Periodizácie gréckych dejín

Periodizácie gréckych dejín

Kykladská kultúra (3000 r. p.n.l.) 
Minojská kultúra (2500 - 1450 r. p.n.l.) 
Mykénska kultúra (1600 - 1200 r. p.n.l.) 
Homérska doba (1200 - 800 r. p.n.l.) 
Archaická doba (800 – 500 r. p.n.l.) 
Klasická doba (500 - 338 r. p.n.l.) 
Helenistická doba (338 – 2 st. p.n.l.) 

Kykladská kultúra:
- rozvíjala sa na kykladských ostrovoch, pričom strediskom bol ostrov Délos
- ľudia tejto kultúry vedeli dobre spracovať bronz i mramor (vyrábali mramorové sošky – idoly bohov)

Minojská kultúra:

Rozvíja sa na Kréte v období od r. 2500-1500 p.n.l. Obyvatelia budovali obrovské paláce, známe nástennými maľbami, okolo ktorých neskôr vyrastali mestá. Najznámejšie mestá boli Knóssos (hlavné mesto legendárneho kráľa Minoa, s labyrintom) a Faistos. Na Kréte vzniklo písmo – piktografické, neskôr pretvorené na lineárne. Táto kultúra zanikla r. 1450 v dôsledku výbuchu sopky a následného zemetrasenia

Mykénska kultúra:
-strediskami boli mestské štáty Mykény, Argos, Tiryns, Sparta – Peloponéz, Téby, Atény, Orchomenos – stredné Grécko
- s mykénskou kultúrou súvisí aj Trójska vojna (začiatok 12.storočia pred Kristom), ktorej príčinou bol únos Heleny, manželky Spartského kráľa Menelaa
- viedli ju mykénski Gréci proti obyvateľom Tróje v Malej Ázii
- mykénska kultúra zanikla sťahovaním gréckych národov okolo 12. st. p.n.l. Na toto územie prichádzajú kmene Dórov a neskôr Iónov

Homérska doba:
-tiež nazývaná temné obdobie, pretože sa nezachovali žiadne písomne pramene o spôsobe života v tomto období okrem Homérových eposov Ilias a Odysea

Archaická doba:
-v tomto období ešte väčšie prehlbovanie majetkových rozdielov
-v tomto období tu už boli Ióni - pestovali obilie, olivy, hrozno, boli dobrými obchodníkmi - používali peniaze

- Vznik gréckych mestských štátov
-, obdobie kolonizácie a to kvôli nedostatku pôdy v Grécku; nové územia v Malej Ázii (mestá: Efez, Halikarnas, Milétos), na pobreží Čierneho mora, v Južnom Taliansku, na Sicílii

Klasická doba:
 -upevňovanie mestských štátov, demokracia, vrcholné obdobie filozofie, vedy a kultúry
-najvýznamnejšie mestá Atény a Sparta

Sparta (vojenský štát) 
-územie Peloponézu- Dórovia 
-vojenský a športový výcvik, už od malých detí 
-ideál spartskej spoločnosti – sila, vojna, úspech; -spoločenské zriadenie: Oligarchické 
-všetkým Sparťanom sa v dospelosti prideľovali otroci (helióti) a pozemky 
-remeslá a obchod neboli rozvinuté a venovali sa im cudzinci nazývaný tiež aj perioklovia 
-Sparta mala dvoch kráľov volených doživotne, ktorí boli kontrolovaný 5 Eformi volenými na 1 rok. Všetci plnoprávny muži nad 30 r. sa schádzali na ľudovom zhromaždení, kde sa vyjadrovali k štátnym otázkam. Na výkon moci dohliadala rada starších – Gerúzia. 
-so štátmi na Peloponéze uzatvorila spojenecké zmluvy a vytvorili Peloponézsky spolok (550 p.n.l.) 

Atény:
-ležali v strednej časti Grécka – tzv. Atika 
-chlapci od 6 rokov chodili do školy, učili sa čítať, písať, počítať 
- štát riadili úradníci - archonti (rozdelili si funkcie kráľa), tvorili zbor 9 úradníkov, boli
volený na jeden rok
- keď skončili svoju funkciu stávali sa členom rady starších
- Atény mali demokratický charakter a v klasickom období dosahovali vrchol vzdelanosti a kultúry

Reformy v Aténach: 
1. 621 p.n.l. – DRAKONOVE ZÁKONY –zapísal tradované aténske zakóny, 1. aténska ústava, povestne tvrdé a prísne zákony
2. 594 p.n.l. – SOLÓNOVA ÚSTAVA-> 4 triedy podľa majetku, vykúpil aténčanov z otroctva, bezzemkovia – téti 
Periklesovo obdobie- začal budovanie Atén. Zlatý vek Atén.
4. 510 p.n.l. – KLEISTENOVA ÚSTAVA -> - obyvateľov rozdelil podľa územnej príslušnosti na 10 fýl, každá fýla vysielala 50 členov do rady kt. mala 500 členov 
- ustanovil črepinový súd
- všetci občania si boli rovní, mali právo voliť, zastávať úrady 
- úrady sa obsadzovali žrebovaním 
- vojenský úrad stratéga sa obsadzoval výberom vhodného kandidáta 
- z každej fýly sa volil 1 stratég ® vytvorili zbor 
- najdôležitejším politickým orgánom bolo ľudové zhromaždenie - EKKLEZIA 
- mohol sa ho zúčastňovať každý, tu sa volili úradníci, riešili spory 
- priama demokracia 

Grécko-perzské vojny -3 etapy

 1 fáza- Peržania obsadili územia v Malej Ázi
2 fáza:

1. Perzská výprava:
   492 p. n. l. Prudká búrka zničila perzské loďstvo pri myse Athos, výprava neúspešná
2. Perzská výprava:
   490 p. n. l.pod vedením kráľa Dareosa sa perzské loďstvo vylodilo pri meste Maraton 
   -Atény bojovali na čele s vojvodcom Miltiadom a vojnu aj vyhrali 
3. Perzská výprava:
   480 p. n. l.vedená po súši, ohrozovanie Atén zo severu 
   -vedená kráľom Xerxesom
   -peržania porazili pri Termopylskom priesmyku Spartského kráľa Leonidasa. Úplne vyplienili Atény ale pri bitkách pri Salamine a Platajách už neuspeli a tak bol r. 449 podpísaný Kalliov mier

Peloponézska vojna

príčinou vojny bolo obchodné súperenie medzi dvoma najsilnejšími gréckymi štátmi a ich spolkami – aténskym a spartským námorným spolkom o nadvládu nad Gréckom. Aténčania mali výhodu v námornom loďstve, Sparťania mali prevahu na zemi. Aténčania porazení, rozpustili svoj námorný spolok

Kultúra:

divadelné umenie:
-amfiteátre
- masky mali funkciu zosilnenia hlasu; nosili špeciálne oblečenie
- ženy nesmeli hrať
- v komédiách a v tragédiách riešili mravné problémy
- najvýznamnejší autori – Euripides, Sofokles
- Dionýz – boh zábavy, vína Þ z Dionýzových slávností sa vyvinulo divadlo
zakladatelia histórie – HERODOTOS – OTEC DEJEPISU, TUKYDIDES – opísal peloponézsku vojnu

filozofia: Sokrates, Aristoteles, Platón
Olympijske hry: súťažilo sa v behu, v hode diskom a oštepom,... 
Na hrách sa mohli zúčastňovať len muži- Gréci, počas hier sa nesmelo bojovať

Helenistické obdobie 

Grécko za Alexandra Macedónskeho 
Na severe Grécka ležala Macedónia, ktorá sa začala formovať za kráľa Filipa II.. Kráľ Filip II. začal rozsiahlu expanzívnu politiku a vybojoval pre Macedóniu priamy prístup k moru. Jeho hlavným cieľom bolo ovládnuť celé Grécko a zjednotiť ho pod svojou silnou vládou. 
V roku 338 pred Kr. sa stretli v bitke pri Chaironei macedónske a grécke vojská. Filip II. zvíťazil a začal proces zjednocovania celého Grécka. Jeho syn Alexander sa dostal na trón, potom čo bol jeho otec zavraždený. Alexander vytvoril najväčšiu ríšu vtedajšieho sveta. Zakladal nové mestá Alexandrie. Najvýznamnejším mestom sa postupne stávala egyptská Alexandria. Vo veku 33 rokov zomrel, ríšu si podelili jeho vojenskí velitelia.

Osídlenie Grécka:
 a) Iónovia 
b) Achájovia 
c) Dórovia 

Ako prví osídlili Grécko (juh) Achájcovia, poľnohospodári a remeselníci, ktorí prevzali výdobytky minojskej kultúry, vytvorili MYKÉNSKU KULTÚRU
Iónovia sa stretli s egejskou kultúrov, prúd gréckeho sťahovania ukončili Dórovia, bojovné kmene, ktoré rozvrátili Mykénsku kultúru -Homérska doba.