Púnske vojny
Púnske vojny
Roku 814 pred Kr. na severnom pobreží Afriky Feničania založili obchodnú kolóniu Kartágo. Veľmi rýchlo sa stalo jedným z najvýznamnejších miest celého stredomorského pobrežia. Mesto malo výhodnú polohu – ležalo približne v polovici dlhého afrického pobrežia. Kartágo spočiatku udržiavalo priateľské styky s Rímom, medzi oboma štátmi boli dokonca uzavreté priateľské zmluvy.
Keď však Rimania ovládali južnú časť Itálie, dostali sa do bezprostredných záujmových sfér Kartága a Sicílii. Vzájomné obchodné a politické súperenie Kartága a Ríma viedlo k púnskym vojnám(Púni je pomenovanie Kartágincov). Kartágo ako mestský štát, zameraný na obchodnú činnosť, hľadalo neustále nové trhy, zdroje surovín i odbytiská. Sicília bola pre Kartágo dôležitá ako potravinová základňa, ale aj ako vojenský oporný bod, odkiaľ bolo možné podnikať ďalšie výpravy do západného i východného Stredomoria.
Prvá púnska vojna (264-241 pred Kr.)
– Príčinou prvej púnskej vojny bol spor medzi Kartágom a Rímom o Sicíliu
– na pevnine (Sicílií prevažovali Rimania
– na mori prevažovali Púni
– Rimania použili proti Púnom ich vlastnú zbraň – loďstvo – svoje lode vybudovali podľa púnskych
– rímske lode sa mohli spojiť cez mostík, ktorý si Rimania na lodiach urobili s inými – Rimania námorná veľmoc
– bitka na Aegatských ostrovoch = Rimania vyhrali – Kartágo stratilo Sicíliu, Sardíniu, Korziku
Druhá púnska vojna (218-202 pred Kr.)
– Hannibal Barkas – púnsky vojvodca
– ako náhradu stratených ostrovov chceli ovládať Hispániu (meď, striebro)
– Hannibal obliehal mesto Saguntum (rímsky spojenec), ktoré neskôr Hannibal dobyl
– Rimania žiadali o vydanie Hannibala – Kartáginci odmietli – Rimania vyhlásili vojnu – Hannibal išiel do Talianska vrchom cez Alpy
– bitka pri Trasmenskom jazere – Hannibal porazil Rimanov
– bitka pri meste Kann – ďalšia porážka Rimanov
– Rimania prepustili väzňov s podmienkou nástupu do vojska
– Publius Cornelius Scipio Major – vyrazil zaútočiť na Kartágo
– bitka pri Zame – Rimania porazili Kartágo
– 201 p.n.l. – uzavretá mierová zmluva – tvrdé podmienky pre Kartágo: -vydať vojenské lode a slony
– odovzdať rukojemníkov
– zaviazať sa, že nepovedú žiadne vojny bez súhlasu Ríma
Tretia púnska vojna (149-146 pred Kr.)
– Kartágo sa začalo brániť pred Numíbiou bez súhlasu Ríma – Rimania dobyli Kartágo – bolo vyplienené a vypálené
Dôsledky :
–Všetky tri púnske vojny Rimania vyhrali. Zo 700 000 obyvateľov údajne zostalo nažive len asi 50 000, ktorých predali do otroctva. Všetci ostatní obyvatelia zahynuli pri obrane rodného mesta.
– Zničením Kartága Rím zlikvidoval svojho najväčšieho súpera a konkurenta v západnom Stredomorí a rozšíril svoje územie o nové provincie.