Zóny pre každého študenta

Uhorsko – Matej Korvín

Uhorsko – Matej Korvín

- Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov

- na trón nastúpil ako 15 ročný

Prvoradou úlohou Mateja bolo nastolenie poriadku v krajine. Popri večne nespokojnej šľachte totiž stále veľkú silu v Uhorsku predstavovali bratríci (bratríci, lebo tvorili

1 spoločenstvo ako bratia – bývalí spoločníci husitov, ale po porážke husitov sa už nevrátili k predchádzajúcemu spôsobu života).

Tí ovládali rozsiahle územia predovšetkým na severe krajiny (Slovensko). Mali v moci mestá, hrady, žili v poľných táboroch. Niektoré skupiny uznávali ako autoritu Jana Jiskru.

Po niekoľkoročných bojoch sa Matejovi podarilo uzatvoriť s hlavným veliteľom bratríkov dohodu a za veľké odstupné získal späť väčšinu nimi ovládaných území. Nespokojných bratríkov, ktorí sa odmietli podrobiť potom porazil v bitke pri Veľkých Kostoľanoch.

V tom čase stál na hraniciach krajiny ďalší nepriateľ – osmanskí Turci. Tí už od vlády Žigmunda Luxemburského ohrozovali južné oblasti Uhorska. Matej proti nim podnikol niekoľko výprav.

Za svojho najväčšieho nepriateľ považoval Matej českého kráľa Juraja Poděbradského. Bolo to prekvapujúce z dvoch dôvodov. Bol to jeho svokor a zároveň práve Jurajovi mal byť vďačný za to, že ho po smrti Ladislava Pohrobka prepustil z pražského väzenia.

Matej vtrhol na Moravu a do Sliezska a nechal sa korunovať za českého kráľa. Juraj na to zareagoval tak, že za svojho nástupcu určil syna poľského kráľa Kazimíra IV. Vladislava. Tým získal silného spojenca a naopak, Matej obávaného nepriateľa. Situáciu sa pokúsili využiť i nespokojní uhorskí veľmoži, ktorí začali s Vladislavom tajné rokovania o zvrhnutí Mateja z trónu. K tomu však nedošlo, vodcovia sprisahania, bývalí Matejovi prívrženci Ján z Čazmy a Ján zo Sredny boli zatknutí. Poliaci síce vpadli do Uhorska ale po pár týždňoch krajinu bez väčšieho úspechu opustili a uzavreli prímerie. V Matejovom vlastníctve ostala Morava, Sliezsko a Lužica.

Veľkou túžbou Mateja bolo získať cisársku korunu. Na to ale musel ovládať niektorú z krajín ríše. Keď mu nevyšiel pokus v Čechách, obrátil sa trochu južnejšie. Jeho pozornosť sa sústredila na rakúske krajiny. Postupne ovládol celé Dolné Rakúsko aj s Viedňou, ktorá sa stala jeho sídlom. Cisársku korunu však nezískal.
Krajinu i napriek dlhým vojnám zanechal silnú a konsolidovanú.

Svojimi hospodárskymi reformami ako boli nové dane (“od komína“ – platilo sa za každý komín zvlášť, dovtedy bola portálna daň, ktorá platila na celý dvor), osídľovanie hornatých oblastí krajiny (valašská kolonizácia) si zabezpečil dostatočný príjem financií. Zreorganizoval i správu krajiny, do vysokých funkcií si vyberal ľudí sám, často pochádzali zo stredných a nižších vrstiev šľachty, dokonca i z mešťanov.

S jeho vládou je spojený i prienik myšlienok humanizmu a renesancie do Uhorska. Matej bol veľkým mecenášom umenia i vzdelania. Na jeho dvore pôsobilo mnoho významných umelcov a mysliteľov. Centrom vzdelávania sa stala Bratislava, kde v roku 1467 založil univerzitu nazývanú Academia Istropolitana. Jej trvanie nebolo dlhé, zanikla zrejme ešte za vlády Mateja. Ďalším významným centrom vzdelania sa stala knižnica v Budíne. Bibliotheca Corviniana bola zrejme po pápežskej knižnici v Ríme najväčšou vo vtedajšej Európe.
Nečakanou smrťou Mateja I. odišiel z trónu jeden z najšikovnejších uhorských panovníkov. Nezanechal však legitímneho potomka a pozícia nemanželského syna Jána bola veľmi neistá. Želal si, aby Ján po jeho smrti nastúpil na trón, no vyššia šľachta to nechcela dovoliť. Na trón nastúpil Vladislav II. Jagelovský.

Ohlas husitského hnutia na Slovensku

Husiti podnikali ešte počas husitského hnutia, ale hlavne po ňom, výpravy na Slovensko – spanilé jazdy. Husovo učenie malo svojich stúpencov aj na Slovensku. Po porážke husitov v bitke pri Lipanoch sa bratríci združovali pod vedením bývalých veliteľov.

Na Slovensku bratríci obsadili veľké množstvo hradov a zriaďovali si nové pevnosti a opevnené tábory (Topoľčany, Holíč, Trnava, Likava).

Prvé písomné zmienky o bratríkoch sú z r. 1445, kedy Ján Jiskra z Brandýsa súhlasil s ich likvidáciou.

Ján Jiskra bol český šľachtic, ktorého najala kráľovná Alžbeta, aby chránil záujmy a nároky na trón Ladislava V. Pohrobka.

Niektorí jiskrovci, keďže nemali pravidelný žold, prechádzali k bratríkom. Tak vzniká bratrícke hnutie (radikálni jiskrovci). Bratríci predovšetkým prepadávali kláštory a obchodné karavány. Bratrícke hnutie bolo potlačené definitívne, kedy ich v bitke pri Veľkých Kostolanoch porazil Matej Korvín.

Academia Istropolitana

Korvín podporoval vzdelanie a kultúru, čoho dôkazom bolo vytvorenie prvej univerzity na území Slovenska Academie Istropolitana. Bola vytvorená podľa vzoru univerzity v Bologni. Každý musel ovládať 7 slobodných umení:

Trivium - tri slovné odbory: gramatika, rétorika, dialektika

Quadrivium - štyri číselné odbory: aritmetika, geometria, astronómia, hudba

- kancelárom bol Juraj Schonberg

- 4 fakulty – filozofická, teologická, právo, medicína

- učitelia – Regiomontanus, Vavrinec Koch

Centrom humanizmu bol Budín. Presný rok zániku univerzity nepoznáme. Kráľ presunul svoje sídlo do Viedne a pravdepodobne stratil záujem o podporu univerzity.

Čierny pluk

(pluk v latinských prameňoch banda negra) tvorilo jadro stáleho žoldnierskeho vojska kráľa Mateja Korvína. Pomenovanie vzniklo až po Matejovej smrti a dodnes nie je uspokojivo vysvetlené. Jedna z teórií hovorí, že žoldnieri začali po Matejovej smrti nosiť čierne stuhy, a odtiaľ vzniklo vraj pomenovanie. Často sa nenáležite stotožňuje s celým žoldnierskym vojskom.

Matej ho začal budovať hneď v prvých rokoch panovania, najmä však po uzavretí dohody s J. Jiskrom a po bitke pri Veľkých Kostoľanoch (30. januára 1467 - keď Matej definitívne skoncoval s bratríkmi, tým že dobyl ich posledný poľný tábor; bratríckeho kapitána J. Švehlu a približne 150 bratríkov dal pri Čachticiach obesiť), keď prijal do žoldu viacerých bývalých bratríkov.
Najúdernejšou a najpočetnejšou zložkou boli obrnení jazdci a pešiaci. Patrila medzi najbojaschopnejšie vojská vtedajšej Európy. Bolo však veľmi nákladné. Po Matejovej smrti jadro žoldnierskej armády prešlo do služieb Vladislava II., ktorý mu však nedokázal zabezpečiť potrebný žold. Matejovo vojsko bolo vlastne prvou pravidelnou a stálou uhorskou armádou.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/22587-uhorsko-matej-korvin/