Uhorsko – dynastia Anjouovcov
Uhorsko – dynastia Anjouovcov
Boje o uhorský trón
Po smrti Ondreja III. nastáva
obdobie súbojov o uhorský trón. Karol Róbert (rod neapolských Anjouovcov) bojoval so skupinou vedenou Matúšom Čákom.
Kráľom sa za pomoci pápeža stáva r.1308 Karol Róbert.
Kráľ chcel dobre vychádzať s Matúšom Čákom. Vymenoval
ho jedným z 3 palatínov (najvyšší kráľovský hodnostár), spravoval približne územie dnešného Slovenska, bol
taverníkom (správca kráľovských majetkov). Tieto právomoci však zneužíval a získané majetky si ponechával, preto ho kráľ zbavil
hodností a Gentilis ho exkomunikoval (vylúčil z cirkvi).
Omodejovci ovládali viaceré stolice na východnom
Slovensku. Košickí mešťania proti nim povstali a Omodeja zabili. Matúš Čák poslal jeho synom vojsko, no na pomoc Košičanom prišlo vojsko
kráľa. V rozhodujúcej bitke pri Rozhanovciach Omodejovcov porazili. Matúš Čák naďalej sídli na Trenčianskom hrade. Až po
jeho smrti kráľovské vojská porazili Trenčín a kráľ sa zbavil moci oligarchov.
Nastúpením Karola Róberta začala nová etapa
budovania uhorského štátu – zaznamenal mocenský a ekonomický rozmach. Okolo kráľa sa sústredila domáca a talianska šľachta a preláti –
cirkevní hodnostári. Svoju moc opieral o žoldnierske vojsko a banderiálny systém. Zemepáni na vlastné náklady postavili vojenskú jednotku –
bandérium (bojovala pod ich zástavou).
Kráľ sa venoval hospodárskym reformám – daňovým reformám, úprave meny a banského podnikania. Namiesto každoročnej výmeny mincí zaviedol portálnu daň:
(porta – sedliacka usadlosť, daňová
jednotka). Zemepanská banská sloboda – aj šľachtici a cirkevní hodnostári mohli na vlastnom území dolovať kovy a z nich odvádzali
daň – urburu -1/12 až 1/15 hodnoty. Boli zriadené dve banské komory v Kremnici a Smolníku. V Budíne a Kremnici sa začali raziť
zlaté dukáty (florény) a strieborné groše (hodnotnejšie ako pôvodné denáre).
R. 1335 sa na kráľovskom hrade
– Višegráde pri Dunaji stretli Kazimír Veľký (poľský kráľ), Ján Luxemburský (český
kráľ) a Karol Róbert, aby zlepšili hospodárske a politické vzťahy. Výsledok:1. Prestali
boje medzi Poľskom a Českom; 2. Poľsko sa vzdalo Sliezka v prospech Česka; 3. Karol Róbert chcel, aby mohli
kupci slobodne prechádzať cez Čechy do Uhorska a späť. Boli vydané privilégiá pre českých, moravských a nemeckých kupcov prechádzajúcich
po „českej ceste“ z Prahy do Budína. 4. Dohodla sa hospodárska spolupráca a vzájomná pomoc.
Karolov nástupca Ľudovít I. Veľký vydal dekrét na potvrdenie Zlatej bule, keď vo vojne o neapolské dedičstvo potreboval podporu šľachty. Tým formálne zrovnoprávnil vysokú šľachtu a zemanov. Šľachtici nemohli predávať a odkazovať majetok cirkvi bez súhlasu panovníka. Ak vymrel rod, majetky pripadli kráľovi. Zemepánovi platili poddaní a mešťania nekráľovských miest deviatok, a ak sa chceli slobodne sťahovať tak dávky. Mestá s hradbami deviatok neplatili. V roku 1381 udelil Ľudovít I. Privilégium Pro Slavis, čo bolo právo rovnakého zastúpenia Slovákov a Nemcov v žilinskej mestskej rade v pomere 6:6 a dovolil používať Slovákom aj svoj slovenský jazyk.
Podporoval cirkev a šírenie vzdelanosti. V r. 1367 založil prvú uhorskú univerzitu v Päťkostolí (Pécs).
Kráľovstvo dosiahlo najväčší mocenský rozmach. Na základe zmlúv s Kazimírom Veľkým sa stal Ľudovít po jeho smrti aj poľským kráľom. R.1370 vznikla uhorsko-poľská únia.
Po kráľovej smrti zasadla na trón jeho dcéra Mária zosobášená so Žigmundom Luxemburským. Nároky na trón si robil aj Karol Malý (rod neapolských Anjouovcov) a vtrhol do Uhorska. Stúpenci Márie ho popravili. Mária a jej matka Alžbeta sa však dostali do zajatia a v krajine nastali zmätky.
Belo IV. podporoval kolonizáciu, pozýval cudzincov - hostí(hospites). Pozývanie hostí bolo jedným z prostriedkov, ktoré sa mali postarať o rekonštrukciu krajiny (po vojne) a urýchliť proces dotvorenia miest. Pozývaní boli najmä baníci a obchodníci, ale aj poľnohospodári a remeselníci. Vznikali mesta ZV, TT, BB, BS, ..