Náboženské vojny

Náboženské vojny

Prvý vojenský konflikt nastal v Nemecku, kde protestanti založili Šmalkaldský spolok na obranu proti katolíkom (na čele boli hessenské a saské kniežatá – Ján Fridrich)
Cisár Karol V. Habsburský sa snažil obnoviť cirkevnú jednotu v Nemecku no nastal konflikt medzi cisárom a protestantmi a v roku 1546 začala šmalkaldská vojna – ako prvá náboženská vojna:
- netrvala dlho
- 1547 – Karol V. zvíťazil (boli zajatí aj vodcovia šmalkaldského spolku)
- Karol V. poveril svojho brata Ferdinanda I. zvolaním ríšskeho snemu
- 1555 – snem v Augsburgu – augsburský náboženský mier – týkal sa len katolíkov a luteránov

Náboženské vojny vo Francúzsku

Vo Francúzsku sa ujali hlavne myšlienky Jána Kalvína – jeho prívrženci – hugenoti. Kalvinizmus sa vo Francúzsku šíril za vlády Henricha II. K hugenotom prešla rýchlo časť šľachty a na ich čelo sa postavil rod Bourbonovcov.
Konflikty sa začínajú za vlády Karola IX., ktorý bol maloletý a vládla za neho jeho matka Katarína Medicejská. Na znak zmierenia medzi katolíkmi a hugenotmi – sobáš kráľovej sestry Margaréty s Henrichom Navarrským (predstaviteľ hugenotov). Tento sobáš mal zmieriť obe zápasiace skupiny, ale svadobná noc sa zmenila na masaker proti hugenotom, ktorí prišli na svadbu svojho vodcu. Do Paríža prišlo veľa hugenotov – Bartolomejská noc 23. augusta 1572 – v Paríži bolo zavraždených 3000 hugenotov a v celom Francúzsku

10 000. Po Bartolomejskej noci – nastávajú ďalšie vojny a týchto vojen medzi katolíkmi a hugenotmi bolo 8 – ôsma sa nazýva vojna troch Henrichov (Henrich III, Henrich Navarrský a Henrich Guise). Bola ukončená, lebo v roku 1589 bol zavraždený Henrich III.

Na francúzsky trón nastúpil Henrich Navarrský – nová dynastia Bourbonovcov. Henrich Navarrský dostal meno Henrich IV. Bol výborným kráľom, dal štát do poriadku, nastolil mier a vládol absolutisticky. Aby ho Francúzi prijali, prestúpil na katolícku vieru. V roku 1598 v meste Nant vydal zákon – Nantský edikt – zrovnoprávňuje protestantov a katolíkov.

Nizozemská revolúcia

Dnešné Belgicko, Luxembursko a Holandsko
Holandská revolúcia bola prvou revolúciou v dejinách ľudstva. Prebehla v krajine, ktorá sa volala Nizozemsko. Od roku 1516 patrilo toto územie španielskej vetve Habsburgovcov a bolo rozdelené na 17 provincií, ktoré boli po hospodárskej stránke vyspelejšie ako Španielsko a uvedomovali si, že zaostalejšie Španielsko žije na ich účet.

Vznikali tu snahy oslobodiť sa z katolíckej – španielskej nadvlády. Hoci španielsky cisár Karol V. vydal niekoľko prísnych nariadení namierených proti protestantom, nedokázal zabrániť tomu, aby sa Kalvínove myšlienky rozšírili hlavne v severných provinciách.

Karolov nástupca Filip II. bol fanatický katolík a sníval o znovu zjednotení všetkých habsburských zemí a vytvorení svetovej katolíckej ríše, čo by stálo veľa peňazí a tie chcel získať v Nizozemsku.

Rozhodol sa ho zotročiť najprv nábožensky – násilne tu začal presadzovať katolicizmus. V roku 1565 vypuklo ozbrojené povstanie za náboženskú a politickú slobodu, ktoré prerástlo do revolúcie. Na čele vzbury stáli grófi Viliam Oranžský, Egmont a Hoorn. Proti vzbúrencom poslal Filip II. generála vojvodu z Alby, aby situáciu riešil.

Vojvoda z Alby:
1. dal popraviť Egmonta a Hoorna (Viliam Oranžský utiekol)
2. revolúciu ale nepotlačil a tak proti nemu bojovali povstalci, ktorých nazývali gézi (žobráci) na mori aj na súši (morskí a lesní gézovia).

Severné nizozemské provincie zvíťazili a odtrhli sa od Španielska, vytvorili spoločný štát – Utrechtskú úniu – vytvorilo ju 7 provincií (Zeeland, Holland, Utrecht).

Táto sa premenovala na Spojené nizozemské provincie – Holandská republika. Jej prvým panovníkom sa stal Viliam Oranžský. Okrem neho stáli na čele štátu generálne stavy. Štátnym náboženstvom sa stal kalvinizmus. Južné provincie sa nepridali, zostali pod nadvládou španielskych Habsburgovcov. 

30. ročná vojna (1618 – 1648) 7. zadanie

Príčiny vypuknutia vojny:

 

• Snaha Habsburgovcov o hegemóniu (nadvládu) v Európe, snaha rozšíriť panstvo aj do iných európskych štátov
• Náboženské rozpory – katolíci vs. protestanti – tieto spory sa stali zámienkou pre uskutočnenie skutočných mocenských a ekonomických záujmov jednotlivých európskych štátov a šľachty.

Na jednej strane boli Habsburgovci (katolíci), ktorých podporoval pápež a poľský kráľ (finančne). Katolícka šľachta sa sformovala do Katolíckej Ligy, na ktorej čelo sa postavil bavorský vojvoda Maximilián I. Bavorský.
Na druhej strane bolo Nizozemsko, Anglicko, Dánsko, Švédsko, Francúzsko, České stavy a protestantská časť nemeckej šľachty, ktorá sa sformovala do Protestantskej Únie, na čele s Fridrichom V. Falckým. 

Tridsaťročná vojna mala niekoľko fáz:

1. česká vojna (nazývaná aj české stavovské povstanie)
2. falcká vojna 1620 – 1623
3. dánska vojna 1625 – 1629
4. švédska vojna 1630 – 1632/35
5. švédsko-francúzska vojna 1635 – 1648

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/22583-nabozenske-vojny/