Vznik a vývoj uhorského štátu

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: katika
Typ práce: Maturita
Dátum: 10.06.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 268 slov
Počet zobrazení: 10 429
Tlačení: 583
Uložení: 594
Vysvetlite vznik a vývoj uhorského štátu
- Pomocou mapy opíšte začleňovanie územia Slovenska do uhorského štátu
- Uveďte charakteristické znaky vnútornej a zahraničnej politiky za vlády posledných Arpádovcov, Anjouovcov, Žigmunda Luxemburského, Mateja Korvína a Jagelovcov
Pomôcky: Historická mapa- Začleňovanie SVK do UH štátu(Stredovek, Atlas pre G, s. 25)


- po zániku Veľkej Moravy maďarské kmene obsadili celé územie Dunajskej kotliny
- popri Dunaji sa usadil kmeň na čele s kniežaťom Arpádom, viedol boje so Slovanmi a Bavormi na prelome 10. stor. preto podľa neho bol pomenovaný celý národ, kt. tvorilo 7 kmeňov
- Arpád zomrel v r. 907, vládli jednotlivý náčelníci, až roku 970 sa kniežaťom stal Gejza, kt. začal budovať centralizovaný štát
- Maďari podnikali koristnícke výpravy, tie zastavil cisár Oto I. pri Lechu v roku 955 s podporou českých vojsk
- pastierske obyvateľstvo žijúce v Dunaj. kotline muselo prejsť na usadlý spôsob života, nadviazali na pozostatky Veľkomoravského spôsobu života – vyspelé formy poľnohosp., osídlenia, štátnej správy a pod., prevzali aj mnohé výrazy
- ako pohania ničili chrámy a obyvatelia nesmeli slobodne vyznávať svoju vieru
- keďže súvislý pás slovanského obyvateľstva bol narušený, od zač. 10. stor. môžeme hovoriť, že na území dnešného Slovenska žili už Slováci
- knieža Gejza, pochádzajúci z rodu Arpádovcov, si podmanil sobášom Sedmohradsko a do Nitrianska dosadil brata Michala, po jeho smrti syna Štefana (pôvodne Vajk)
- Gejza zavolal do Uhorska bavorských misionárov, aby tu šírili kresťanstvo, pokrstili aj Gejzovho syna Vajka, pôsobil tu taktiež prvý pražský biskup Vojtech
- Po Gejzovej smrti roku 997 sa Štefan stal veľkokniežaťom
- s podporou cisára a pápeža sa Štefan roku 1000 stal prvým uhorským kráľom
- zač. 11. stor. poľský panovník Boleslav Chrabrý obsadil územie Slovenska, neskôr však uzavrel dohodu so Štefanom a vzdal sa územia, odvtedy až do roku 1918 patrilo Slovensko do Uhorského kráľovstva
- Štefan počas svojho života zriaďoval fary a biskupstvá, po jeho smrti nastali nástupnícke boje, nem. panovníci podporovali tých uchádzačov, kt. by uznali vazal. vzťah a podriadili by Uhorsko Rímskonem. Ríši
- na trón sa dostal Ondrej I., udelil bratovi Belovi Nitrianske údelné vojvodstvo (asi tretina kráľovstva)
- Belo mal značne nezávislé postavenie, podobne na tom boli aj vojvodcovia Gejza a Ladislav, kt. bol za svoje cirkev. zásluhy vyhlásený za svätého
- Ladislavov nástupca Koloman sa snažil obmedziť právomoci nitrianskych vojvodcov, odňal Nit. vojvodstvo bratovi Álmošovi
- toto územie slúžilo ako nárazníkové územie, proti vpádom zo S a Z
- v priebehu 12. stor. prebiehali boje o trón medzi príslušníkmi arpád. rodu, tieto boje sa skončili nastúpením Bela III. na trón, kt. nadviazal spojenectvo s Byzantskou ríšou a napriek tomu od nej vydobyl územia, udržoval dobré styky s pápež. kúriou
- Vláda posledných Arpádovcov:
- rozpory medzi synmi Bela III., na trón sa dostáva Ondrej II., vydáva v r. 1222 Zlatú bulu v ktorej sa postavil za nižšiu šľachtu (nemuseli bojovať mimo Uhorska, mohli sa postaviť kráľovi) a udelil výsady cirkvi (neplatili dane, nespadali pod svetské súdy), Židia nemohli do vysokých funkcií
- viedol expanzívnu zahraničnú politiku, kt. vyčerpala kráľovskú pokladnicu(napr. do Haliče)
- za vlády Bela IV. po bojoch s Tatármi 1241-42(napr. pri rieke Slanej) bola krajina zničená, vypálená, šíril sa hladomor a epidémie
- posledným uhorským kráľom z arpádovskej dynastie bol Ondrej III.
- napriek úpornej snahe samu nepodarilo zastaviť celkový rozvrat v krajine
- s pomocou Matúša Ćáka sa mu podarilo vyhnať Rakúšanov zo Z SVK a roku 1291 znovu ovládol Bratislavu, pričom jej udelil mestské privilégium
- zomrel nečakane roku 1301, ním vymrel rod Arpádovcov a začali sa boje o trón

- adeptov na uhorský trón bolo viacero, no nakoniec bol roku 1307 uhorským snemom za kráľa uznaný Karol Róbert z rodu neapolských Anjouovcov, ktorého podporoval aj pápež
- svoju moc opieral najmä o nižšiu šľachtu a mestá, pomocou ktorých sa mu podarilo odbojných veľmožov prinútiť k poslušnosti, roku 1312 s pomocou košických mešťanov porazil v bitke pri Rozhanovciach Matúša Čáka a Omodejovcov
- obnovil správu krajiny, vybudoval armádu, zaviedol pevnú menu a stále dane
- nastolil poriadok v Uhorsku a výsledkom bol postupný mocenský i hospodársky rozmach krajiny
- roku 1335 sa na Višegráde stretol s s poľským kráľom Kazimírom Veľkým a českým kráľom Jánom Luxemburským, aby urovnali vzájomné spory, výsledkom bolo zlepšenie politických a hospodárskych vzťahov v strednej Európe
- po Karolovej smrti nastúpil na trón jeho syn Ľudovít I. Veľký(1342-1382)
- roku 1351 vydal dekrét, ktorým potvrdil platnosť buly z roku 1222, zrovnoprávnil nižšiu šľachtu s vyššou, šľachtici nesmeli manipulovať so svojím majetkom bez kráľovho súhlasu, v prípade vymretia rodu pripadol šľachtický majetok kráľovi, poddaní sa mohli po vyplatení poplatkov zemepánovi slobodne sťahovať
- za jeho vlády dosiahlo Uhorsko najväčší územný a mocenský rozmach
- po smrti poľského kráľa nastúpil na poľský trón, čím vznikla uhorsko-poľská únia
- po jeho smrti získal právo na uhorský trón na základe sobáša s jeho dcérou Máriou syn českého kráľa Žigmund Luxemburský

- aby si získal spojencov a peniaze, prenajímal kráľovské majetky, no strácal tým moc
-svoju moc opieral predovšetkým o mestá
- zorganizoval križiacku výpravu proti Turkom, no v bitke pri Nikopole utrpel drvivú porážku, hoci rok predtým(1395) ich na tom istom mieste porazil
- domáca šľachta ho napriek zvoleniu za kráľa považovala za cudzinca
- roku 1404 vydal tzv. Placetum regium, ktorým zakázal v Uhorsku publikovať pápežské buly bez súhlasu kráľa
- roku 1405 vydal tzv. Menší dekrét, ktorým upevnil postavenie mešťanov v súdnej, hospodárskej i administratívnej oblasti
- roku 1411 ho kurfisti zvolili za nemeckého kráľa
- keďže viedol výbojnú politiku, potreboval financie a tak dal poľskému kráľovi do zálohy 13 spišských miest(späť ich získala až Mária Terézia)
- rozhodujúcou mierou sa zaslúžil o zvolanie koncilu v Kostnici, na ktorom bol upálený majster Jan Hus
- usiloval aj o český trón, no husiti ho ako českého kráľa odmietali, a tak vtrhol s vojskom roku 1420 do Čiech, utrpel však porážku pri hore Vítkov
- husiti boli porazení až v bitke pri Lipanoch roku 1434, výsledkom bola dohoda husitov s cirkvou o prijímaní pod oboma spôsobmi, tzv. Bazilejské kompaktáta
- Žigmund bol uznaný za českého kráľa len rok pred smrťou, no keďže nemal dediča, donútil šľachtu aby uznala Albrechta Habsburského(zať) ako jeho následníka na všetkých trónoch
- zomrel roku 1437
- roku 1458 bol uhorským kráľom zvolený Matej Korvín, syn Jána Huňadyho
- jeho prioritou číslo jeden bola likvidácia bratríkov pustošiacich V SVK
- bojoval proti Jánovi Jiskrovi, ktorý sa s ním napokon uzmieril a vstúpil do jeho služieb, bývalých bratríkov najímal Matej Korvín do svojho žoldnierskeho vojska, „čierneho pluku“
- okrem toho podnikol tri protiturecké výpravy, no nie s veľkým úspechom
- robil si nárok na český trón, preto napadol českého kráľa Juraja s Poděbrad a po dobytí Moravy sa v Olomouci dal časťou českej šľachty zvoliť za českého kráľa
- vo vnútornej politike sa opieral predovšetkým o strednú šľachtu a mestá, obmedzil moc vysokej šľachty
- keďže viedol expanzívnu politiku, potreboval množstvo financií, a tak zaviedol nové dane, napr. daň s komína
- Matej Korvín podporoval odboj proti cisárovi Fridrichovi v Rakúsku, postupne dobyl Viedeň a preniesol tam svoje sídlo z Budína
- usiloval aj o cisársku korunu, no roku 1490 neočakávane zomrel

- po smrti Mateja Korvína opätovne vypukol boj o trón
- vysoká šľachta odmietla Korvínovho nemanželského syna Jána a na trón dosadila Vladislava II. Jagelovského, prezývaného aj „kráľ Dobrze“
- ten sa zaviazal nevyberať dane od šľachty, v krajine vypukla anarchia, vysoká šľachta utláčala poddaných, zavádzala vlastné dane, výsledkom vzbury obyvateľstva(Dóžovo povstanie r.1514),zlá hospodárska situácia
- po smrti Ladislava II. Jagelovského nastúpil na trón jeho syn Ľudovít II.
- korunovaný bol ako dvojročný, vládla za neho regentská rada, začali sa raziť znehodnotené medené mince, čo vyvolalo vzbury obyvateľstva(najmä baníci)
- rovnako silnel tlak Osmanskej ríše, no toto nebezpečenstvo bolo v Uhorsku podceňované
- rozhodujúca bitka medzi uhorskom a osmanskou ríšou na čele so sultánom Sulejmanom II. sa odohrala 29. augusta 1526 pri Moháči
- Uhorsko utrpelo zdrvujúcu porážku a na úteku sa navyše v Dunajských ramenách utopil kráľ Ľudovít II., ním vymrel rod Jagelovcov na uhorskom tróne a nastupujú Habsburgovci
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.028