Zóny pre každého študenta

Slovenský štát + SNP

Slovenský štát + SNP

Slovenský štát

– existencia spätá s II. svetovou vojnou

– vznikol niekoľko mesiacov pred jej vypuknutím (14.3.1939)

– existencia bola cez vojnu od marca 1939 do 1945

– uznalo ho 27 štátov – Nemecko, Taliansko, Japonsko, spočiatku aj VB

– neuznali ho USA

– Slovenský štát bol satelitom Nemecka

– „spolupráca“ s Nemeckom

– v skutočnosti bol od Nemecka závislý

– čulé medzinárodné styky, člen rôznych medzinárodných dohôd

– najintenzívnejšie styky – s Nemeckom

– slovenskí vyslanci v Berlíne Černák a Galvánek obhajovali záujmy SŠ

– väčšinou márne, boli skôr tlmočníkmi nemeckých želaní bratislavskej vláde

– SŠ navonok znaky suverénneho štátu, ale zvrchovanosť ohraničená závislosťou od Nemecka

– „Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom“ (23.3.1939):

– Slovensko = vzorový vazalský štát spravovaný ľudákmi

– toto riešenie bolo výhodné

– nacisti nemuseli na Slovensku vydržiavať okupačnú správu a vojsko

– ľudáci – poslušní vykonávatelia ich politiky

– používanie Slovenska ako základne na vojenské výboje

Vzťahy s Maďarskom: – hlavný problém s postavením menšiny a s územím

– snaha Slovenska o revíziu Viedenskej arbitráže

– aby sa nám vrátili územia na juhu

– spoliehali sme sa pri tom na pomoc Nemecka

Vzťahy so ZSSR: – diplomatické styky

– len kultúrne a hospodárske

– v politike žiadne kontakty

Politický systém: – otvorená diktatúra

– zlikvidované demokratické slobody

– povolené len 2 strany

– Hlinková slovenská ľudová strana (HSĽS) alebo nemecká Deutsche Partei

– vznik Hlinkových gárd

– HSĽS sa rozdelila na 2 krídla:

  1. konzervatívno-klerikálne – Tiso – bolo to umiernené krídlo, presadzovali koncepciu zmierenia a usmievavého Slovenska
  2. radikálno-fašistické – Mach, Tuka – nacizmus

Ústava Slovesného štátu: – prijatá 21.7.1939, platila od 31.7.1939

– republika

– jedným z hlavných tvorcov – Mederly

– 26.10.1939 – Tiso zvolený za prezidenta

– menoval novú vládu – premiérom sa stal Vojtech Tuka

– minister vnútra a zahraničných vecí – Ferdinand Ďurčanský

– nemecké námietky voči Slovensku – že neplní záväzky „ochrannej zmluvy“

– kritika hospodárstva, vnútornej i zahraničnej politiky, neriešenia židovskej otázky Þ pozvanie do Salzburgu

Rokovania v Salzburgu (júl 1940) na podnet Nemecka

– Hitler, Ribbentrop, Tiso, Tuka, Mach:

24.- 25.11.1940 – Berlín – Slovenský štát pristúpil k Paktu 3 mocností

– Tuka – snaha o odstránenie Tisa

– sprisahanie proti Tisovi

– január 1941 – v Bratislave sa búrili Hlinkové gardy

– Lichardusov puč

– január 1941 – prejav Tuku v Trenčianskych Tepliciach

– bolo prednesených 14 bodov slovenského národného socializmu

– obsah: plán reforiem ľudáckeho režimu, kritika konzervatívneho krídla HSĽS, zdôrazňovali nacistický vzor v podobe Nemecka

– boli to však iba prázdne frázy, ktoré sa nedali uskutočniť

Hospodárstvo Slovenského štátu:

– zbrojná konjunktúra, prudký rast výroby (priemysel o 62%)

– rast zamestnanosti kvôli odchodu českých zamestnancov

– stavali sa železnice, cesty, rozšírenie armády

– nábor robotníkov na práce v Nemecku

– sezónne alebo trvalé práce

– v Nemecku nedostatok pracovných síl

– slovenských robotníkov oficiálne vyplácali v ríšskych markách

– časť predisponovali na Slovensko, kde im za ne Slovenská národná banka preplácala adekvátnu mzdu v korunách

– kurz = 11: 1 (koruna k marke)

– poškodzovalo to Slovenskú banku

– na druhej strane robotníci dostávali oveľa vyššiu mzdu ako doma

– veľký záujem o prácu v Nemecku

– 1942 pokles záujmu

– zmizla nezamestnanosť z Nemecka – Nemecko často bombardované, branná povinnosť

– 1944 nábor úplne prestal – zajatci – už nie za mzdu

– zbrojárska výroba: Považská Bystrica, Dubnica, Tisovec, Podbrezová, Dolné Hámre, Krompachy (delá, ručné zbrane, montovali lietadlá, súčiastky výstroje, prilby, časti torpéd, periskopov)

– zo ziskov najväčšie podiely mali nemecké koncerny (nemecké firmy ovládali viac ako 50% kapitálu)

– konjunktúru sprevádzalo stúpanie cien, drahota, čierny trh, poruchy v zásobovaní

– vykorisťovanie Slovenska Nemeckom (zadlžovanie, menové machinácie)

– životné podmienky na Slovensku boli ľahšie ako v okolitých krajinách

výhody: istá miera formálnej nezávislosti a relatívna hospodárska stabilita, pomerne uspokojivé zásobovanie vo vojnových časoch

Holokaust: – prenasledovanie Židov, antisemitizmus

– židovská otázka sa riešila podľa Norimberských zákonov (proti židom)

– cieľom bolo odstrániť židov z hospodárskeho a politického života

– priame útoky na majetky a životy

– konfiškácia židovského majetku – arizácia

– zhabané majetky dávali nežidom

– bol vytvorený aj Ústredný hospodársky úrad

– 9.9.1941 – Židovský kódex – vychádzal z Norimberských zákonov

– 270 paragrafov, formuloval pojem Žid

– zbavil ich všetkých občianskych práv

Diskriminačné opatrenia: – označenie žltou hviezdou

– nesmeli mať manželstvá s aríjcami

– za mimomanželský styk – 5 rokov väzenia

– žiadne volebné právo

– nesmeli vykonávať povolania ako – lekár, učiteľ, advokát, notár, redaktor

– domové prehliadky

– nesmeli bývať na hlavných uliciach a ani po nich chodiť

– deti len do ľudovej školy

– 3. trieda vo vlakoch – oddelené vozne

– nesmeli mať rádio, vodičák, nesmeli fotografovať

– žiadne kultúrne inštitúcie – zákaz navštevovať kaviarne

– po 9. hodine nesmeli vychádzať von

– zákaz navštevovať nežidov

– jediná organizácia – Ústredňa židov

– sústreďovali ich v getách – Sereď, Nováky, Dubnica

– prenasledovali ich gardisti, strihali a holili ich

– od 1942 – deportácie židov do koncentračných táborov

– 28.3.1942 – 1. transport dievčat z Popradu

– 27.3.1942 – chlapcov zo Žiliny

– za pol roka – 60 000 židov

– Vatikán protestoval

Účasť Slovenského štátu vo vojne:

Malá vojna: – Slovensko a Maďarsko o územia

– minister obrany na Slovensku – F. Čatloš

– obrana východu – Augustín Malár (Sp. Nová Ves)

– Berlín žiadal, aby sme Maďarom vydali územia

– 23.3.1939 vypukla vojna, Maďari vpadli na Slovensko

– nálety aj na letisko v Sp. Novej Vsi (pamätník obetiam)

– 4.4.1939 – Dohoda v Budapešti

– Slovensko stratilo 78 obcí

V období Slovenského štátu bola rozšírená teória „menšieho zla“ – využívali ju pri vysvetľovaní 14.3.1939 – „inak by bolo ešte horšie“, „inak by nás obsadili Maďari“; ale aj pri vysvetľovaní nepopulárnych opatrení vlády – „Nemci by to robili ešte horšie“

  1. Slovenské národné povstanie:

– ozbrojené protifašistické vystúpenie slovenského ľudu

  1. občiansky blok = prívrženci zakázaných strán a spolkov, orientácia na obnovu ČSR (slovenská autonómia), spojenie s Parížom a Londýnom, spolupráca s ilegálnymi skupinami v Protektoráte
  2. komunisti – snaha vybudovať celoslovenskú organizáciu, spojenie s Moskvou, neuznávali predvojnovú ČSR

Plán Povstania:

  1. ako útok – dve najlepšie vyzbrojené slovenské divízie na V Slovensku sa mali zmocniť karpatských prechodov, zatiaľ v zázemí vojsko, partizáni a národné výbory sa mali ujať vlády a umožniť rýchly prechod sovietskej armády do Podunajska, otvoriť jej Karpatské priesmyky (minister obrany Ferdinand Čatloš)
  2. ako obrana – ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko ešte pred začiatkom Povstania, mali povstalci brániť aspoň jadro krajiny, stredné Slovensko – Brezno, B. B., Zvolen (tu sústredené SNR, vojaci, zbrane, zásoby), Golian

Začiatok a priebeh Povstania:

Príčiny potlačenia povstania:

  1. nepriaznivá politická situácia:

– časť obyvateľstva nechcela mať nič spoločné s vojnou a nebola ochotná všetko obetovať na jej ukončenie

– to vysvetľuje nízku morálku niektorých jednotiek počas povstania

– napriek tomu, že povstanie pripravili dôstojníci armády, bolo silne ovplyvňované politickou situáciou

– KSS a exilová vláda v Londýne medzi sebou neustále bojovali o kontrolu nad povstaním, čo viedlo k problémom pri jeho príprave a neskôr aj pri riadení bojových operácií

– ÚV KČ v Moskve nie vždy súhlasil so SNR a možno aj zámerne rušil niektoré jej akcie

– pomerne veľká skupina dôstojníkov, napriek tomu, že nemala pronemecké myslenie, nebola príliš nadšená vyhliadkou bojovať proti Nemcom

– zvlášť pod politickým vedením komunistickej strany

– váhavosť niektorých z nich na začiatku povstania

– nakoniec spôsobila značné škody

– politická situácia v roku 1944 nebola zrelá pre totálne odstránenie a nahradenie bratislavskej vlády

– povstalci svoju činnosť obmedzili na stredné Slovensko a nepokúsili sa o obsadenie Bratislavy

  1. strategické nevýhody:

– keď povstanie vypuklo, vojenské prípravy boli dokončené len na 70%

– predčasné začatie povstania

– povstalcom sa nepodarilo splniť ich hlavný zámer – otvoriť karpatské priesmyky sovietskej armáde

– taktiež stratili svoje najlepšie vyzbrojené a vycvičené jednotky – 2 divízie Východoslovenskej armády

– to vďaka zlej organizácii a nerozhodnosti pri menovaní veliteľov

– spolupráca so silnými partizánskymi jednotkami nebola dobrá ani pred, ani počas povstania

– 1. čs. armáda a partizánske jednotky nemali spoločné velenie

  1. vojenské nedostatky:

– armádu tvorili najmä záložníci s nedostatočným výcvikom a takmer žiadnymi bojovými skúsenosťami

– slovenská armáda používala výcvikové metódy a predpisy predvojnovej čs. armády, ktoré boli v roku 1944 beznádejne zastaralé

– nevykonávala cvičenia vo väčšom rozsahu, výcvik sa robil len v malých jednotkách

– dôstojnícky zbor s obmedzeným výcvikom a malou bojovou skúsenosťou nedokázal zabezpečiť pevné velenie

– veliteľom sa zväčša nepodarilo stmeliť svoje jednotky a zabezpečiť súčinnosť medzi pechotou, tankami a podpornými zbraňami

– slovenská armáda nebola vybavená modernými spojovacími prostriedkami, hlavne rádiostanicami, nižšie jednotky boli odkázané len na spojky – to bránilo potrebnej organizácii a súčinnosti

– 1. čs. armáda nemala žiadne prieskumné jednotky a nebola pripravená na uskutočňovanie spravodajskej činnosti

– na druhej strane nemecké civilné obyvateľstvo pravidelne prechádzalo front a informovalo nemecké jednotky o postavení a sile obrancov

– povstalci mali málo informácií o pohyboch nemeckých vojsk, ich výzvedná činnosť bola veľmi slabá

– výzbroj a výstroj slovenskej armády bola síce v roku 1938 moderná, ale v roku 1944 už zastaralá

– chýbali špecializované protitankové a protilietadlové zbrane, modernizácia jednotiek bola veľmi nízka

– delá boli zväčša ťahané koňmi; zbytočné straty niektorých dôležitých muničných skladov viedli k nedostatku munície v neskoršom období bojov

– spojenci sa snažili dodávať zbrane, ale letecky mohli prepravovať len ľahké zbrane v obmedzenom množstve

– zásoby výbušnín boli úzkym profilom, bol absolútny nedostatok mín a ostnatého drôtu

– zásobovanie potravinami bolo zle organizované, na niektorých úsekoch mužstvo nedostalo teplú stravu aj niekoľko dní po sebe

  1. partizáni:

– predstavovali úctyhodnú bojovú silu

– boli ľahko vyzbrojení a vycvičení iba pre vedenie partizánskeho boja a nie pre boj s armádou

– boli riadení priamo zo svojho veliteľstva v Kyjeve

– neboli podriadení veliteľstvu 1. čs. armády

– velitelia armády museli partizánskych veliteľov žiadať o spoluprácu, ktorú im však v niektorých prípadoch neposkytli

– partizáni však veľmi významne podporili armádne jednotky i povstanie, tomu zodpovedali aj ich značné straty

Osobitosti Povstania:

Význam Povstania:

  1. vojenský: – spôsobilo nemeckým vojskám problémy

– vytvorilo pre nemeckú armádu front v tyle

– znemožnilo jej použiť hospodárske zdroje a komunikácie

– slovenskú armádu nemohli využiť pre frontový boj

– spôsobilo Nemecku značné straty na životoch, zbraniach...

  1. politický: – slovenský národ sa dištancoval od hitlerovských a domácich fašistov

– na povstaleckom území zvrhol fašistický režim

– prihlásil sa k utvoreniu spoločného štátu Čechov a Slovákov

– dokázal, že je svojbytným národom

– vypálené obce – Čierny Balog, Kalište, Baláže, Tokajík, Telgárt, Kremnička

– 27.1.1945 – oslobodená Spišská Nová Ves

– 4.4.1945 – oslobodená Bratislava

Najväčšie boje počas SNP:

Povstalecké územie:

  1. Zhodnoťte osobnosť Jozefa Tisa:

Obvinenie Jozefa Tisa:

  1. z rozbíjania republiky a zo spolupráce s Nemeckom – niektorí historici tvrdia, že Slovenský štát vznikol v čase, keď Slováci nijaké iné riešenie nemali a to rozbíjanie republiky sa neudialo až tak veľmi proti vôli slovenského národa
  1. zo zavedenia fašistického režimu na Slovensku a uzavretia zmluvy o ochrane s Nemeckom – fašistické režimy zaviedli v strednej a V Európe viaceré štáty a nebol to dôvod na odsúdenie ich vrcholných predstaviteľov po prehratej vojne
  1. z marenia prípravy slovenského odbojového hnutia (SNP), z pozvania nemeckých vojsk a zo zločinov spáchaných po potlačení Povstania
  1. z odsunu českých občanov a z prenasledovania odporcov režimu. Židovský kódex a deportácie Židov

Tiso a Židia:

Tiso a SNP:

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/24877-slovensky-stat-snp/