ČS odboj počas 1. svetovej vojny – dohody, ČSNR

ČS odboj počas 1.svetovej vojny – dohody, ČSNR

V roku 1907 sa Slováci žijúci v USA spojili do organizácie Slovenskej ligy. Nebolo im jedno čo sa stane s ich krajanmi a začali diskutovať o budúcnosti Slovenska. Zhodli sa na tom, že za daných podmienok Slováci nie sú pripravení vytvoriť si samostatný štát, a preto treba nájsť vhodného spojenca. Česko bolo najvhodnejší spojenec pre Slovákov (mali sme len o niečo menej obyvateľov, menšiu rozlohu a podobný jazyk, oproti tomu v spojení s poľskom by sme vyzerali ako menšina a aj jazyk nebol príliš podobný). Predpokladalo sa, že Slovensko bude mať ohraničené územie, vlastnú samosprávu a národnú samobytnosť.

Clevelandská dohoda

Organizácie amerických Čechov a Slovákov prijali na konferencii 22. a 23. 10. 1915 v Clevelande dokument známy ako Clevelandská dohoda. Žiadali v nej vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov s federatívnym usporiadaním, v ktorom bude mať Slovensko úplnú národnú autonómiu s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou, s úplnou kultúrnou slobodou a s plným právom používať slovenský jazyk. Formou vlády mala byť personálna únia.

Pittsburská dohoda

Ďalším dôležitým dokumentom na ceste k spoločnému štátu je Pittsburská dohoda z 31. 5. 1918. V porovnaní s predchádzajúcou bola táto dohoda významná najmä preto, že ju podpísal, ale sa aj podieľal na jej formulovaní najvýznamnejší predstaviteľ Československého zahraničného odboja, T.G. Masaryk. Podľa Pittsburská dohody malo Slovensko tvoriť autonómnu časť centrálne riadeného štátu. Malo mať však svoj snem, svoje administratívne inštitúcie, súdy a slov. jazyk sa mal používať v školách, na úradoch a v celom občianskom živote. Konečné rozhodnutie o štátnej forme mali urobiť občania po vojne.

Koncom roka 1914 odišiel z Prahy do Londýna politik T.G. Masaryk s cieľom prispieť k zániku Rakúsko – Uhorska a pomôcť vytvoriť spoločný štát slovenského a českého národa. Vedel, že pri realizácii tohto plánu bude potrebovať podporu dohodových mocností. Odvolával sa na právo jednotného národa na vznik vlastného štátu(opieral sa o ideu všeslovanskej vzájomnosti). V roku 1915 odišiel do Londýna ďalší český politik Eduard Beneš. Čoskoro s nimi nadviazal spojenie Slovák Milan Rastislav Štefánik, Masarykov bývalý študent. V čase vojny bol astronómom, letcom a generálom francúzskej armády. Už pred vojnou si získal dôveru mnohých významných francúzskych politikov. Jeho známosti sa stali mostom k zblíženiu osobností zahraničného odboja a predstaviteľmi francúzskej politickej elity.

Československá Národná Rada

Vo februári 1916 založili Masaryk, Beneš a Štefánik v Paríži ČSNR ako vrcholný odbojový orgán, ktorý organizoval spojenie domácim hnutím, udržiaval kontakty s krajanskými organizáciami v USA a v ďalších krajinách a v mene Slovákov a Čechov rokoval s poprednými štátnikmi Dohody. Predsedom ČSNR sa stal T.G. Masaryk. Cieľom ČSNR bolo vytvoriť samostatný spoločný štát Čechov a Slovákov a prvoradým predpokladom na splnenie tohto cieľa bol zánik Rakúsko – Uhorska. ČSNR si uvedomovala, že predstavitelia Dohody uznajú česko – slovenský odboj ako spojenca vtedy, ak okrem diplomatických aktivít vytvorí vlastné vojenské jednotky, ktoré budú bojovať na strane Dohody. Zahraničný odboj sa preto sústredil na vznik česko – slovenských légií. V prvej sv. vojne bojovalo v rôznych dohodových vojenských jednotkách a v légiách približne 140 000 Čechov a Slovákov.

Kongres utláčaných národov Rakúsko – Uhorska

Dôkazom záujmu dohodových mocností o vnútropolitickú situáciu monarchie a riešenie problémov jej národov bola ich pomoc pri organizovaní Kongresu utláčaných národov Rakúsko – Uhorska v apríli 1918 v Ríme. Zúčastnili sa na ňom delegácie Slovákov, Rumunov, Čechov, Srbov, Chorvátov a Poliakov, ktoré rokovali so zástupcami Francúzska a Talianska. Čechov a Slovákov reprezentovali Eduard Beneš, Milan Rastislav Štefánik a Štefan Osuský. Kongres prispel k aktivizácii a vzájomnému zblíženiu politických predstaviteľov národov Rakúsko – Uhorska. O krátky čas uznali štátnici dohodových mocností členov ČSNR za reprezentantov budúceho štátu Slovákov a Čechov. Tým sa zavŕšil niekoľkoročný zápas česko – slovenského odboja, doma i v zahraničí vzrástla autorita ČSNR a jej predsedu T.G. Masaryka.

V júli 1918 vznikol v Prahe Československý národný výbor, ktorý koordinoval ďalšie prípravy vzniku spoločného štátu.

Na prvomájových oslavách sa zišli v Liptovskom Mikuláši robotníci a prívrženci sociálnodemokratickej strany. Prijali rezolúciu, v ktorej sa prihlásili k myšlienke spoločného štátu s Čechmi, nastolili požiadavku ukončiť vojnu a uznať právo všetkých národov na sebaurčenie. Tvorcom rezolúcie bol Vavro Šrobár.

Predseda SNS Matúš Dula zvolal 24.5.1918 schôdzku do Turčianskeho sv. Martina. Účastníci prijali dokument, v ktorom sa postavili za bezpodmienečné samourčovacie právo slovenského národa. Následne vznikol politický orgán s názvom Slovenská národná rada

Washingtonská deklarácia

Historické zhromaždenie v Turčianskom sv. Martine

Matúš Dula zvolal na 30.10. 1918 schôdzu do Turčianskeho sv. Martina. Ústredným programovým bolo konštituovanie SNR. Na záver prijali návrh Samuela Zocha na Deklaráciu slovenského národa, ktorá sa stala historickým štátotvorným dokumentom. Deklaráciou slovenská politická reprezentácia vyjadrila rozhodnutie Slovákov rozísť sa s Uhorskom a vytvoriť samostatný spoločný štát s Čechmi.

Pre ďalší vývoj bolo mimoriadne dôležité stretnutie delegátov zahraničného i domáceho odboja koncom októbra 1918 v Ženeve. Obe delegácie si vymenili informácie o výsledkoch svojho pôsobenia, zhodli sa na štátoprávnej, čiže na republikánskej forme budúceho spoločného štátu i na tom, že prvým prezidentom bude T.G. Masaryk. Hovorili i o obsadení ministerských kresiel vo vláde.

Hl. predstavitelia odboja:

- Tomáš Garrigue Masaryk: Odišiel do zahraničia s cieľom nájsť spojencov pre presadenie svojho plánu vytvoriť samostatný spoločný štát oboch národov. Jeho prvú mapu načrtol už v roku 1914. V zahraničí zúročil svoje predvojnové kontakty, dokázal zainteresovať do protimonarchistického zápasu mnohých domácich spolupracovníkov

-Edvard Beneš: Po odchode Masaryka do Ruska a do USA v máji 1917 prevzal až do skončenia vojny vedenie odboja.

- Milan Rastislav Štefánik: Slovenský vedec, po vzniku vojny prerušil vedecké výskumy. Absolvoval letecký výcvik, organizoval meteorologickú službu, plnil dôležité diplomatické misie v prospech Francúzska. Pomohol Masarykovi zoznámiť sa s významnými štátnikmi Dohody. Zakladal légie. 4.5. 1919 zahynul pri Vajnoroch.

- Milan Hodža, Ivan Dérer, Vavro Šrobár