Zámorské objavy – príčiny, moreplavci, objavenie Ameriky a dôsledky

Zámorské objavy – príčiny, moreplavci, objavenie Ameriky a dôsledky

A – Príčiny zámorských objavov

15./16. storočie

1. Nedostatok nerastných surovín – v Európe chýbajú najmä zlato, striebro => dôležité najmä pre rozvoj obchodu, razenie nových, „drahších“ mincí.
2. Potreba umiestniť výrobky na nové trhy – v Európe v 15./16. stor. rozvoj výroby, viac výrobkov + nové výrobky.
3. Hľadanie nového spojenia s Orientom (ORIENT t. j. krajiny tzv. Levantu – Palestína, Sýria, Libanon, Jordánsko + Perzia, India, Čína) – v Európe veľký dopyt po korení a luxusnom tovare z Orientu (hodváb, sklo, porcelán, koberce, drahokamy), ALE – 1492 Turci obsadia Malú Áziu a Konštantínopol (Carihrad) => obchodná cesta do Orientu sa komplikuje, predražuje (poplatky Turkom za prevážaný tovar) + komplikovaný spôsob prepravy tovaru z Európy do Orientu (dlhá a namáhavá cesta najmä po súši – ťavy, karavány – 2 hlavné cesty: 1, cez Konštantínopol, Čierne more, potom po súši 2, cez Červené more, Arabské more (neexistencia Suezského prieplavu, až od r. 1869 – Ferdinand Lesseps)).
4. Vplyv humanizmu – človek túži objavovať, lepšie spoznávať svet, to, čo ho obklopuje.

Zúčastňovali sa ich spočiatku najmä Taliani (bohaté mestá, tradícia), Portugalci a Španieli – silné loďstvá + veľké skúsenosti, od 16. storočia Anglicko (nová námorná veľmoc, veľká zásluha anglickej kráľovnej Alžbety I. 1558-1603 + Francis Drake), Nizozemsko (po vyhlásení samostatnosti 1581, dôležitý prístup k moru).

B – Predpoklady k zámorským objavom

1. Technický pokrok

• a, zdokonalenie plachetníc na tzv. karavely (vynašli Portugalci, rýchlejšie, pevnejšie, pohyblivejšie, 2-3 sťažne, viac plachiet, dokonalejší tvar plachiet – tzv. latinské plachty – umožňovali napredovanie lode bez ohľadu na smer vetra) viď obr. A
• b, zdokonalenie kompasu (čínsky vynález) – od 14. stor. s magnetickou strelkou
• c, zlepšenie orientácie na mori – nové mapy + vynájdenie astrolábu, t. j. prístroj na určovanie zemepisnej šírky a dĺžky (ako doplnok k orientácii podľa hviezd => astronomické tabuľky) – viď obr. B

2. Nové predstavy o svete

Teoretické predpoklady o guľatosti Zeme, tu 3 kontinenty – Európa, Ázia, Afrika (neboli však známe presné obrysy pevnín) – 1. krát prakticky zakreslené v novej mape florentského hvezdára Pabla Toscanelliho – presvedčený o guľatosti Zeme, bol s K. Kolumbom v písomnom kontakte, dával mu rady + napr. informáciu, že vzdialenosť medzi Portugalskom a Čínou záp. cestou cca 5000 námor. míľ – jeho mapa obr. C nepresná (v tomto obd. ale aj predstavy napr. že krajiny na juh sú neobývané pre silnú žiaru slnka, povesti o morských obroch, hadoch a ľuďoch s konskými nohami,...).

1. zostrojený glóbus Zeme (Erdapfel – „zemské jablko“) – Martin Beheim (norimberský kupec, port. kráľom pasovaný za rytiera, vraj inšpiroval K. Kolumba k jeho plavbám) – tu tiež len 3 kontinenty – Európa, Ázia, Afrika obr. D.

• 2 možnosti nových ciest do Indie: 1, najprv smer juh (oboplávanie Afriky), potom východ – Portugalci 2, smer západ (oboplávanie zemegule) – Španieli

3. Odvaha a zvedavosť moreplavcov

C – Zámorské objavy (osobnosti, ukážky na mape)

1. Objavovanie afrického pobrežia, India

Najmä Portugalci, najaktívnejší portugalský princ Henrich Moreplavec (prímenie za aktívnu podporu námorných plavieb), cieľ: Afrika, prístup k africkému zlatu, slonovine, obchod s otrokmi, neskôr India.

• Bartolomej Diaz – 1487 – plavba Portugalca pozdĺž západoafrického pobrežia na juh, po 13 dňovej búrke dosiahol najjužnejší cíp Afriky (posádka odmietla pokračovať v plavbe ďalej) => Mys búrok, po návrate ho portugalský kráľ Ján II. premenoval na Mys Dobrej nádeje (nádej, že sa tam Portugalci ešte raz vrátia).
• Vasco da Gama a jeho plavba – 1497/1498 – ako 1. moreplavec oboplával Afriku a dostal sa až do Indie. Strastiplná cesta (nedostatok pitnej vody, skorbut, od Zanzibaru odpor arabských kupcov – tu začínala záujmová sféra arabských kupcov), vyhol sa búrkovému pásmu pri Kapverských ostrovoch (na radu svojho predchodcu), potom cez Zanzibar do Kalikutu (centrum obchodu s korením) t. j. Indie.

2. Objavenie Ameriky

Náhoda, plán: západná cesta do Indie (už nórski Vikingovia prieskumné plavby na severoamerický kontinent, Leif Ericsson r. 1000 – 1. Európan na americkom kontinente).

• Janovčan Krištof Kolumbus (obr. E) a jeho plavba 1492 – ešte pred plavbou starostlivá príprava, vychádzal z predpokladu o guľatosti Zeme, plán predostrel najprv portugalskému kráľovi, ten odmietol, potom španielskemu kráľ. páru, ten po dlhom váhaní súhlas s plavbou.

Plavba začína v auguste 1492 zo španielskeho prístavu Palos, tri karavely: Nina, Pinta, Santa Maria (vlajková loď), orientácia podľa mapy Pabla Toscanelliho, tu však zaznačená vzdialenosť medzi Európou a Áziou podstatne kratšia ako v skutočnosti => nervozita, strach z neznáma, nedostatok potravy, ale najmä pitnej vody, hrozby vzbury; konečne 12. októbra 1492 zem na obzore – K. Kolumbus pristál na jednom z bahamských ostrovov, pomenoval ho SAN SALVÁDOR, sám bol presvedčený, že narazili na japonské pobrežie. K. Kolumbus 3 mesiace skúmal karibskú oblasť (Kuba, Haiti), presvedčený, že je už v Indii (celý život o tom presvedčený) => domorodcov pomenoval Indiáni, on i posádka však sklamaní z toho, že nenašli zlato.

Po návrate neskôr ďalšie 3 plavby do týchto oblastí (dokonca vymenovaný za správcu 1. španielskej kolónie v Amerike – provincie Santa Domingo), jeho plavby však priniesli malý hospodársky výnos pre špan. kráľa, objaviteľské zásluhy nedocenené, zomiera v zabudnutí.

Zaujímavosti o K. Kolumbovi resp. jeho plavbách

a, do súčasnosti pochybnosti o jeho pôvode – všeobecne zaužívané – Talian z Janova, možný aj španielsky pôvod (svoje záznamy z ciest resp. denníky písal v španielčine, prečo?) + syn K.K. napísal v spomienkach, že jeho otec si želal, aby jeho pôvod a vlasť nikto nepoznal...

b, nie je presne známe jeho skutočné miesto odpočinku – buď Španielsko (Sevilla), alebo Dominikánska republika.

c, komplikovaná povaha – „hrabivý obchodník“, tyran – ako správca 1. španielskej kolónie uplatňoval „spravodlivosť bez súdu“ (za to dokonca v okovách prepravený do Špan., kráľ mu ale udelí milosť).

d, podľa archívnych záznamov z Viedne a Budapešti 3 karavely (Nina, Pinta, Santa Mária) vyrobené z duba rastúceho v Kokošovciach (JZ Slánskych vrchov).

• Taliansky moreplavec Amerigo Vespucci – niekoľko plavieb k juhoamerickému pobrežiu (1497-1504), zmapoval a opísal Južnú Ameriku (Brazíliu) – živé, pútavé opisy prírody a obyvateľov. Ako prvý téza, že novoobjavené krajiny na západe nie sú súčasťou Ázie, ale tvoria samostatný kontinent – Nový svet => nemecký kartograf (M. Waldseemüller) zakreslil na svojej mape nový kontinent a dal mu meno „Zem Amerigova“ => Amerika.

3. Oboplávanie zemegule

• Portugalský námorník v španielskych službách Fernando de Magalhães – 1519 – 1522: 1. plavba okolo sveta (2. plavbu uskutočnil až Angličan F. Drake 1577-1580) => dôkaz o guľatosti Zeme. V skutočnosti 1. človek na svete, ktorý oboplával Zem – Juan Sebastian ELCANO – po smrti F. Magalhaesa prebral velenie nad plavbou a na lodi Victoria sa dostal k brehom prístavu, z ktorého pred cca 3 rokmi začala plavba.

Výprava smerovala zo Španielska k Južnej Amerike, medzi Ohňovou zemou a Južnou Amerikou objavil prieliv (dnes Magalhãesov p.), cez Tichý oceán, Indický o., okolo Afriky späť do Španielska.

Hlavný cieľ výpravy: tzv. západnou cestou dostať sa k „ostrovom korenia“ v Pacifiku, keďže tzv. východnú cestu kontrolovali Portugalci.

5 lodí na začiatku plavby (265 námorníkov), naspäť len 1 loď s 18 námorníkmi, nové geografické názvy, ktorým dal pomenovanie napr. Ohňová zem (na pobreží videl ohne domorodcov), Tichý oceán „Mare Pacifiko“ (v oblasti Ohňovej zeme sa dostali do strašnej, 5 týždňovej búrky, po nej sa more ukľudnilo => Mare Pacifiko), Filipíny (pomenovanie dovtedy neznámych ostrovov v Tichom oceáne po synovi španielskeho kráľa Karola V. – Filipa II.). Zomrel na Filipínach po bitke s kanibalmi, 18 navrátivších moreplavcov do Európy klinčeky, škoricu, zázvor.

Hospodársky význam výpravy: sklamanie, Pacifik omnoho väčší, ako odhadovali vtedajší učenci => nevýhodnosť západnej cesty k ostrovom korenia.

D – Tordesillaská zmluva z r. 1494

1. známa zmluva o prerozdelení kolónii (novoobjavených území) – „delenie sveta“ uzavretá medzi Španielskom a Portugalskom. Zmluva stanovila hranice, deliacou čiarou mal byť 46 poludník západnej dĺžky (pretínal územie Južnej Ameriky), na východ od poludníka patrili územia Portugalsku, na západ Španielsku (Brazília ako jediná krajina amerického kontinentu pripadla neskôr Portugalsku). Zmluva problém, napr. Angličania ju neakceptovali.

E – Dôsledky zámorských objavov

Rôzne dôsledky pre Európu a novoobjavené krajiny.

Dôsledky pre Európu

1. Koloniálne výpravy Európanov do zámoria

   • Výprava Španiela Hernanda Cortésa 1519-1521 – zničil ríšu Aztékov, kt. sa rozprestierala na území Mexika; vidina El Dorada – Ríše zlata, len 600 vojakov, zničenie hlavného mesta – Tenochtitlánu „Plávajúce mesto“ (zneužitie viery Aztékov, tí očakávali príchod bieleho a fúzatého boha), Aztékovia – ľudské obeti počas náboženských rituálov (vytrhávanie srdca zo živých obetí) – pre Španielov barbari => (aj) násilné pokresťančovanie.
   • Výprava Francisca Pizzara a Diega Almagra 1531-1535 – zničenie ríše Inkov, na území dnešného Peru, 10000 vojakov, vysoké výkupné za náčelníka Atahualpu, aj tak ho Španieli zavraždili, hl. mesto Cuzco.
   • Zničenie ríše Mayov (poloostrov Yukatan) – Diego Velasques (európske choroby napr. chrípka, ovčie kiahne spôsobia v priebehu 100 rokov vyhynutie 90% domorodcov).

2. Rozvoj celosvetového obchodu

   Z Európy do zámoria: remeselné výrobky, potraviny, súkno, zbrane, chrípkové vírusy.

   Zo zámoria do Európy: napr. zemiaky (až od 17./18. stor. ako strava pre ľudí, dovtedy kŕmenie dobytku, ľudia len „zelenú časť“J ), kukurica, paradajky, paprika, káva, kakao, tabak, syfilis,...

   Novodobý obchod s otrokmi (černosi z Afriky do Ameriky – fyzicky výkonnejší ako Indiáni, 7-10 miliónov).

3. Presunutie centier obchodu v Európe zo Stredomoria na Atlantické pobrežie – v 16. stor. nové európske štáty, ktoré sa zúčastňujú zámorského obchodu – Nizozemsko, Anglicko, Francúzsko => rozvoj a vzrast vplyvu prístavných miest napr. Antverpy, Amsterdam, Londýn, Lisabon, Sevilla,...
4. Cenová revolúcia v Európe – spôsobili ju drahé kovy z Ameriky t. j. klesla cena zlata, niekoľkonásobne stúpli ceny výrobkov => inflácia, vznik 1. papierových bankoviek (v Nizozemsku).
5. Zníženie autority cirkvi – v dôsledku vplyvu cudzích kultúr + dokázané, že Zem je guľatá (cirkev to odmietala).
6. Nadvláda Európy vo svete – dominantné postavenie Európy až do konca 1. svetovej vojny.

Dôsledky pre novoobjavené krajiny

1. Fyzická likvidácia domorodého obyvateľstva – pri vojenských výpravách Európanov + pri ťažkej, fyzickej, nútenej práci domorodcov v zlatých a strieborných baniach,...
2. Ničenie pôvodnej domorodej kultúry – najmä architektúry a umeleckých predmetov (zo zlata a striebra vyrobené (väčšinou kultové), umelecky hodnotné predmety boli „roztavené do zlata“).
3. Násilné šírenie európskej kultúry resp. náboženstva.