Po smrti Ľudovíta I. sa Žigmundova snúbenica a dcéra Ľudovíta I. Mária stala kráľovnou Uhorska a Poľska, jej matka Alžbeta ju však zastupovala ako regentka. Na základe toho si Žigmund začal nárokovať uhorský aj poľský trón.
- mal všetky tituly, ktoré mohol panovník získať – uhorský, český, rímskonemecký kráľ, rímskonemecký cisár, brandenburský markgróf
- zdržiaval sa mimo Uhorska – to využívala šľachta → chcel zlomiť moc veľmožov, preto hľadal spojenectvo s mestami – odvtedy môžeme hovoriť o slobodných kráľovských mestách → boli pod kontrolou panovníka, ale riadili sa sami (Skalica)
- Turci ho porazili v bitke pri Nikopole
- udelil privilégiá niekoľkým mestám
- prezývka: ryšavá líška
- založil Dračí rád: - proti nepriateľom a pohanským vojskám
- zúčastňovali sa na križiackych výpravách
- od 7 rokov vychovávali na kráľovskom dvore
- od 14 rokov boli pážatá
- trívium a kvadrívium
- Srbi prehrali s Turkami v bitke na Kosovom poli – kresťanskí panovníci (aj Žigmund) sa ich snažili zastaviť → vyhlasovali križiacke boje proti odluke od cirkvi
-husiti nechceli Žigmunda na tróne v Čechách → bojovali s nimi
- dal do zálohy 13 spišských miest + 3 panstvá, lebo potreboval peniaze
→ Vladislav (poľský kráľ) mu požičal 37 kôp peňazí pod podmienkou, že keď mu to nevráti, mestá si nechá = nevrátil
- Ž. Luxemburský zvolal Kostnický koncil: - riešila sa tam schizma (rozdelenie cirkvi), cieľom bolo ukončenie schizmy, obnovenie cirkvi → všetci 3 pápeži odvolaní, zvolený nový
- riešil Veľkú schizmu (trojpápežstvo) – koncil v Pizze → zvolili pápeža, no ostatní 2 nechceli odstúpiť
- Žigmund dal Jánovi Husovi glejt – ochrannú listinu, ktorá ho ochraňovala na ceste do Kostnice → tam ho upálili
- Placetum Regium – zákaz publikovania pápežskej buly bez súhlasu kráľa → Žigmund chcel obmedziť moc pápeža, lebo sa staral do nástupníctva
- Dekretum Minus – upravil ním postavenie miest (mohli slobodne využívať lesy...) = menší dektrét
- Dekretum Miner – otvoril cestu na Uhorský snem aj mešťanom, dovtedy sa snem skladal zo šľachty a duchovenstva