Úvod do Dejepisu

Úvod do Dejepisu

Dejepis – výchovno-vzdelávacia disciplína o dejinách

Dejiny – história, minulosť

Histografia – historická veda, skúma minulosť ľudskej spoločnosti v čase a priestore

Prvá škola kde sa zaoberali dejepisom – milétska škola

Otec dejepisu – Herodotos, Tukydides, rímski historici Titus Livius, Tacitus

Delenie dejín: z rôznych hľadísk a)vecné (dejiny práva, kultúry)

1. b)územné (všeobecné (svetové) štátne, regionálne)
2. c)časové (periodizácia dejín)

Periodizácia dejín: • chronologická (pravek, starovek, stredovek, novovek, najnovšie dejiny)

• marxistická (rozdelenie podľa typu spoločnosti – prvotno-pospolná

spoločnosť, otrokárska, feudálna spol., kapitalistická,

socialistická)

– každá čerpá aj z tej predošlej a nekryjú sa

Historické pramene – materiál, odkiaľ historik čerpá poznatky

• hmotné (nepísané) – kostra, zbrane, šperky, stavby, filmy, obrazy, mapy, fotky – múzeá
• písomné → úradné,osobné – úradné písomnosti, spisy, listy, denníky, kroniky, noviny,

kalendáre, časopisy – archív, knižnica

• ústne tradované – mýty, legendy, povesti

Historické metódy – zásady a techniky poznávania minulosti

• indukcia (jednoduchý fakt k zložitejšiemu) • typologická metóda (javy podľa kvality)
• dedukcia (od všeobecného ku konkrétnemu) • metóda sondy (vzorka)
• priama metóda (práca s prameňmi) • komparatívna metóda (porovnávacia)
• nepriama metóda • biografická metóda (využíva životopisy)
• progresívna metóda (staršie→novšie) • geografická metóda (využíva mapy)
• retrospektívna (novšie→staršie) • filologická metóda (jazyk,slovná zásoba)
• štruktúrna analýza (analýza,osnova) • modelová analýza (na zjednodušenie)
• historická štatistika (počty) • rádio-uhlíková metóda (vek nálezov

podľa polčasu rozpadu )

2. Pomocné vedy historické:

Základné:

• paleografia (písmo) • heraldika (erby)
• epigrafika (nápisy) • geneológia (rody)
• kodikológia (rukopisy) • metrológia (miery a váhy)
• diplomatika (listiny) • numizmatika (mince)
• chronológia (čas, časové jednotky) • archivníctvo (archívy)
• sfragistika (pečate) • knihoveda (knihy)

Širšie:geografia,jazykoveda,archeológia,etnografia,psychológia,filozofia

Heraldika – herold – znalec erbov

– veda o vzniku, vývoji a používaní erbov (r. Erbe – dedič), farebný znak

– prvýkrát sa používali počas križiackych výprav v 11. storočí

• praktickáčasť– vyhotovovanie erbov
• teoretická časť – dejiny erbov

– najstaršia erbová listina v Európe je košický armáles (7.5. 1369) – Ľudovít Veľký – národná kultúrna pamiatka

– v hornej hlave sú v modrom poli 3 zlaté Anjuovské ľalie

– arpádovský erb

– 7x bielo-červené delené pole, v bielom poli červené brvná

Typy erbov:

Delený Štiepený Kosmý Šikmý

Heraldické zákony: • dedičná spôsobilosť= dedenie erbu

• vlastníctvo nad erbom
• nemeniteľnosť erbu
• sfarbenie erbu – čisté farby (červená, zelená, žltá, modrá, čierna)

– 2 kovy nemôžu byť vedľa seba (zlato, striebro)

– kožušiny (kuna, hermelín, nórska veverica, soboľ)

hlavné časti erbu: štít so znamením, prilba, klenot, prikrývadlá

vedľajšie časti erbu: nosič štítu, zástava, heslá, odznaky

Zanikanie erbu:vymretie rodu, vzdanie sa erbu, zločin proti kráľovi

3. Príčiny rôznosti hodnotenia historických javov:

–národnosť, osobnosť historika, vek, vzdelanie, ideológia, kritika, náboženstvo

–rozmedzie hodnotenia od danej udalosti, vzťah historika k udalosti, bol/ nebol pri tom,

uznáva ju/neuznáva, žil na mieste kde sa udalosť udiala ?

–obdobie, miesto, prostredie historika, autentické materiály, pramene, svetonázor