Pravek, Vývoj človeka, Doba železná

Pravek 

Pravek alebo inač označovaný ako pred-dejiny je najdlhšie obdobie od vzniku ľudstva až po vznik civilizácie. Z tej doby sú zachované len hmotné pramene. Prehistória je veda, ktorá skúma dejiny praveku.

Medzi českých vedcov patria Lubor Niedrle (zakladateľ českej archeológie), Eisner, Šimek, Zdenek Burian (tzv. maliar praveku). Zo Slovákov to boli Andrej Kmeť a Jozef Holuby.

Periodizácia dejín praveku:

• obdobie - prisvojovacie hospodárstvo – lov, zber, využívanie vecí z prírody (paleolit, mezolit)
• obdobie - výrobné hospodárstvo – pestovanie, chov, remeslá

Rozdelenie podľa materiálu:

• Doba kamenná

a)staršia – paleolit (kam. nástroj pästný klin)

b)stredná – mezolit

c)mladšia – neolit (neolitická revolúcia)

d)neskorá – eneolit (medená doba)

• Doba bronzová: staršia, stredná, mladšia, neskorá
• Doba železná a)staršia – halštatská

b)mladšia - laténska

• Doba rímska – 0 – 400 n.l.
• Sťahovanie národov – 5.-6. storočie

Antropológia je veda o človeku. Archeológia skúma len hmotné pramene. Medzi najväčších a najznámejších archeológov sa radí Nemec Heinrich Schliemann. Havránok je prvý slovenský archeologický skanzen nad vodnou nádržou Liptovská Mara. 

Antropogenéza je proces vzniku a vývoja človeka, má dve fázy. Prvou je hominizácia (poľudštenie), teda prechod od zvieraťa k človeku a antropoidnej opici (ľudoop). Druhá fáza je sapientácia, kde dochádza k vývoju mozgu, myslenia a psychiky. Je to prechod k súčasnému typu človeka.

Prirodzená deľba práce sa delila medzi mužom a ženou. Spoločenská zas v rámci spoločnosti. V neolite medzi roľníkmi a pastiermi fungoval výmenný obchod, v bronzovej dobe medzi roľníkmi, pastiermi, ale aj remeselníkmi.

Matriarchát je forma spoločenskej organizácie z neolitickej doby, v ktorej sa uznáva kult ženy a matky. Symbolom je soška stvárňujúca venušu. V Moravanoch pri Piešťanoch sa našla takáto 10 centimetrová soška z mamutieho kla (Moravianska venuša). Patriarchát je o vedúcom postavení muža, otca.

Mohyla je kultová stavba hrobu, tvoril ju kamenný veniec a nad ním umelý násyp z hliny. Silbury Hill v Anglicku je najväčšia mohyla v Európe. Megalit je praveká kultová stavba z neopracovaných kameňov (Stonehenge v Anglicku).

Childe je tvorcom pojmu neolitická revolúcia. Vyznačuje sa prechodom od prisvojovacieho k výrobnému hospodárstvu, pestovaním plodín, chovom domácich zvierat, dokonalejšími nástrojmi, výrobou keramiky. Začali sa nosiť prvé textílie a vznikali prvé civilizácie.

Vývoj človeka

Proces hominizácie

1.)najjednoduchšie organizmy - prahory

2.)cicavce, atropoidné opice - treťohory

3.)australopitekus

4.)pitekantropovia

Živočíšni predkovia človeka

Človek zručný (homo habilis) sa vyskytoval v Tanzánii. Menili sa prírodné podmienky, často sa striedali medziľadové doby. Menil sa mozog, chrup bol takmer ľudský, ruka dokonalejšia, široký nos, žiadna brada. Dorozumievali sa primitívnou rečou a dožívali sa približne 30 rokov. Človek zručný bol prvým výrobcom.

Človek vzpriamený (homo erectus) alebo inak opočlovek. Najstarší nález pochádza z Kene, ďalší z lokality Petralona v Grécku. Tento človek už mal schopnosť premýšľať, používal univerzálny kamenný nástroj pästný klin. Spolu organizovali lovy, zakladali ohne.

Človek rozumný (homo sapiens, pračlovek) sa vyskytoval v Anglicku, Nemecku a Afrike. Mal dokonalejšie nástroje, žil v rodoch s príbuznými. Reč bola nečlánkovaná. Staval prvé hroby, objavovali sa prvé predstavy o duši.

Spôsob života

Bývanie sa muselo prispôsobovať prírodným podmienkam. Pravekí ľudia si stavali ľahké chatky a prístrešky, využívali jaskyne, skalné previsy, drevo, konáre, kosti, kožušiny, zakladali ohniská, kopali jamy.

Nástroje sa používali pri zbere a love, podľa nich delíme aj pravek. V neolite začali vznikať špecializované nástroje ako napr. kosák, pästný klin. Začala sa vyrábať keramika. Ako materiál na ich výrobu sa využívali kosti a neskôr kovy. Používaním nástrojov rástla výroba, čím sa hromadilo bohatstvo.

V rámci duchovného života sa uctievali prírodné sily, čím vznikla mágia a konali sa magické úkony. Ľudia mali isté náboženské predstavy a spôsoby pochovávania, tvorili nástenné maľby a sošky zvierat.

Reč, potreba komunikácie, spočiatku predstavovala len pokriky ako dorozumievanie sa pri love. S vývojom reči súvisí vývoj mozgu a hlasu, čím vzniká artikulovaná reč.

Doba železná

Doba železná sa delí na dve obdobia, a to na staršiu – halštattskú (700-400 p.n.l.) a mladšiu – laténsku (400-0 p.n.l.)

Halštattská doba predstavovala chladné vlhké podnebie, pokles poľnohospodárstva a obyvateľstva. Začína sa rozklad prvotnopospolnej spoločnosti, vznikajú majetkové a sociálne rozdiely. V umení sa objavujú geometrické prvky. Praktizoval sa obchod s luxusným tovarom (jantár) a ničivé nájazdy.

Laténska doba nesie názov podľa švajčiarskeho archeologického náleziska La Téne. V tých časoch prišli Keltské výbojné kmene z Podunajska, Poznali antické vymoženosti, ktoré priniesli do Európy. Vysoké postavenie mali bojovníci a kňazi, vládna vrstva vytvárala dynastie. Tak sa začala triedna spoločnosť. Používalo sa železo, výroba nástrojov a zbraní (kosáky, rotačné mlynčeky, hrnčiarsky kruh), využívali nové hmoty: sklo, email – smalt, drahé kovy. Mali prvú peňažnú sústavu, mince zo zlata a striebra. Biatec je veľký keltská strieborná minca.

Umenie

Laténsky sloh obsahoval etruské a grécke vzory, špirály a rastlinné motívy.

Oppidum je opevnené stredisko výroby, obchodu, remesla a správy. Obklopovali ho hradby, brány a priekopy.

Keltskí kňazi sa nazývali druidi. Mali popredné postavenie a túto pozíciu mohli zastávať aj ženy. Rimania nazývali Keltov Galovia.

Vplyv železa na majetkové rozdiely: zvýšenie produktivity práce, viac vyrobili, a tým pádom mali aj zásoby. Vznikali rozdiely medzi ľuďmi.