Ako posledný kov sa staroveké národy naučili spracovávať železo. Železo bolo v tej dobe cennejšie ako zlato a striebro, pretože bolo vhodnejšie na výrobu nástrojov, zbraní, náradia.
Doba železná sa delí na 2 hlavné obdobia: Staršia doba železná – Halštat a mladšia doba železná – Latén. Názvy dostali na základe miest nálezísk – miest Hallstatt (Rakúsko) a La Téne vo Švajčiarsku.
Prvý národ, ktorý vyrábal železo, boli Chetiti (z územia dnešného Turecka).
Na konci doby bronzovej sa mierne ochladilo, za pôdou sa sťahovali mnohé národy. Za lepšími podmienkami do Európy prenikli mnohé národy (Tráci, Skýti). Skýti boli kočovníci, pastieri a bojovníci (luky, šípy, kopije, sekerky...). Svojich mŕtvych pochovávali do kurhanov. U nás (pri Molpíre) sa našli stopy aj po kanibalizme.
Mladšia doba železná je v Európe spojená s pôsobením Keltov. Na našom území žili Kotíni a Bojovia.
K najvýznamnejším keltským kmeňom patrili Galovia, Belgovia, Briti, Helvéti...
Centrami ich života boli oppidá – našli sa aj na Slovensku – Blava, Devín, Plavecké Podhradie. Náleziská z tejto doby sa našli aj v Hurbanove, Komjaticiach, na Havránku. Kelti razili aj mince – s menami vládcov (Biatec, Nonnos). Kelti boli vynikajúci poľnohospodári, vynálezcovia (kosa, nožnice), hrnčiari (hrnčiarsky kruh).
Kelti vyznávali mnohobožstvo, druidi obetoval drahé predmety, zvieratá aj ľudí.
Koniec keltskej nadvlády znamenali útoky Rimanov, Germánov a Dákov, ktorí rozvrátili keltskú moc.
Druid – keltský kňaz
Kurhan – mohyly Skýtov
Biatec – druh keltskej mince (na našom území)
Dáci – národ na území dnešného Rumunska Tráci – národ na území dnešného Bulharska
Bardi – keltskí básnici, ktorí ospevovali hrdinov