Anglická revolúcia

Anglická revolúcia

- za vlády Alžbety I. – obdobie rozkvetu – alžbetínske Anglicko

- 1603 – nástup dynastia Stuartovcov – Jakub I. – syn Márie Stuartovej

- Jakub I. – spojil Írsko, Škótsko, Anglicko – feudálny štát

- najväčšiu moc mal panovník, nerovnomerný vývoj

- S, Z – rodová šľachta – feudalizmus – brzdila vývoj

- J, V – nová šľachta – manufaktúry, buržoázia, kapitalizmus

- panovník mal parlament, delil sa na:

- Dolná snemovňa – nová pokroková šľachta

- Horná snemovňa – stará šľachta

- panovník sa dostal do konfliktu s parlamentom, lebo mu nepovolil nové dane

- kríza vyvrcholila za Karola I.

- Karol I.: - chcel upevniť moc panovníka na úkor parlamentu

- zaviedol dane, nové ceny bez parlamentu – nerešpektoval ho

- vznikol odpor parlamentu – vyvrcholil 1629 – kráľ rozpustil parlament – začal vládnuť absolutisticky

- na strane kráľa bola anglikánska cirkev a vysoká aristokracia

- proti nemu boli puritáni – kalvinisti – vidiecka šľachta a stredné mestské vrstvy

- puritáni chceli očistiť cirkev, puritas = čistota

- puritáni: - presbyteriáni

- independenti – nezávislí

Presbyteriáni: puritáni, bohatá šľachta, bankári, boli za dohodu, kompromis s kráľom

Indenpendenti: puritáni, drobný obchodníci, majitelia manufaktúr, chceli byť nezávislý od presbyteriánov, chceli účasť na správe štátu, chceli aby sa kráľ podriadil parlamentu

Levelleri, Diggeri: najrevolučnejší independenti

1. Priebeh anglickej revolúcie:

- 1603 – nástup Stuartovcov

- 1625 – nástup Karola I.

- 1639 – povstanie v Škótsku

- 1640 – „Krátky parlament“

- 1642 – 1649 – občianska vojna

- 1644 – Marston Moore

- 1645 – Maseby

- 1649 – poprava kráľa, vyhlásenie republiky

- 1651 – navigačné akty

- 1653 – Cromwellová diktatúra

- 1658 – koniec Cromwellovej diktatúry

- 1660 – znovu Stuartovci, koniec revolúcie

Začiatok revolúcie: - za Karola I. sa zhoršili podmienky

- 1639 – povstanie proti nemu v Škótsku – katolíci, pretože tam chcel zaviesť anglikánsku cirkev a absolutizmus

- Škóti vpadli do Anglicka a Karol I. nemal ani armádu ani peniaze

- 1640 – zvolal „Krátky parlament“, aby získal peniaze na vojsko

- hneď po rokovaní ho rozpustil

- neúspech proti Škótsku – zvolal znova „Dlhý parlament“

- rokovali celý jeden rok

1. Obdobie revolúcie – 1640 – 1642

- v parlamente bola opozícia proti kráľovi

- vydala listinu „Petícia práv“

- obsahovala zrušenie kráľovských súdov, dane len so súhlasom parlamentu, odpútanie parlamentu od moci kráľa

- otvorený rozpor – Veľká Remonštrácia

- rozpory aj vo vnútri parlamentu

- Karol I. to využil, v Oxforde zhromaždil vojsko

- 1642 – začal vojnu proti parlamentu

1. Obdobie revolúcie – 1642 – 1649

- občianska vojna

- Anglicko sa rozdelilo na kráľovský a parlamentský dvor

- na stane kráľa – anglikánska cirkev a stará rodová šľachta

- spojenci parlamentu – J, V – bankári, obchodníci, veľkostatkári

- prevaha kráľa, pretože na čele parlamentu bol lord Essex

- bol slabý

- obrat nastal, keď sa dostal na čelo parlamentu Oliver Cromwell a Fairfax

- 1644 – Marston Moore – porážka kráľa

- ušiel do Škótska, no oni ho vydali späť parlamentu

- 1645 – Maseby

- 1649 – poprava kráľa

- vyhlásili republiku – Commonwealth

1. Obdobie revolúcie – 1649 - 1660

- vládla buržoázia pomocou parlamentu

- výkonnú a súdnu moc mali independenti

- buržoázia potláčala revolučné vystúpenia ľudu

- 1651 – prijatý zákon o moreplavbe – Navigačné akty

- namierené proti Holandsku

- hovorilo sa v nich, že tovar do Anglicka sa mohol odvážať len na Anglických lodiach

- v parlamente – neporiadky – korupcia

- Cromwell ho rozohnal vojenskou silou

- 1653 – nastolil Vojenskú diktatúru – novú ústavu

- prijal titul Lord Protektor – diktátor

- bojoval proti kresťanským monarchiám - španielskym Habsburgovcom

- získal Jamajku

- budoval obchodné a vojnové loďstvo

- po jeho smrti nastal chaos

- buržoázia sa obávala ľudového hnutia

- 1660 – obnovené kráľovstvo

- nastúpili znovu Stuartovci – Karol II.

- obnovená anglikánska cirkev

- presbyteriáni boli prenasledovaní

- Karol II. – absolutizmus

- narazil na odpor parlamentu

- vydal zákon – Habeas Corpus Act

- mal zaručiť právnu istotu pre obyvateľov, osobnú slobodu

- 1685 – nastúpil jeho syn – Jakub II.

- nerešpektoval parlament, a tak ho parlament zosadil

- po ňom vládla jeho sestra – Mária

- jej muž – William III. Oranžský

- 1689 – sa stal anglickým kráľom

- Anglicko sa stalo konštitučnou parlamentskou monarchiou

- vydal listinu práv – Bill of Rights

- na čele bol kráľ, ale skutočnú moc mal parlament

- vznikali parlamentné strany

- torryovia – z nich v 19. storočí – konzervatívna strana

- whigovia – liberálna strana – nová šľachta

1. Význam revolúcie, pojmy, Bill of rights

Anglická a francúzska revolúcia – občianske vojny

Nizozemská a Americká revolúcia – národnooslobodzovacie vojny

Americká a francúzska - spoločným znakom boli deklarácie slobody

Význam: Navigačné akty – podpora obchodu, rozvoj kolónii

- Anglicko - námorná mocnosť

- uplatnenie merkantilizmu

- v Anglicku parlamentarizmus

- buržoázna revolúcia – buržoázia zvrhla feudalizmus

- oslabila sa anglikánska cirkev

- nástup kapitalizmu

- uvoľnil sa obchod – manufaktúry

- 1x vystúpili predstavitelia ľudu s uceleným programom prestavby spoločnosti

- nová pokroková trieda - buržoázia

Parlamentizmus: na čele je panovník, ale skutočnú moc ma parlament

Absolutizmus: nový politický systém, keď na čele byrokratického správneho aparátu je sám panovník, ktorý musí bojovať proti stavovskej opozícii, vládne neobmedzene, a nepodlieha žiadnemu štátnemu orgánu, uplatňoval sa už v Antike a stredoveku, a v 16 – 18. storočí sa zaviedol do európskych štátov

Absolutistické monarchie – Vatikán, Omán, Saudská Arábia, Bahrajn, SAE

Parlamentné monarchie – VB, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Španielsko

Parlamentné republiky – ČR, SR, Taliansko, Maďarsko, India

Listina práv – BILL OF RIGHTS

- podpísal ju William III. Oranžský – 1689

- Anglicko sa stalo konštitučnou monarchiou

- začal sa prudký rozvoj parlamentného systému

- obsahovala ústavné, právne, trestné, finančné právo

- zákonodarnú a ústavodarnú moc má parlament

- proti zriaďovaniu súdov pre cirkev

- dôležitý bol článok č. 4 o daniach

- dane len so súhlasom parlamentu

- poddaní majú právo slobodne podávať petície a zároveň majú povinnosť dodržiavať zákony

- zákaz vytvárať súkromné vojsko

- týkalo sa to aj kráľa aj šľachty

- len so súhlasom parlamentu

- sloboda prejavu, slova, hlasovania

- nezávislosť porotcov na súdoch

- všetky články a zásady – základné prvky dnešných vládnych systémov

- platia dodnes