Zámorské objavy

Zámorské objavy

Objasnite príčiny a smery zámorských objavov

Zámorské objavy = nielen vlastné objavné plavby, ale aj celková európska expanzia približne od 1415 do konca 18. storočia

Znaky a príčiny:

– 15. storočie – celá Európa – peňažné hospodárstvo

– vládnuca trieda zvýšené životné nároky

– potrebovali stále viac peňazí

– vyčerpali sa európske zdroje drahých kovov – túžba po zlate

– hľadali sa nové náleziská mimo Európy

– vzrastal záujem o krajiny kde sa podľa vtedajších predstáv skrývalo nevyčerpateľné bohatstvo

– rozširovali sa povesti o krajine na juh od Sahary s ohromnými ložiskami zlata

– tureckí moslimovia (osmanskí Turci) obsadili Malú Áziu, Carihrad

– od 11. stor. kontrolovali suchozemskú obchodnú cestu medzi Európou a Indiou

– uzavreli talianskym kupcom cesty do Perzie, Indie a Číny

– na tovar z Východu uvalili vysoké ceny

– európski kupci záujem o nájdenie nových, hlavne námorných ciest na Východ

– rýchly rozvoj výroby v Európe – hľadanie nových odbytísk

– ale i zdrojov surovín a finančných prostriedkov

– všeobecná podpora námornej plavby

Technické a vedecké predpoklady:

• plachetnice a kompas s veternou ružicou nestačili na uskutočnenie dlhých plavieb Þ technické zlepšenie lodí (stabilnejšie, ľahko ovládateľné), zdokonalenie plachtového systému (viacsťažňové)

• florentský hvezdár Toscanelli – oživenie helenistického názoru o guľatostiZeme – nakreslil mapu vtedy známeho sveta (Európy, Ázie, Afriky – obrysy posledných dvoch vymyslel)

• astronómovia – tabuľky o postavení súhvezdí, astroláb – umožnil stanovenie zemepisnej polohy podľa prechodu hviezd rovnakou výškou Þ potreba zostaviť presné astronomické tabuľky o polohe hviezd

• 1492 – Nemec Martin Beheim – prvý zemský glóbus

• bola potrebná skutočná odvaha vydať sa s týmito pomôckami na ďaleké plavby, najmä keď sa vtedy verilo, že neznáme krajiny obývajú obludné zvieratá a ľudia
• moreplavci mali možnosť dostať sa do Indie a do Číny:

1. priamou cestou na západ
2. oboplávaním Afriky

• silné loďstvo – Španielsko a Portugalsko

Portugalsko:

– vytvorili prvú koloniálnu ríšu

– pokúsili sa dosiahnuť Indiu južným smerom – chceli oboplávať Afriku

– postupne objavovali Z pobrežie Afriky

– dovážali slonovinu, vzácne drevá, gumu, korenie, otrokov, zlato

– 1415 dobyli marocký prístav Centy – jedno z najbohatších miest Stredomoria

– 1487 – Bartolomej Diaz – Mys Dobrej nádeje

– dosiahol južný cíp Afriky

– 1498 – Vasco de Gama – oboplával Afriku

– preplával Indický oceán a pristál na západnom pobreží Indie v Kalkate

– stredisko obchodu, ovládali ho Arabi (zbaviť sa ich – dlhé boje)

– na pobreží Portugalci zakladali obchodné stanice

– usadili sa na Cejlóne, Malajskom polostrove

– nadviazali obchodné styky s Čínou a Japonskom

– tieto krajiny nedokázali ovládnuť(veľká rozloha, hustota obyvateľstva)

– len ich hospodársky vykorisťovali

– mali obrovské zisky hlavne z obchodu s čiernym korením

– 16. storočie – úpadok portugalského hospodárstva, menšie zisky

– pripojenie Portugalska k Španielsku = rozpad koloniálneho panstva

– kolónie v Ázii ovládli Holanďania a Angličania

– 1519-22 – Fernão Magalhães – vydal sa na západ

– preplavil sa prielivom oddeľujúcim J Ameriku od ohňovej zeme

– neskôr nazvaný jeho menom

– pokračoval ďalej cez Tichý oceán, Filipíny

– okolo Afriky sa vrátil do Španielska = prvá plavba okolo sveta

– dôkaz o guľatosti Zeme

Španielsko:

– pokúšali sa dosiahnuť Indiu plavbou na západ

– snaha objaviť nevyčerpateľný zdroj bohatstva a dostať sa z finančných ťažkostí

– 1479 ovládli Kanárske ostrovy

– prijali návrh janovského námorníka Krištofa Kolumba

– jeho služby predtým v Portugalsku odmietli

– aj Španielsko sa rozhodlo až po dlhšom čase

– 1492 – vyplával s 3 loďami (Santa Maria, Nina, Pinta)

– z juhošpanielskeho prístavu Palos – nájsť západnú cestu do Indie

– 12.10.1492 pristál na ostrovčeku Guanahani v Bahamskom súostroví

– na ďalšej plavbe objavil Kubu a Haiti

– na troch nasledujúcich výpravách sa dostal na stredoamerickú a juhoamerickú pevninu

– bol presvedčený, že sa dostal do Indie

– objavené ostrovy nazval Západnou Indiou a domorodcov Indiánmi

– na ostrovoch nebolo zlato ani korenie

– nádeje Španielska sa nesplnili

– Kolumba pozbavili hodností admirála a miestodržiteľa, zomrel zabudnutý

– domnienka, že objavil nový svetadiel, sa stala istou

– 1513 – Španiel Vasco de Balboa prenikol cez Panamský prieplav do Tichého oceánu

– podľa moreplavca a obchodníka, ktorý tieto neznáme krajiny opísal – Amerigo Vespucci = nový svetadiel názov Amerika

– využívali domorodcov

– prisťahovalci dovážali tovar do kolónii aj z Európy

– v prístave Sevilla – Strieborné loďstvo

– vývoz tovaru do kolónii

– súperenie medzi Španielskom a Portugalskom

– 1474 – 1479 – 1. koloniálna vojna medzi Portugalskom a Kastíliou

– 1494 – dohoda v Tordesillas

– hranica cez Atlantický oceán, 2000 km na západ od Kapverdských ostrovov

– Španielsko dobyl Filipíny a porušilo dohodu

– neskôr sa tieto 2 krajiny predsa spojili

– 1580 – Personálna únia – na čele kráľ Filip II.

1. Dokážte vyspelosť mimoeurópskych civilizácii:

Mimoeurópske civilizácie: – Španieli stretli Inkov, Aztékov, Mayov

– čierna pleť, prišli z Ázie

– žili v kmeňoch

– vývojové rozdiely

Inkovia:

• náboženstvo – kult slnka
• stavba zavlažovacích zariadení, terasy, tkáčstvo
• zaznamenávanie údajov pomocou uzlového písma – kipu
• výborne vybudovaná cestná sieť (tunely, visuté mosty)
• z rúd dokázali taviť kovy (cín, meď, olovo, striebro), poznali bronz, zlatníci
• kalendár – lunárny a slnečný rok
• liečili veľa chorôb, náročné chirurgické zákroky, nemocnice, útulky
• základ vzdelania – školy
• vysoká úroveň štátnej správy
• „Machu Picchu“ – Starý vrch, stratené mesto
• všetko robili rukami – nepoznali železné nástroje, kladku, koleso, ťažné zvieratá

Aztékovia:

• Mexiko
• vzdelanosť od Mayov
• domáce zvieratá
• technická vyspelosť
• vyvýšené hrádze s cestami, pravouhlé ulice
• kalendár
• stavba pyramíd (stupňovité, na vrchole chrámy), paláce
• odvodňovacie kanále, technická zdatnosť
• plávajúce záhrady (chinampas)
• obrázkové písmo, literárne pamiatky (náboženské hymny, poézia, dráma)
• vysoká úroveň vedy a kultúry (štátne školy)
• medicína, astronómia, architektúra – úspechy
• umelecké remeslá (drevorezba, rukopisné maliarstvo)
• profesionálni filozofi
• obchod s látkami, keramikou, luxusným tovarom
• šperky zo zlata, perál, polodrahokamov

Mayovia:

• severne od Peru, Yukatan, Salvador
• prvé mestské štáty
• žili na úrovni doby kamennej
• poznatky o vesmíre (vypočítali pohyb planét slnečnej sústavy, predpovedali zatmenie Slnka a Mesiaca)
• presné matematické výpočty (dvadsiatková sústava s nulami)
• dômyselný systém nádrží na zadržiavanie dažďovej vody
• športové arény, parné kúpele, mestá
• hierarchicky usporiadaná spoločnosť, opierala sa o poľnohospodárstvo (kukurica)
• pestrofarebná keramika

– vojny medzi kmeňmi

– Aztékovia – občianska vojna

1519 – 1521 – dobytie Aztékov – Hernando Cortés

1531 – 1535 – dobytie Inkov – Francisco Pizzaro

1. Dôsledky zámorských objavov pre Európu:

– európske mocnosti si budovali koloniálne ríše

– civilizačný, hospodársky, kultúrny rozvoj

– styky s novými kultúrami

– rýchly ekonomický rozvoj Európy

– rozšírenie obchodu

– vývoz z Európy – soľ, mäso

– dovoz – tabak, slnečnica, vanilka, kukurica, kakao

– prílev zlata z Ameriky

– klesla hodnota peňazí

– rast cien

– cenová revolúcia

– prvotná akumulácia tovaru – predpoklad pre vznik kapitalizmu

– obchod s otrokmi – najväčšie zisky

– prvé veľmoci – Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Anglicko

– predstavy, že Európa má právo ovládnuť iné oblasti

– dôkazy, že Zem je guľatá

– prehĺbili zemepisné poznatky

– rozvoj geografie, nový pohľad na svet

– prispeli k rozvitiu stredoveku

– prenášali sa rôzne choroby

– do Ameriky kiahne

– do Európy syfilis

– rozvoj otrokárstva

– do Ameriky sa priniesli arašidy, ananás

– do Európy – slnečnica

– vznikli 2 rozdielne jazykové územia

– stred a juh – španielčina

– sever – angličtina, francúzština

– kolonisti vytláčali Indiánov