Spor o vieru

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: miruska (18)
Typ práce: Referát
Dátum: 27.04.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 434 slov
Počet zobrazení: 481
Tlačení: 63
Uložení: 66

Spor o vieru

V neposlednom rade je tu aj otázka pravosti viery. Judaizmus verzus islam. Jeruzalem je veľmi zaujímavý tým, že je to najposvätnejšie miesto pre Katolíkov, pre Židov a aj pre Moslimov, hoci sú tieto náboženstvá voči sebe nepriateľské.

Spor o územie: Návrat židov na územie Palestíny začal v 40. rokoch 19. storočia, kedy začali budovať svoje osady. Ďalšia prudká vlna sťahovania nastala v medzivojnovom období, nástupom fašizmu a nacizmu. Aj Arabi a súčasne Židia si robili nároky na územie Palestíny a na založenie svojho národa. Veľkým príchodom Židov sa postupne stávala z Arabov menšina na vlastnom území, vznikli vzbury.

Jewish agency- zriadenie kráľovskej komisie- lord Peel- návrh na rozdelenie Palestíny na 2 štáty.

1917-list Balfoura- ministra zahr. vecí, poprednému britskému sionistovi

Baulfordova deklarácia v podstate vyjadrovala britskú podporu vytvorenia akéhosi národného domova židom v Palestíne.

V roku 1948(máj) sa Palestína rozdelila na samostatný štát Izrael a Palestínu. Izrael sa stal židovským štátom. Arabské štáty ho však neuznali a vypuklo niekoľko vojen. USA podporovalo Izrael a ZSSR zase Palestínu. Nastalo niekoľko vojen, ktoré trvajú dodnes. (občianska, suezská kríza- USA X ZSSR víťazstvo Izraelu a USA, 6-dňová vojna- Izrael s pomocou USA získal pásmo Gázy, Jeruzalem, Sinajský polostrov) . Konflikt je neriešiteľným pretože obidve strany si robia nároky na územie z hľadiska histórie. Je to tiež územie veľkých ropných bohatstiev, čo je ďalší problém. Arabi bojovú kvôli pocitu, že Židia im obsadili všetko územie a Židia si naňho robia svoje nároky. Ani jedna strana nehodlá ustúpiť. Svet civilizácie vyšiel z východu a tam aj zhasne znamená- prvé vyspelé civilizácie vznikli práve na území dnešných konfliktov a vojen, kde na rozdiel od snahy o vyriešenie konfliktu sú neústupčiví a môže to viesť k zruinovaniu sveta.

Revolúcia rokov 1848/49 sa vo všetkých európských krajinách skončila porážkou revolučných síl. V Habsburskej monarchii sa mladý cisár František Jozef I. a jeho vláda usilovali o centralizáciu štátnej moci a zavedenie predrevolučného politického režimu.

Viedenská vláda, reprezentovaná ministrom vnútra Alexandrom Bachom chcela úplnú centralizáciu ríše. Politický systém zavedený Bachom dostal meno neoabsolutizmus.

V Uhorsku bola zavedená vojenská diktarúra. Úradným jazykom v celej monarchii sa stala nemčina. V slovenských župách sa v styku s úradmi mohla používať aj slovenčina, ktorá sa zaviedla ako vyučovací jazyk do niektorých ľudových a stredných škôl.

Martin Hattala bol slovenskou inteligenciou poverený vypracovaním novej slovenskej gramatiky a nového pravopisu. Reforma sa zavŕšila publikovaním Hattalovej práce Krátka mluvnica slovenská roku 1852. Takto zreformovaný spisovný jazyk prijala väčšina slovenskej inteligencie.

Prepustením A. Bacha po porážke Rakúska národnooslobodzovacími talianskými vojskami utrpelo Rakúsko vnútornú krízu a k slovu sa opäť hlásili národy.

Októbrovým diplomom z 20. októbra 1960 a prijatím novej ústavy z roku 1861 vyšiel František Jozef I. v ústrety maďarským požiadavkám. No Slováci sa snažili bojovať aj za svoje požiadavky.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu