ČSR 1948 – 69

ČSR 1948 – 69

- v marci roku 1945 keď sa na Slovensku ešte bojovalo, zišli sa politici exilových politických strán v Moskve, aby sa dohodli na podobe budúceho Česko-Slovenska

- tón udávali komunisti, podporovaní sovietskymi kolegami – zabezpečili si vplyv v kľúčových ministerstvách a tretinu poslancov v budúcom parlamente

- v tomto roku tiež prebiehalo vysídľovanie Nemcov z ČSR

- politická opozícia v štáte nebola dovolená

- rozhodujúce slovo mali v podstate komunisti

- v roku 1947 bola ČSR nútená odmietnuť Marshallov plán

- na Slovensku bol tzv. systém 2 strán, KSS- komunistická strana Slovenska, predseda Karol Šmidke, DS- demokratická strana, predseda Ján Ursíny, neskôr ho nahradil Jozef Lettrich

- cenzúra tlače, zoštátňovanie, preverovanie štátnych a verejných zamestnancov

- všetko sa blížilo k prevratu 1948

Február 1948

Alebo Februárový puč (resp. Víťazný február) je názov komunistickéhoprevratu v Česko-Slovensku, ktorý sa uskutočnil roku 1948. Dnes je (nekomunistami) vnímaný ako prechod od demokracie k totalite (pripojenie k sovietskemu mocenskému bloku, začiatok útlaku obyvateľstva a ekonomického úpadku). V období socializmu bol 25. február oslavovaný ako štátny sviatok, „víťazstvo pracujúceho ľudu nad buržoáziou a reakciou“.

Totalita - v politike typ diktátorsky vedeného štátu presadzujúceho úplné (totálne), násilné aj nenásilné ovládnutie všetkých oblastí spoločenského života prostredníctvom byrokratického aparátu a politickej moci, vedúce k deformovaniu indivídua až k jeho úplnému podrobeniu, prípadne umlčaniu

Priebeh a následky

Komunisti sa dlhodobo, už počas druhej svetovej vojny, pripravovali na prevzatie moci v štáte. Úzko spolupracovali so stalinskýmSovietskym zväzom, snažili sa narušovať činnosť ostatných politických strán združených v tzv. Národnom fronte.

V prvých povojnových voľbách získali v Česku 40% hlasov a postupne sa im podarilo ovládnuť políciu, armádu i robotnícke organizácie. 2. júla1946 sa vtedajší predseda Komunistickej strany Československa (KSČ)Klement Gottwald stal predsedom vlády.

Komunisti využívali roztrieštenosť vtedajších demokratických politických strán, faktickú neexistenciu opozície, povojnový radikalizmus a "mníchovské sklamanie" a nerozhodnosť chorého prezidenta Edvarda Beneša.

Keď nastala vládna kríza pre uznesenie o Bezpečnosti, došlo k sérii udalostí, ktoré viedli k úplnému prevzatiu moci v štáte komunistami. Tieto udalosti boli dovŕšené

1. februára, kedy prezident prijal demisiu nekomunistických ministrov a doplnil vládu kandidátmi navrhnutými komunistami.

Nato bola jeden deň po nevysvetlenom úmrtí ministra zahraničia Jana Masaryka, potvrdená nová komunistická vláda, 9. mája prijatá nová ústava vyhlasujúca ľudovodemokratickú republiku a 30. mája sa uskutočnili voľby s vynucovanou účasťou a s možnosťou voliť iba z jednotného zoznamu kandidátov komunistami ovládaného Národného frontu.

1. júna zo zdravotných dôvodov odstúpil prezident Beneš a 14. júna bol za jeho nástupcu zvolený predseda KSČ a vtedajší premiér Klement Gottwald. Vznikla nová vláda, ktorej predsedom sa stal Antonín Zápotocký.

Prechod moci do rúk komunistov viedol k vnútornej aj zahraničnej závislosti politiky štátu od Sovietskeho zväzu, politickým procesom, väzneniu politicky a ideologicky nepohodlných osôb, nútenej emigrácii a prenasledovaniu oponentov. Totalitný režim trval nasledujúcich 40 rokov.

Priebeh udalostí

Vo vtedajšej vláde zasadalo 26 ministrov, z toho boli 9 komunisti, 3 sociálni demokrati, 12 tzv. „nekomunistických“ alebo „buržoáznych“ - príslušníkov ďalších strán a

2 nestraníci. Už v roku 1947 bolo vo vláde veľa sporov na hranici vládnej krízy, ku ktorým prispievala aj rastúca neistota komunistov ohľadne víťazstva v ďalších voľbách, ktoré mali byť v roku 1948 a prevládnutie antikomunistického krídla v sociálnej demokracii. Od začiatku roku 1948 napätie ešte ďalej vzrastalo. Najprv v diskusiách o zákone

„O trvalej úprave vlastníctva poľnohospodárskej pôdy“ a tiež o zvýšení platov štátnych a verejných zamestnancov. Pre ďalší vývoj udalostí boli dôležitým bodom sporu zmeny vo veliteľstve polície - Zboru národnej bezpečnosti (ZNB). Tie boli reakciou komunistického ministra vnútra Václava Noska na požiadavky nekomunistov, aby boli vyšetrené politicky motivované prípady (Krčmaňská aféra, Mostecká aféra). 13. februára 1948 vláda proti vôli komunistov prijala uznesenie, ktoré malo týmto zmenám zabrániť.

- v októbri roku 1948 schválil parlament 3 zákony: 1. zákon na ochranu republiky a jej zriadenia, kt. schválil prísne tresty za vlastizradu, špionáž a útek do cudziny

1. zákon o Statnom sude - umožnil politické procesy s celými skupinami ľudí odsúdených podľa zákona na ochranu republiky
2. zákon o táboroch nútených prac, dovolil využívať lacnú pracovnú silu ľudí zaradených do tábora často z politických dôvo.

- SNR existovala len na papieri, neprijímala žiadne rozhodnutia ani nerokovala

- komunizmus dokázal svoju moc vykonštruovanými politickými procesmi, pripravované podľa sovietskeho vzoru, mali ukázať ostražitosť voči nepriateľom a súčasne výchovne vplývať na obyvateľov

- komunisti hľadali nepriateľa aj vo vlastných radoch - napr. proces s generálnym tajomníkom KSČ Rudolfom Slanským, celkovo bolo súdených 13 osôb KSČ ktoré zastávali významné funkcie, medzi odsúdenými boli napr. aj Vladimir Clementis

- Komunisticky systém tvrdo bojoval aj proti katolíckej cirkvi kt. označil za spojenca imperializmu - obsadenie mužských kláštorov(pod zámienkou ukrývania zbrani), zatknutia kňazov, nariadenie zlúčiť gréckokatolícku cirkev s pravoslávnou,

- KSC ovládala všetky odvetvia spoločnosti, ľudia ktorí boli členmi KSČ mali prednosť pred ostatnými napr. pri prijímaní do prace, na vysokú školu, atd..., rozhodujúcu funkciu KSČ mal predseda, kt. bol do roku 1953 K. Gottwald, no v podstate všetko riadil generálny tajomník KSC Rudolf Slánský

- v roku 1953 po smrti Stalina(nahradil ho Chruščov) a Gotwalda sa vedenie KSC ocitlo v neistote, za nového prezidenta bol zvolený Antonín Zapotocký, vedenie straníckeho aparátu prevzal Antonín Novotný

- o pevnom pričlenení do sovietskeho bloku svedčilo pristúpenie k Varšavskej zmluve

- nová ústava z 11.júla 1960 konštatovala víťazstvo socializmu, čo vyjadroval aj zmenený názov štátu - Československá socialistická republika, KSČ tvrdilo, že sa dosiahol posledný predstupeň komunizmu, ktorý mal nastať o pár rokov

- Slovensku bol ponechaný už iba jeden organ - Slovenska národná rada

- v roku 1953 nastáva politické uvoľnenie, keď namiesto odvolaného K. Bacílka nastúpil do funkcie prvého tajomníka ÚV KSS Alexander Dubček

- spoločnosť sa nebadane demokratizovala a A. Novotný usúdil, že demokratizácia zašla priďaleko, tak začal "priťahovať skrutky", ale narazil na tvrdý odpor inteligencia ale aj vedenia komunistov

- v októbri 1967 na zasadnutí ÚV KSČ A. Dubček žiadal aby bolo zrušené sústredenie najvyššej straníckej a štátnej moci v rukách jednej osoby, Novotný si na podporu zavolal Brežneva ,ale ten ho nepodporil

- v roku 1968 bol na zasadnutí ÚV KSČ zvolený A. Dubček jednomyseľne do najvyššej straníckej funkcie

- Výsledkom diskusii o ďalšom smerovaní krajiny bol Akčný program ÚV KSČ z apríla 1968, KSČ bola ochotná prijať k účasti na moci nových partnerov, otvorila sa aj myšlienka zrovnoprávnenia nestraníkov, rátalo sa aj s rozsiahlym dodržiavaním základných ľudských práv a občianskych slobôd, pre Slovensko významný prísľub federalizácie štátu

- zásadná politická zmena sa reálne aj symbolicky spájala s jarou, preto sa často hovorieva o pražskej jari - odstránila sa cenzúra, náboženská sloboda, obnovenie činnosti Matice slovenskej

- pre ostatné štáty sovietskeho bloku bolo uvoľnenie v ČSSR neprijateľné, konať sa rozhodla aj konzervatívna skupina vo vedení KSČ a napísala Brežnevovi list, v ktorom žiadala o ozbrojený zásah

- V noci z 20. na 21. augusta 1968 prekročili Česko-Slovenské hranice vojska piatich štátov Varšavskej zmluvy: Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, NDR a Bulharska, táto akcia vyvolala vlny mohutných demonštrácií, Dubčeka s ostatnými revolučnými členmi zaistili a odvliekli do ZSSR, 22. augusta sa konal mimoriadny - vysočanský zjazd KSČ, ktorý odsúdil okupáciu

- 26. augusta 1968 bol podpísaný moskovsky protokol - okupačné vojska mali odísť ihneď ako skončí ohrozovanie socializmu v ČSR

- 16. október 1968 si ZSSR vynútila prijatie zmluvy o dočasnom pobyte sovietskych vojsk v ČSSR, odpor ľudí potom už iba postupne upadal proti čomu sa na protest upálil mladý český študent Jan Palach

- A. Dubček musel uvoľniť svoje miesto G. Husákovi

- 27. októbra 1968 bol prijatý zákon o federácii - centralizmus zrušený, začali fungovať spoločné federálne orgány: vláda, federálne zhromaždenie, prezident, dôstojné postavenie dostala tiež SNR, vznikla česká vláda a český parlament, normalizácia vyvrcholila voľbou G. Husáka za prezidenta