Prvý vojenský konflikt nastal v Nemecku, kde protestanti založili Šmalkaldský
spolok na obranu proti katolíkom (na čele boli hessenské a saské kniežatá – Ján Fridrich)
Cisár Karol V.
Habsburský sa snažil obnoviť cirkevnú jednotu v Nemecku no nastal konflikt medzi cisárom a protestantmi a v roku 1546 začala
šmalkaldská vojna – ako prvá náboženská vojna:
- netrvala dlho
- 1547 – Karol V. zvíťazil (boli zajatí aj
vodcovia šmalkaldského spolku)
- Karol V. poveril svojho brata Ferdinanda I. zvolaním ríšskeho snemu
- 1555 – snem v Augsburgu –
augsburský náboženský mier – týkal sa len katolíkov a luteránov
Vo Francúzsku sa ujali hlavne myšlienky Jána Kalvína – jeho prívrženci – hugenoti. Kalvinizmus
sa vo Francúzsku šíril za vlády Henricha II. K hugenotom prešla rýchlo časť šľachty a na ich čelo sa postavil rod Bourbonovcov.
Konflikty sa začínajú za vlády Karola IX., ktorý bol maloletý a vládla za neho jeho matka Katarína Medicejská. Na znak zmierenia medzi
katolíkmi a hugenotmi – sobáš kráľovej sestry Margaréty s Henrichom Navarrským (predstaviteľ hugenotov). Tento sobáš mal zmieriť obe
zápasiace skupiny, ale svadobná noc sa zmenila na masaker proti hugenotom, ktorí prišli na svadbu svojho vodcu. Do Paríža prišlo veľa
hugenotov – Bartolomejská noc 23. augusta 1572 – v Paríži bolo zavraždených 3000 hugenotov a v celom Francúzsku
10
000. Po Bartolomejskej noci – nastávajú ďalšie vojny a týchto vojen medzi katolíkmi a hugenotmi bolo 8 – ôsma sa nazýva vojna
troch Henrichov (Henrich III, Henrich Navarrský a Henrich Guise). Bola ukončená, lebo v roku 1589 bol zavraždený Henrich III.
Na francúzsky trón nastúpil Henrich Navarrský – nová dynastia Bourbonovcov. Henrich Navarrský dostal meno Henrich IV. Bol
výborným kráľom, dal štát do poriadku, nastolil mier a vládol absolutisticky. Aby ho Francúzi prijali, prestúpil na katolícku vieru. V roku
1598 v meste Nant vydal zákon – Nantský edikt – zrovnoprávňuje protestantov a katolíkov.
Vznikali tu snahy oslobodiť sa z katolíckej – španielskej nadvlády. Hoci španielsky cisár Karol V. vydal niekoľko prísnych nariadení namierených proti protestantom, nedokázal zabrániť tomu, aby sa Kalvínove myšlienky rozšírili hlavne v severných provinciách.
Karolov nástupca Filip
II. bol fanatický katolík a sníval o znovu zjednotení všetkých habsburských zemí a vytvorení svetovej katolíckej ríše, čo by stálo veľa
peňazí a tie chcel získať v Nizozemsku.
Rozhodol sa ho zotročiť najprv nábožensky – násilne tu začal presadzovať
katolicizmus. V roku 1565 vypuklo ozbrojené povstanie za náboženskú a politickú slobodu, ktoré prerástlo do revolúcie. Na čele vzbury stáli
grófi Viliam Oranžský, Egmont a Hoorn. Proti vzbúrencom poslal Filip II. generála vojvodu z Alby, aby situáciu riešil.
Vojvoda z
Alby:
1. dal popraviť Egmonta a Hoorna (Viliam Oranžský utiekol)
2. revolúciu ale nepotlačil a tak proti nemu bojovali
povstalci, ktorých nazývali gézi (žobráci) na mori aj na súši (morskí a lesní gézovia).
Severné nizozemské provincie
zvíťazili a odtrhli sa od Španielska, vytvorili spoločný štát – Utrechtskú úniu – vytvorilo ju 7 provincií (Zeeland,
Holland, Utrecht).
Táto sa premenovala na Spojené nizozemské provincie – Holandská republika. Jej prvým panovníkom sa stal Viliam Oranžský. Okrem neho stáli na čele štátu generálne stavy. Štátnym náboženstvom sa stal kalvinizmus. Južné provincie sa nepridali, zostali pod nadvládou španielskych Habsburgovcov.
• Snaha Habsburgovcov o hegemóniu (nadvládu) v Európe,
snaha rozšíriť panstvo aj do iných európskych štátov
• Náboženské rozpory – katolíci vs. protestanti – tieto spory sa stali
zámienkou pre uskutočnenie skutočných mocenských a ekonomických záujmov jednotlivých európskych štátov a šľachty.
Na jednej
strane boli Habsburgovci (katolíci), ktorých podporoval pápež a poľský kráľ (finančne). Katolícka šľachta sa sformovala do
Katolíckej Ligy, na ktorej čelo sa postavil bavorský vojvoda Maximilián I. Bavorský.
Na druhej strane bolo Nizozemsko,
Anglicko, Dánsko, Švédsko, Francúzsko, České stavy a protestantská časť nemeckej šľachty, ktorá sa sformovala do Protestantskej
Únie, na čele s Fridrichom V. Falckým.
1. česká vojna
(nazývaná aj české stavovské povstanie)
2. falcká vojna 1620 – 1623
3. dánska vojna 1625 – 1629
4. švédska vojna 1630
– 1632/35
5. švédsko-francúzska vojna 1635 – 1648