaz Ľudovíta Nemca po vyhnaní z Nitrianskeho kniežatstva), dal postaviť 1. známy kostolík v strednej Európe, ktorý r. 828 vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám. Kostolík dal pravdepodobne postaviť pre svoju manželku, bavorskú šľachtičnú, ktorá bola kresťanka. Dodnes nie je známa presná poloha kostolíka, podľa najnovších archeolog. nálezov stál na hradnom kopci v Nitre. Informácie o kostolíku vieme zo spisu neznámeho autora s názvom O obrátení Bavorov a Korutáncov(na kresťanskú vieru)

- r. 833 bol Pribina aj so svojou družinou (cca 500 ľudí) vyhnaný Mojmírom z Nitrianskeho kniežatstva. Najprv ušiel k Ratbodovi (správca tzv. Východnej marky, ktorá bola súčasťou Franskej ríše), ten ho na príkaz franského kráľa Ľudovíta Nemca dal pokrstiť, neskôr hádka s Ratbodom (nechcel Pribinovi pomôcť znovudobyť NK), preto hľadá Pribina pomoc u Bulharov a Chorvátov ( knieža Ratimír), neúspešne => zmierenie s Ratbodom, ktorý ho zoznámi s Ľudovítom Nemcom => ten mu r. 846 udelí lénno (pôdu) územie okolo rieky ZALA (pri Blatnskom jazere t.j. Balatone), tu si dá Pribina postaviť pevnosť – hrad, BLATNOHRAD (maďarsky ZALAVÁR) => Blatnohradské (Panónske) kniežatstvo.

- počas vlády v Blatnohradskom kniežatstve sa Pribina prejavil ako veľký christianizátor , dal tu vystavať cca 30 kostolov

- pri konflikte Ľudovíta Nemca s Rastislavom (2. knieža Veľkej Moravy) bojoval na strane Ľudovíta Nemca, Rastislav preto r. 861 vpadol so svojim vojskom do Blatnohradského kniežatstva, tu v boji knieža Pribina zomiera (861)

- nástupcom Pribinu v Blatnohradskom kniežatstve sa stal jeho syn – KOCEĽ (pokračoval v christianizácii, vyhýbal sa konfliktom s Veľkou Moravou)

B – Vznik Veľkej Moravy, vládcovia Veľkej Moravy

- Veľká Morava (VM) 833 - 907

- 1. štátny útvar západných Slovanov, základ 2 kniežatstvá: moravské (centrum Veligrad) a nitrianske (centrum Nitra)

- zakladateľ: moravské knieža Mojmír (vyhnanie Pribinu, viď predchádzajúce zadanie)

- pojem Veľká Morava (Veľkomoravská ríša) ako prvý použil byzantský cisár KONŠTANTÍN PORFYROGENETOS okolo r. 946 vo svojom diele O spravovaní ríše)

Mojmír I. (833 – 846)

- počas takmer celej svojej vlády mierové vzťahy s Frankmi (Mojmír uznal zvrchovanosť, seniorstvo Ľudovíta Nemca), hlavný dôkaz: umožnil franským mníchom šíriť kresťanstvo medzi Slovanmi na VM (aj keď obyčajný slovanský ľud mal problémy s príjimaním kresťanstva – nerozumel Frankom), ku koncu svojej vlády však spory s Ľudovítom Nemcom (Mojmír začal odmietať vazalskú závislosť od Franskej ríše), Ľudovít Nemec zosadil Mojmíra z kniežacého trónu a namiesto neho vymenoval Mojmírovho synovca - RASTISLAVA

Rastislav (846 – 870)

- synovec Mojmíra

- výborný štátnik, pripojil zvyšok SVK k Veľkej Morave (až po Slanské vrchy resp. Tokaj)

- na trón vďaka Ľudovítovi Nemcovi => spočiatku poslušnosť voči Franskej ríši, neskôr snaha o politickú nezávislosť (budovanie obranných hradísk proti rozpínavosti Frankov), aj o cirkevnú nezávislosť (z jeho iniciatívy príchod Konštantína a Metóda na územie Veľkej Moravy)

- Rastislavove snahy o nezávislosť prerastú do vojenských stretov s Franskou ríšou (tzv. 20 ročná vojna) (r. 855, 864, 869) – r. 855 sa Rastislav útokom ubráni (Rastislav podporí odboj Ratboda a Karolmana, syna Ľudovíta Nemca, proti svojmu otcovi), porazí a vyženie Frankov z územia Veľkej Moravy, 864 Ľudovít Nemec úspešne obliehal Devín, kde sa Rastislav ukrýval, nakoniec Rastislav uznal nadvládu Frankov, 869 - 3. výprava Frankov proti Moravanom, Frankovia pustošia územie VM, Svätopluk (synovec Rastislava) bez vedomia Rastislava uznal franskú nadvládu (podľa Rastislava zrada), Rastislav ho preto chcel odstrániť, Svätopluk ho predbehol, zajal Rastislava a vydal ho Frankom. Ľudovít Nemec dal Rastislava oslepiť, Rastislav zomiera vo väzení v Regensburgu. Frankovia však Svätoplukovi nedôverovali a takisto ho uvrhli do väzenia => na 1 rok spravujú územie Veľkej Moravy franskí šľachtici Engelšalk a Viliam

Engelšalk a Viliam (870-871)

Svätopluk (871-894)

- na trón sa dostal tzv. dvojitou zradou (najprv zradil svojho strýka Svätopluka, potom aj Frankov – r. 871, keď bol ešte Svätopluk vo väzení v Regensburgu, povstali Moravania na čele s kňazom Slavomírom proti vláde Engelšalka a Viliama, nový východofranský kráľ KAROLMAN prepustil Svätopluka z väzenia, aby povstanie potlačil, Svätopluk sa však spojil so Slavomírom a Frankov z Veľkej Moravy vyhnal, Engelšalk a Viliam v bojoch padli)

- s Frankami viedol vojny až do r. 874 – vtedy bol podpísaný mier vo Forchheime – v ňom sa Svätopluk zaviazal k vazalskému vzťahu k Východofranskej ríši a k plateniu ročného poplatku, získal však priestor na samostatnú, expanzívnu zahraničnú politiku=> Svätopluk to využil a vytvoril z Veľkej Moravy Veľkomoravskú ríšu

- Svätopluk rozšíril Veľkú Moravu o nové územia - viď str. 208 DEJEPIS I.- (vytvoril Veľkomoravskú ríšu), t.j. ziskal uzemie:1, Potisie (od Bulharov) 2, Vislansko (Malopoľsko) 3, Sliezsko 4, soľné bane v Sedmohradsku 5, Blatnohradské kniežatstvo 6, územie Čiech a Lužických Srbov

- nebol stúpencom slovienskej liturgie (bol prívržencom Wichinga a latinskej liturgie)

- po jeho smrti r. 894: nejednotnosť medzi 3 jeho synmi - Mojmírom II., Svätoplukom II. a Preslavom (legenda o Svätoplukových prútoch) => oslabovanie moci a vplyvu VM + vpády Maďarov do strednej Európy (od r. 896) - spôsobia zánik Veľkej Moravy.

O zániku Veľkej Moravy nemáme priame údaje. Existencia Veľkej Moravy sa končí pravdepodobne r. 907, vtedy v bitke pri Bratislave (Braslavespurch) Maďari porazili bavorské vojská, predpoklad, že po tomto roku už Veľká Morava neexistuje, keďže odvtedy nemáme žiadne písomné zmienky o jej existencii.

C – Konštantín a Metód

- súrodenci, neboli Slovania, ale Gréci, pochádzali zo Solúna => solúnski bratia, rozumeli však Slovanom (v Solúne žilo veľa Slovanov + ich matka bola pravdepodobne Slovanka)

- r.863 prichádzajú na žiadosť Rastislava na územie Veľkej Moravy (Rastislav chcel na VM obmedziť moc franských kňazov + chcel, aby slovanský ľud rozumel hlásaným myšlienkam o kresťanstve; Rastislav najprv poprosil o vyslanie vierozvescov ovladajúcich slovanský jazyk pápeža Mikuláša I., ten ale takých učencov nemal + nechcel narúšať právomoci salzburskej arcidiecézy. Preto žiadosť na byzantského cisára Michala III., ktorý vyslal na VM oboch bratov)

Ich činnosť pred príchodom na VM:

Konštantín (nazývaný aj Filozof, r. 867 po vstupe do kláštora prijal rehoľné meno Cyril)

- štúdium teológie a filozofie

- po štúdiu prednášal filozofiu na cisárskej dvorskej škole v Konštantínopole, bol vysvätený za kňaza

- r. 860/861 spolu so svojim bratom podnikol 1. misiu na Krym ku Chazarom (jediné nehebrejské etnikum, ktoré prijalo judaizmus)

- po návrate z misie poverený Michalom III. uskutočniť so svojim bratom ďalšiu misiu – na Veľkú Moravu

- ešte pred príchodom na Veľkú Moravu svedomitá príprava: - 1, zostavil hlaholiku – viď obr. C (1. slovanské písmo pozostávajúce z minuskulných písmen gréckej, hebrejskej a samaritánskej abecedy – 38 znakov)

2, preložil niektoré časti Sv. písma do jazyku Slovanov

3, napísal 1. veršovaná skladba Slovanov – PROGLAS (predhovor k evanjeliám, tu vysvetľuje zásady prekladania z gréčtiny do slovienčiny, vysoká umelecká hodnota diela)

4, spis o sv. Klimentovi (pápeža, ktorého pozostatky objavil na Cherzone)

5, preklady bohoslužobných kníh do slovienčiny – misál, breviár, evanjeliár

Metod

- štúdium práva

- po štúdiách vstup do kláštora, stal sa opátom jedného z kláštorov

- pomáhal bratovi v prekladoch, zúčastňoval sa spolu s ním na misijných cestách

- pred príchodom na Veľkú Moravu: 1, zostavil Zakon sudnyj ljudem – zbierka svetských právnych predpisov v slovienčine (staroslovienčine)

Ich činnosť na VM

- r. 863 príchod na VM, tu: a, založili učilište na výchovu kňazov (teológia, hudba, gramatika, liturgia v domácom jazyku)

b, šírili kresťanskú vieru, zákonodárstvo, kultúru a poriadok medzi Slovanmi v ich rodnom jazyku (omše, stretávanie sa s jednoduchými ľuďmi a pod.)

- kvôli tomu, že Konštantín a ani Metód nemali právomoci vysvätiť svojich žiakov za kňazov + spor s franskými kňazmi o tom, či staroslovienčina môže byť bohoslužobným jazykom – spor mal rozriešiť pápež => cesta K a M do Ríma

Cesta do Ríma

- začína r. 867 , cestou tam: A, zastávka u Koceľa (ku sprievodu K a M sa pridáva ďalších 50 žiakov, ktorí mali byť vysvätení za kňazov) B, ďalšia zastávka v Benátkach (tu 3 mesiace, spor s tzv. TROJJAZYČNÍKMI (prívrženci názoru, že bohoslužobným jazykom môže byť len hebrejčina, gréčtina a latinčina, K a M pred nimi obhajujú používanie starosloviečiny ako bohoslužobného jazyka), až nakoniec stretnutie s pápežom Hadrianom II. v Ríme.

- v Ríme pápež Hadrián II.: a, vysvätí žiakov K a M za kňazov + Metoda za arcibiskupa moravsko – panónskej oblasti

b, schváli používanie staroslovienčiny ako bohoslužobného jazyka (schválenie – symbolický akt t.j. vyloženie bohoslužobných kníh preložených do staroslovienčiny na oltár baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme na Vianoce 867)

- Konštantín chorľavie, vstúpi v Ríme do gréckeho kláštora, prijme rehoľné meno Cyril a r. 869 zomiera

Metod späť na VM

- Metod sa vracia na Veľkú Moravu, tu práve vládnu franskí miestodržitelia Engelšalk a Viliam, Metod je zatknutý a uvrhnutý do väzenia v Regensburgu. Metod 3 roky vo väzení, prepustený až r. 873 na zásah pápeža => Metod sa stáva predstaveným všetkých kňazov na Veľkej Morave (aj franských) => zárodok opätovného konfliktu, franskí kňazi obviňujú Metoda u pápeža z vierolomnosti, odmietajú staroslovienčinu => ďalšia cesta Metóda do Ríma

Metod opäť v Ríme

- Metod sa tu stretáva s pápežom Jánom VIII., aby sa zabránilo ďalším konfliktom, pápež vydáva r. 880 bulu Industriae tuae – tu: 1, pápež schvaľuje bohoslužby v staroslovienčine s podmienkou, že evenjelium musí byť najprv prečítané v latinčine, až potom v staroslovenčine 2, pápež berie Metoda pod svoju ochranu, schvaľuje ho vo funkcii moravsko – panónskeho arcibiskupa 3, na žiadosť Svätopluka je za nitrianskeho biskupa vysvätený švábsky mních WICHING

Späť na VM

- po návrate spory Metoda s Wichingom, Wiching ešte pred smrťou Metoda odchádza do Ríma a presadí u nového pápeža (Štefana V.) zákaz slovienskej liturgie. Metod r. 885 zomiera, za svojho nástupcu určuje svojho učeníka Gorazda, pápež v Ríme však vyhlasuje za nového arcibiskupa Wichinga, ktorý Gorazda a ďalších učeníkov (napr. Angelár, Naum) vyženie z VM (prevažná väčšina odchádza do Bulharska, v bulharskej Preslavi vzniká mladší variant slovanského písma – cyrilika, tá sa rozšíri do ďalších balkánskych krajín a na Kyjevskú Rus).

D – Hlavný význam VM

1, VMzabránila asimilácii našich predkov, ako sa to stalo polabským a pobaltským Slovanom

2, šírenie kresťanstva a bohoslužieb v domácom jazyku ( až do 20. stor. unikátny jav v katolíckej cirkvi v Európe)