Mníchovská konferencia a Viedenská arbitráž

Mníchovská konferencia a Viedenská arbitráž

29. a 30. 9. 1938 sa uskutočnila v Mníchove konferencia 4 veľmocí (NEM – Hitler, TAL – Mussolini, FRA – Daladier, VB – Chamberlain) o čsl.pohraničí, ČSR nepozvaná, opustená spojencami, „O nás bez nás“, FRA a Anglicko nechcelo vstúpiť do vojny s Nemeckom.

Hitler chcel aby územie Sudet, kt. obývali prevažne Nemci bolo pripojené kNemecku. Mníchovský diktát zaväzoval súhlasiť ajs územnými nárokmi Maďarska a Poľska. Beneš prijal mníchovský diktát na vlastnú zodpovednosť bez parlamentu, lebo nechcel, aby bola ČSR označená ako vinník vojny (Beneš potom abdikoval a odletel do Londýna, kde bol 6 rokov v exile)

1.-10. 10. 1938 obsadené pohraničie, pripojené k nem. ríši

V októbri 1938 sa v Komárne začali rokovania o južnejhranici medzi maďarskou a česko-slov.delegáciou. Boli neúspešné, a tak maď.vláda požiadala o pomoc Nemecko a Taliansko. 2.11. 1938 sa vo Viedni zišli ministri zahraničných vecí Nemecka – Ribbentrop a Talianska – Ciano. Na základe Viedenskej arbitráže pripadlo južné územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi (NZ, KE, Lučenec) Maďarsku.

Dôsledky: ČSR utrpela obrovské hospodárske škody. Mníchovská konferencia aj Viedenská arbitráž boli dokumenty, ktoré boli uzavreté a uplatňované v rozpore s medzinárodným právom i ústavou a právnym poriadkomČSR. Zánik 1. republiky, strata tretiny územia, pohraničných opevnení a prirodzených hraníc, hospodárske straty – ložiská uhlia, strata úrodnej pôdy, narušená železničná doprava a obrana, strata okolo 5 miliónov obyvateľstva. K Nemecku sa pripojili aj obce Devín, Petržalka, k Poľsku 7 dedín v okolí Čadce a Oravy, k Maďarsku územia na juhu a východe Slovenska, vrátane miest Košice, Rožňava, Lučenec a Romavská Sobota.