Ideové prúdy 19. storočia
Ideové prúdy 19. storočia
- vypuknutím Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789 sa v európskej spoločnosti začali zásadné zmeny, ktoré nenechali bez povšimnutia takmer žiadnu oblasť
- z politického hľadiska bolo obdobie rokov 1815-1848 v európskej histórii charakterizované konfliktom medzi dvoma spoločensko-politickými predstavami – na jednej strane konzervatívno-absolutistický smer ( usiloval sa o navrátenie sociálnych a politických pomerov do stavu pred rokom 1789), na druhej strane liberálny a konštitučný smer, ktorého predstavitelia boli rozhodnutí udržať základné výdobytky revolúcie (konštitucionalisti žiadali, aby dovtedy neobmedzená moc panovníka bola obmedzená ústavou)
KONZERVATIVIZMUS ( z lat. conservare = zachovať)
- všeobecne: konzervatívnosť, odmietanie zmien, lipnutie na starom, opatrné alebo umiernené správanie a/alebo konvenčný životný štýl
Na rozdiel od liberalizmu sú konzervatívci zástancami:
- tradičných historických hodnôt a nie náhlych zmien
- celospoločenských záujmov a nie záujmov jednotlivca
- viac štátu a štátnych inštitúcií (ako ochrancu občana a tvorcu právneho rámca; dôležité je však podľa konzervatívcov zabezpečiť deľbu moci)
Pojem konzervativizmus v politike sa prvýkrát objavil ako reakcia na zmeny spôsobené Francúzskou revolúciou, teda koncom 18. storočia. Tento konzervativizmus dodnes pokračuje v Spojenom kráľovstve a je charakteristický veľmi oslabeným odporom k zmenám (heslo „meniť v záujme zachovania“). Naopak v samotnej Európe sa pojem konzervativizmus v 19. storočí chápal hlavne ako obhajoba monarchie a rigidných hodnôt na rozdiel od reforiem.
LIBERALIZMUS ( z lat. liber = slobodný)
- svetonázorový prúd, ktorý stavia do popredia jednotlivca a jeho právo na slobodu
- bol to postoj buržoázie, ktorá chcela presadiť svoje požiadavky proti privilegovaným stavom- šľachte a duchovenstvu a proti všemocnému absolutistickému štátu
- medzi dôležité liberálne požiadavky patrili rozdelenie moci, právny štát a sloboda tlače
- ako politická doktrína spočíval liberalizmus v upevnení práv človeka a občana proti akémukoľvek zasahovaniu politickej moci do individuálnej sféry
- liberáli si želali, aby princípy politických slobôd boli výslovne zakotvené v ústave a aby sa k ich zachovávaniu musel zaviazať aj samotný panovník
- jednotlivec nemá byť obmedzený štátom, pokiaľ neporušuje zákony, štát má zaručovať jeho slobody, chrániť jeho majetok
- prejavil sa v dvoch rovinách: - politický liberalizmus ( viď predchádzajúce poznámky)
- hospodársky liberalizmus – zdôrazňoval voľnosť súťaže a slobodu trhu bez štátnych zásahov, bez cechových a colných obmedzení
- liberalizmus nachádzal prívržencov hlavne tam, kde spolu s hospodárskymi zmenami rástol počet príslušníkov stredných vrstiev
NACIONALIZMUS ( z lat. natio = národ)
- označuje ideológiu, v ktorej ústredné, niekedy až absolútne postavenie zaujíma etnický národ, resp. národný štát
- v západnej Európe a najmä vo Francúzsku sa presadil politický nacionalizmus ( pr. Francúzom je každý občan Francúzska bez ohľadu na etnicitu, rasu a pod.), v strednej a východnej Európe sa presadzoval najmä etnický nacionalizmus
- mal dve formy
- a) nacionalizmus utláčaného národa – národné hnutie ako boj za presadenie národnej, politickej, kultúrnej svojbytnosti a rovnoprávnosti vlastného národa, za národné samourčenie, alebo za dosiahnutie národnej jednoty, či nezávislosti ( v Čechách, Nórsku, Fínsku, Grécku, na Slovensku...)
- b) veľmocenský šovinizmus vládnuceho národa – presvedčenie o vyvolenosti národa ovládať či podmaňovať iné národy
- veľmi rozšíreným názorom 19. storočia bolo rozdeľovanie národov na tzv. historické (dokázali si v minulosti vytvoriť národný štát) a na tzv. nehistorické
SOCIALIZMUS
- politická a ekonomická teória obhajujúca spoločné vlastníctvo, kontrolu celej výroby, distribúcie a výmeny ako spravodlivý spôsob účasti na národnom bohatstve
- politické hnutie opierajúce sa o takúto teóriu;
- v súčasnosti sa delí na:
- sociálnodemokratický prúd (sociálnodemokratické strany sa v záp. Európe označujú ako "socialistické")
- komunistický prúd
- politické zriadenie opierajúce sa o takúto teóriu; formálnejšie v 20. storočí u marxistov-leninistov zriadenie ako druhá fáza vývoja ku komunizmu
(ľudová demokracia → socializmus → komunizmus)
- výraz po prvýkrát použili ako pojem na začiatku 19. storočia vo svojich dielach Francúzi Charles Fourier a gróf Henri de Saint-Simon, hoci ich predbehli pokusy Roberta Owena s kooperatívnou kontrolou výroby v jeho dielňach v škótskom New Lanarku.
- takmer o 50 rokov neskôr zrevolucionizoval Karl Marx socialistické politické ideály záverom, že zisk kapitalistu pochádza z vykorisťovania robotníka, a svojím argumentom, že iba pracujúce masy môžu vybudovať socialistickú spoločnosť ( pre tieto názory Karla Marxa sa vžilo pomenovanie marxizmus)
- otázka cesty, ktorou by sa mal tento cieľ dosiahnuť, ako aj spôsobu, akým by mal tento proces prebiehať, vyvolali rozpory, na základe ktorých vznikli veľmi rozdielne socialistické strany
- v niektorých boli umiernení reformátori, v iných extrémne ľavicoví komunisti, ktorí považovali násilnú revolúciu za jediný spôsob dosiahnutia zmeny
- v najrozvinutejších krajinách sa prijali niektoré aspekty socializmu, ako napríklad sociálne zabezpečenie, ale do 90. rokov 20. storočia väčšina čistej ideológie stratila životaschopnosť a socializmus sa stal politickou a sociálnou filozofiou, ktorá zostala spätá s trhovými silami
- prvým štátom s politickým zriadením opierajúcim sa o socialistickú teóriu bolo Rusko, keď sa k moci dostal Lenin, bolo to po októbrovej revolúcii
- bolo opozíciou kapitalistickej spoločnosti
- predstavitelia socialistického hnutia žiadali radikálne zmenšenie sociálnych rozdielov, rovnomernú distribúciu hmotných aj nehmotných statkov, prevahu štátneho vlastníctva nad súkromným, vládu sociálnych strán, ale aj rovnostárstvo, štátnu kontrolu výroby a distribúcie