USA v 19. storočí

USA v 19. storočí

Začiatkom 19. storočia bolo v USA osídlené len východné pobrežie, v strede boli len indiánske tábory – žili slobodne...

• postupne začal prudký ekonomický a hospodársky rast a začal tzv. zázračný územný rozmach,
• Američania získavali územia kúpou alebo začlenením do Únie,
• USA kúpili Louisianu od Francúzska, Floridu od Španielska, Kaliforniu od Mexika, Aljašku od Rusov, ktorú vraj vyhrali v kartách.

Rozdiely medzi Severom a Juhom

Vývoj USA nebol rovnomerný. Systém južných štátov bol založený na práci otrokov na plantážach. Počet otrokov tu pred vypuknutím vojny dosiahol 4 milióny.

Severné štáty budovali priemysel, ktorý si vyžaduje slobodnú pracovnú silu, a otrokárstvo na svojom území postupne stavali mimo zákona. Boj za zrušenie otroctva podporovali aj farmári, ktorí sa chceli zmocniť pôdy na západe, ktorá bola vo vlastníctve plantážnikov. Zakladali tajné organizácie, ktoré umožňovali černochom utiecť z Juhu do Kanady.

Rozpory medzi severnými a južnými štátmi však trvali už niekoľko desaťročí pred vojnou. Priemyselný a obchodný Sever si želal pevnú menu a tvrdú ochranársku colnú politiku, aby mohol konkurovať vyspelejšiemu anglickému priemyslu.

Plantážnici Juhu potrebovali skôr nízke clá a slabšiu menu, aby mohli vyvážať svoje produkty a dovážať anglický priemyselný tovar. Dlhoročné trpezlivé politické urovnávanie a kompromisy sa zasekli práve na otázke otroctva.

Abolicionisti a Republikánska strana

Hlavnú úlohu začali zohrávať dva protiotrokárske programy: radikálni bojovníci za zrušenie otroctva – abolicionisti – a novo sformovaná zmierlivejšia Republikánska strana s hovorcom Abrahamom Lincolnom.

Roku 1860 zvíťazila v prezidentských voľbách Republikánska strana. Odpoveďou bolo postupné odčlenenie 11 štátov zo zväzku, Únie USA. Tie 4. 2. 1861 vyhlásili tzv. Konfederované americké štáty (Konfederáciu). Rozpory boli v otázke otroctva a ciel na tovar.

Občianska vojna v USA

V niekoľkoročnej krvavej vojne mala spočiatku prevahu armáda Juhu. Hrozilo, že obsadí hlavné mesto severných štátov Washington. V roku 1862 však vojská Severu prešli do protiútoku.

V druhej etape sa naplno prejavila väčšia hospodárska a demografická sila Severu. V apríli 1865 dobylo vojsko Severu hlavné mesto Konfederácie Richmond a armáda Juhu sa vzdala.

Oslobodenie otrokov a Homestead Act

Ešte v priebehu vojny bolo vydané známe Lincolnovo Vyhlásenie o oslobodení otrokov, ktoré zrušilo otroctvo aj v štátoch Konfederácie (22. 9. 1862).

V máji 1862 Lincoln podpísal Homestead Act – zákon o pôde, zaručujúci každému usídlencovi na Západe 160 akrov voľnej pôdy.

Po obrovských ľudských obetiach (620 000 obetí, doteraz najväčší počet padlých v histórii USA) sa vojna skončila víťazstvom Severu a upevnením federálnej moci Únie. Mnohé mestá boli zničené. Spojené štáty boli znovu zadlžené.

Porazené štáty Juhu prešli zložitým a bolestným obdobím, tzv. rekonštrukciou USA. Spočiatku boli pod vojenskou kontrolou, rozdelené do piatich vojenských okresov. Len postupne boli znovu prijímané do Únie a ich biele obyvateľstvo znovu získavalo politické práva občanov Únie.

Obdobie rekonštrukcie

Roky 1865 – 1877 sa nazývajú obdobím rekonštrukcie, teda obnovy. Cieľom bolo odstrániť hospodárske a politické rozdiely medzi Severom a Juhom a utvoriť jednotný národný trh.

Napriek odporu plantážnikov bola podstata programu splnená. USA sa za pomerne krátky čas stali priemyselnou svetovou veľmocou.

Monroeova doktrína

Monroeova doktrína – znamenala politiku nezasahovania USA do európskych záležitostí. Amerika Američanom, Európa Európanom.