Francúzska revolúcia 1789

Francúzska revolúcia

Počas vlády kráľov Ľudovíta XIV. , XV. a Ľ XVI. Sa zhoršila ekonomická situácia Francúzska a postavenie obyvateľov veľmi zhoršilo. V r.1789 Ľudovít XVI.zvolal poradu generálnych stavov (= 3 stavov).

1.stav- šľachta a 2.stav- duchovenstvo nemuseli platiť dane, proti tomu vystúpil 3.stav, na schôdzi zastúpený mešťanmi.( obr.Stavovské rozdelenie Fr. )Ich poslanci opustili snem a vytvorili Národné zhromaždenie. Vyhlasovali, že všetci majú mať rovnaké práva, ich heslom bolo: „ Sloboda, rovnosť, bratsvo!“- Liberté, égalité, fraternité!

Kráľ ich chcel rozpustiť, poslal proti nim vojsko. Vtedy so svojimi prívržencami zaútočili na Bastilu ( parížske väzenie pre politických väzňov) a 14.7.1789 ju dobyli. Vypukla revolúcia. Národné zhromaždenie prijalo 2 dekréty – D.o zrušení poddanstva a Deklaráciu práv človeka a občana. Znamenala :

• Rovnosť pred zákonom
• Zrušenie privilégií šľachty
• Možnosť pre všetkých zastávať funkcie a úrady
• Slobodu slova
• Slobodu zhromažďovania
• Náboženskú slobodu
• Nedotknuteľnosť súkromného majetku
• Slobodu podnikania

Francúzsko prijalo novú ústavu a stalo sa konštitučnou monarchiou (=moc kráľa bola obmedzená konventom) na3 roky.

Susedné štáty sa rozhodli pomôcť fr.kráľovi a potlačiť revolúciu. Takmer dobyli Paríž. Na pomoc Parížanom prišli dobrovoľníci z celého Francúzska. Z Marseille prišli s revolučnou piesňou Marseillaisa – dnes je to fr.hymna .

Situácia sa radikalizovala, vzbúrenci chceli nastoliť republiku. Kráľ s rodinou chcel utiecť , ale chytili ho a popravili i s jeho manželkou- Máriou Antoinettou – pod gilotínou . Vyhlásili REPUBLIKU a parlament premenovali na Konvent-1792 . Pretrvával aj útok koalície (Angl, Prusko a RU ), preto sa zhoršila hospodárska situácia. K moci sa dostali stúpenci ľavice –Jakobíni , zaviedli prísnu diktdatúru . Začala krutovláda, ktorá najprv odstraňovala protivníkov, neskôr aj ľudí so svojich radov. Na čele s Maximiliánom Robespierom zaviedli všeobecnú brannú povinnosť, tým sa na chvíľu ukľudnila situácia. Jakobíni útočili aj proti cirkvi. Zaviedli nový kalendár.

Myšlienky Fr.revolúcie inšpirovali aj v zahraničí – napr. v Uhorsku sa uhorskí jakobíni snažili zaviesť demokratické zmeny, vytvoriť federatívnu republiku, ale boli kruto potlačení .

Vo Francúzsku však neboli všetci občania spokojní , krutovláda sa obrátila proti jej strojcom – po zavraždení Robespierra vzniklo 5 členné direktórium, ktoré stálo na čele 750 členného konventu. Ale ani s jeho vládou Francúzi neboli Bonaparte , aby potlačil povstanie proti nemu. Napoleon však uskutočnil štátny prevrat , po ktorom sa moci ujal trojčlenný konzulát. NB sa stal prvým konzulom (1799). O 5 rokov sa sám vyhlásil za cisára- koniec republiky, obnovenie monarchie.