Zóny pre každého študenta

Občianska vojna v USA

Otrokárstvo v USA

Keď Anglicko zakladalo v severnej Amerike v 17. storočí kolónie, privážalo na prácu na bavlníkových, tabakových a ryžových plantážach čiernych otrokov z Afriky. Bavlnársky americký juh žil z práce týchto otrokov. Na juhu sa rozprestierali bohaté latifundiá (plantáže). Neboli tu takmer žiadne továrne. Po víťaztve amerických kolónií nad Anglickom v roku 1783, vznikli Spojené štáty americké.

Kurz americký dolár (USD) - Spojené štáty americké

Juh v rámci Spojených štátov existoval tak, že Severu predával bavlnu, cukrovú trstinu, ryžu, tabak, a za to nakupoval priemyselné výrobky. Zotročenie černochov , ktoré po dlhé roky bolo jedným z najdôležitejších faktorov rýchleho ekonomického rozvoja USA , sa v polovici 19. storočia stalo jeho brzdou . Ozývali sa hlasy žiadajúce zrušenie otroctva a vytvorenie rozsiahleho trhu slobodnej pracovnej sily ,ktorú potrebovali najmä priemyselné centrá Severu . Keďže Ústava Spojených štátov ponechala vyriešenie otrockej otázky na vôli jednotlivým federálnym štátom, na americkom Severe zrušili otroctvo už v roku 1804. Na Severe získaval život čoraz priemyselnejší a obchodnejší charakter.Južné štáty však záviseli od práce otrokov. 

Ktorí obrábali veľké latifundiá . Preto južné štáty ďalej pokračovali v otrokárstve .
Postavenie otrokov na Juhu bolo neutešené. Nemali žiadne občianske práva, nemohli vlastniť majetok, nemohli byť účastníkmi súdneho konania, nemohli sa vzdelávať a bielymi Južanmi boli prezentovaní ako ich vlastný majetok. Otroci mohli byť ľubovoľne predávaní, odtrhnutí od svojej rodiny, za neposlušnosť bičovaní. Proti bezprávnemu postaveniu otrokov vznikali ich vzbury ,ale časté bolo i ulievanie sa z práce .

Príčiny občianskej vojny

V USA teda po vyhlásení nezávislosti existovali dve ekonomiky a dva sociálne systémy v rámci jedného štátu ,
- rozširovanie otroctva, resp. snahy o jeho eliminovanie,
- ekonomické spory medzi Južanmi, ktorí požadovali nízke clá a Severanmi, ktorí naopak chceli chrániť slobodnú ekonomiku USA,
- spory o práva jednotlivých štátov USA (presadzovali ich Južania), resp. o väčšie právomoci federálnej vlády (snahy Severu) – to všetko vyvolalo rozdelenie krajiny na dva tábory a viedlo k občianskej vojne.

Prvé spory

Po vojne za nezávislosť rozširovalo USA svoje územie až k pobrežiu Tichého oceánu. Kúpou rozsiahleho územia Louisiany v r. 1803 od Napoleona začali USA s expanziou na západ. Po vojne s Mexikom (1846 – 48) odstúpilo Mexiko Spojeným štátom veľké územia - dnešné Nové Mexiko, Arizonu, Nevadu, Utah, Colorado a Kaliforniu. Tu prichádza k sporom Severu a Juhu. Sever odmietal ,aby na nových južných územiach bolo uzákonené otroctvo. Keďže Južania mali v Kongrese väčšinu , muselo prísť ku kompromisu . Do Únie boli pozvané vždy 2 štáty, jeden s otrokárskym zriadením a jeden bez. V roku 1850 však nastal obrat – Južania postupne stratili väčšinu v Kongrese aj Senáte a Kongres navrhol pozvať Kaliforniu do Únie ako slobodný štát no ďalší, otrokársky štát nemal byť pozvaný. Pobúrené južané štáty odmietali zostať v Únii , ak by sa nezachoval princíp kompromisu. Nakoniec ku kompromisu v r. 1850 došlo, ale neuspokojil ani Sever ani Juh. Na Severe začali silnieť tzv. „oslobodzovacie tendencie“, a v 40. a 50. rokoch 19. storočia sa v USA stali bežné úteky černochov z južných plantáží, ktorým pomáhali členovia

Ďaľšou ranou pre Južanov bolo založenie Republikánskej strany(6.7.1854), ktorá chcela postupné eliminovanie otroctva a jeho konečné zrušenie.

Tri veľké krízy

Napätie medzi Severom a Juhom sa stupňovalo a v r. 1856 povstalci, v novom federálnom teritóriu – Kansase, neuznali južanského guvernéra a zvolili si vlastného. Kansas mal tak 2 vlády, dvoch guvernérov a 2 hlavné mestá. Federálna vláda nebola schopná nič podniknúť a v Kansase vypukla občianska vojna. Vláda prezidenta Buchanana (demokrat) však naďalej tvrdohlavo presadzovala „južanský“ Kansas .
V čase kansaských nepokojov otriasol Úniou súdny proces s Dredom Scottom, černochom z Missouri. Scott sa totiž presťahoval naspäť z Illinois do Missouri, kde stále platilo otroctvo. V marci 1857 Najvyšší súd USA uvrhol Scotta naspäť do otroctva, pričom argumentoval tým, že otrokársky štát nemusí považovať za právoplatné udelenie slobody otrokovi slobodným štátom. Rozsudok Najvyššieho súdu rozdúchal opäť vášne medzi Severom a Juhom.
V októbri 1859 abolicionista John Brown so skupinou banditov v otrokárskej Virgínii prepadol sklad federálneho vojska v Harper´s Ferry s cieľom rozdať zbrane černochom na Juhu a vyvolať revolúciu. Federálna armáda vzburu však potlačila, Browna obžalovali z vlastizrady a obesili.Tento teroristický čin otriasol južanskou verejnosťou a počas zimy 1859/1860 sa množili ďalšie hlásenia o nových teroristických výčinoch a každý návštevník zo Severu bol automaticky považovaný za podozrivého.
Brownov útok rozdelil Sever a Juh na dva nepriateľské tábory. Po októbri 1859 už bolo jasné, že Únia smeruje k občianskej vojne.

Sitácia pred vypuknutím vojny
Rozpad Demokratickej strany a prezidentské voľby 1860
Demokratická strana, ktorá mala mnoho voličov na Severe aj Juhu, nominovala na post prezidenta v nastávajúcich prezidentských voľbách Stephena Douglasa ,Republikánska strana neznámeho advokáta z Illinois, Abrahama Lincolna. Douglas však vydal vyhlásenie o zastavení šírenia otrokárstva. Južania sa cítili ohrození a vytvorili Konštitučnú Demokratickú stranu s vlastným kandidátom Breckinridgeom (leto 1860).Douglas vytvoril Národno-demokratickú stranu. Vznikla aj štvrtá strana, Strana ústavnej jednoty s kandidátom Bellom. Rozpad Demokratickej strany a hlboká roztržka medzi Severom a Juhom umožnili Lincolnovi vyhrať v novembri 1960 voľby.

Odtrhnutie sa južných štátov a vznik Konfederácie
Po voľbách južné štáty začali jednať o odtrhnutí od Únie. V Charlestone, Mobile, Atlante, pochodovali davy ľudí, žiadajúcich okamžitú secesiu (odtrhnutie od Únie). 20.decembra 1860
vystúpila z Únie ako prvá Južná Karolína.V nasledujúcich šiestich týždňoch sa od Únie odtrhli i štáty Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana a Texas.Odtrhnuté štáty vytvorili 4. februára 1861 v Montgomery Konfederované štáty americké s ústavou kopírujúcou ústavu USA, v ktorej vyhlásili otroctvo za legálne. 18. februára sa stal prezidentom Konfederácie Jefferson Davis

Začiatok vojny
Konfederácia vyslala do Washingtonu emisárov. Lincoln sa s nimi odmietol stretnúť a ignoroval akékoľvek pokusy o neutrálne a mierové riešenie konfliktu. V prístave Charleston, patriacom teraz Konfederácii, sa nachádzala pevnosť Fort Sumter, obsadená federálnou armádou. Lincoln na požiadavku Konfederácie, aby im pevnosť vydal, nereagoval. Davisova vláda 2 mesiace vyčkávala,no12.apríla1861na úsvite sa pevnosť Fort Sumter stala terčom mohutnej delostreleckej paľby z pevnosti Fort Jackson a troch batérii poľného delostrelectva.14.apríla sa pevnosť vzdala a prešla do rúk nepriateľa.Tým sa začala vojna.
Fort Sumter sa stal zámienkou pre obe strany.Odpoveďou bola mobilizácia a vznik nových armád na Severe i Juhu.
Vo vypätej atmosfére sa od Únie po páde Sumteru odtrhli ďalšie 4 južné štáty – Virgínia, Arkansas, Tennessee a Severná Karolína. Konfederácia sa tak zväčšila na 11 štátov a jej hlavným mestom sa stal Richmond (štát Virgínia)
V Únii aj Konfederácii prepuklo vojnové nadšenie, nahromadené dlhými rokmi napätia i pocitu krivdy. Obidve krajiny počítali s rýchlym víťazstvom, predpokladalo sa, že vojna skončí do troch mesiacov

• Únia mala na svojej strane celý rad výhod – 22 miliónov obyvateľov (Konfederácia len 9, z toho 3 milióny otrokov) - teda aj väčšiu armádu, lepšie zbrane, lepšie finančné možnosti, lepšie železničné spojenia, priemysel, aj veľké vojnové loďstvo, ktoré Konfederácii chýbali.

• Konfederácia sa spoliehala na vynikajúcich generálov, výborne vycvičenú a zorganizovanú armádu. Južanské oddieli bojovali za svoju nezávislosť, Konfederácia mala skúseného prezidenta, ktorý mal silnú vôľu, entuziazmus a bohaté skúsenosti s vojnovými operáciami; ako aj miernu požiadavku, že aj v prípade víťazstva bude žiadať iba nezávislosť od Únie, nie obsadenie Spojených štátov.

Prvá bitka
Prvá bitka armád Únie a Konfederácie sa strhla 21. júla 1861 pri Bull Run (na Juhu sa nazývala bitka pri Manassas). Federálne vojsko so 40 000 vojakmi vtrhlo do Virgínie, kde sa mu postavila do cesty 30 tisícová konfederačná armáda.. Konfederačná armáda pod velením generála Beauregarda rozprášila federálnu. Konfederačný prezident Davis, ktorý na koni dorazil na bojisko, spravil zásadnú chybu, že armáde nerozkázal pokračovať v postupe a dobyť Washington Vojna mohla skončiť v júli 1861.
Pre Konfederáciu však ofenzívna vojna s cieľom dobyť Washington neprichádzala do úvahy. Jej vláda mala v pláne viesť obrannú, unavujúcu vojnu s Úniou

Lincolnove opatrenia po neúspechu pri Manassase

Lincoln, zaskočený neúspechom federálnej armády a kvalitou konfederačnej, vyhlásil blokádu pobrežia a prístavov Konfederácie (tzv. Anaconda), aby zastavil dodávky vojnového materálu z Európy do Konfederácie. Federálne lode zablokovali do januára 1862 celé pobrežie od Virgínie až po Texas v Mexickom zálive.Lincoln pristúpil k reorganizácii armády.Velitelské funkcie opustilo mnoho generálov a dôstojníkov.Vmáji 1862 bola vyhlásená všeobecná branná povinnosť,sformovali sa mnohé pluky.Do armády nastúpilo 200 000 černochov.

Konfederačná odpoveď na blokádu
Pre Konfederáciu bola obrana komunikácií vážnym problémom. Keďže sama nemala takmer žiadne loďstvo, blokáda sa začala odrážať v jej ekonomike. Inflácia stúpala a s ňou i ceny a nedostatok potravín, oblečenia i zbraní. Preto sa rozhodla vybudovať vlastné loďstvo a uplatňovať voči Únii pirátsku námornú vojnu. Vo februári 1862 postavila prvú pancierovú loď – Virgíniu (Merrimack). Jej úlohou mala byť likvidácia blokádneho loďstva Únie. Virgínia vyplávala z Norfolku 8. marca 1862 a zahájila paľbu na blokádne lode Únie. 9. marca sa Virgínia vrátila definitívne ukončiť blokádu, no vyplávala proti nej nová federálna pancierová loď – Monitor a začala sa 1. bitka pancierových lodí. Dopadla nerozhodne, ale Virgínia sa už nevrátila prelomiť blokádu. Blokáda zostala zachovaná a ďalej zvierala Konfederáciu.

Vojna pokračuje
1. veľký úspech Severu
6. a 7. apríla 1862 sa po sérii úspechov nový a schopný generál Únie – Ulysses S. Grant, dostáva do boja s konfederačnou západnou armádou pri Shilohu. Bitka končí porážkou vojska Konfederácie. Grantova armáda prenikla na juh a 26.4.1862 dobyla najväčší konfederačný prístav – New Orleans, ktorý od 16.apríla bombardovali federálne lode .Súčasne s týmto výrazným úspechom začína federálny generál McClellan ťaženie na hlavné mesto Konfederácie – Richmond. 100 000 vojakov sa valí k Richmondu. Koniec Konfederácie sa zdá už blízko.

Prvý konfederačný vpád na Sever. Antietam – 17. septembra 1862

Do čela konfederačnej armády sa dostáva generál Robert E. Lee.Ten síce armádu Severu
v bitke pri Melvern Hill(1.7.)neporazil,avšak generál MacClellan nariadil federálnej armáde ústup. Južania, posmelení ústupom McClellana nasledovali deprimovanú federálnu armádu, ktorá strácala chuť bojovať, a v bitke pri Bull Run ju porazili. Konfederačná armáda vŕšila víťazstvo na víťazstvo,preto Robert E. Lee a jeho generál Stonewall Jackson ,usúdili, že je čas na prvý veľký vpád do Marylandu a Pennsylvánie. Po dobytí Washingtonu mienili navrhnúť Lincolnovi mierové rokovania. Armáda Konfederácie vtrhla do Marylandu a vo Washingtone vypukla panika. Lincoln posiela proti Južanom 70 tisícovú armádu a 17. septembra 1862 sa strhnol boj pri Antietame (na Juhu nazývaným Sharpsburg). Končí síce nerozhodne, ale konfederačná armáda sa nakoniec dáva na ústup naspäť do severnej Virgínie. Únia stratila 12- tisíc vojakov a Konfederácia 13 700, čo vypovedalo o hrozných jatkách a neúspechu Konfederácie.

Nepokoje na oboch stranách
Po úspechu pri Antietame Lincoln vydáva Deklaráciu o oslobodení otrokov v Konfederácii(1.1.1863) a Homestead Act (zákon o bezplatnom prideľovaní pôdy prisťahovalcom).Otroci sa o deklarácii dozvedeli.Čoraz menej pracovali, iní utekali k federálnej armáde.Konfederácia sa menila na zničenú a zruinovanú krajinu.V Únii sa dvíhala vlna odporu proti vojne.V mestách sa šírili nepokoje , ktoré potláčala federálna armáda. Lincoln a republikánska administratíva však rozhodne odmietli ukončiť vojnu. Naopak, federálna armáda dostala rozkaz znovu vpadnúť do Virgínie a dobyť Richmond. 13. decembra 1862 sa strhla bitka pri Fredericksburgu, kde geniálni južanskí vojvodcovia Lee a Stonewall Jackson opäť porazili armádu Únie. Po bitke pri Fredericksburgu demokrati rozpútali vo Washingtone kampaň proti Lincolnovi a chceli uzavrieť mier.

Obrat vo vojne
Konfederácia vyhrávala bitky, ale mier nebol na dohľad.Davis bol presvedčený ,že ak sa Konfederácii podarí obsadiť Philadelphiu alebo Washington,demokrati zosadia Lincolna a uzavrú mier. Armáda Konfederácie sa začala presúvať na Sever. V máji 1863 porazila federálnu pri Chancellorsville, kde však utrpel smrteľné zranenie Stonewall Jackson, pravá ruka Leea .
Druhý konfederačný vpád na Sever. Gettysburg – bod obratu vo vojne.
1.-3. júla 1863
Po rozhodujúcom víťazstve pri Chancellorsville uskutočnila 70 tisícová južanská armáda pod vedením Roberta E. Leeho v júni 1863 druhý vpád na Sever.Lee vedie armádu okolo Washingtonu cez rieku Potomac do Pennsylvánie.Do čela federálnej armády sa dostáva generál Meade , ktorý dá povel zastaviť Južanov pri Gettysburgu. 1. júla 1863 sa armády stretli v Gettysburgu a začalo sa bojovať. Konfederáti zahájili útok na federálov a pomaly ich zatláčali do mesta. Po niekoľkých hodinách sa už bojovalo v meste. Armáda Únie nakoniec opustila mesto a zaujala výhodné pozície na kopcoch za Gettysburgom. Lee dorazil do Gettysburgu večer 1. júla spolu so svojím generálom Longstreetom, na ktorého sa musel spoliehať po smrti Stonewalla Jacksona. Leeove velenie však spravilo niekoľko taktických chýb, ktoré sa nakoniec ukázali ako rozhodujúce.Bitka sa skončila až po troch dňoch . Porážka Južanov bola totálna. Armáda Konfederácie prišla o 30 % svojej sily a elitné oddiely. Lee zničil ofenzívny potenciál armády. Po Gettysburgu už Leeova armáda nikdy nedokázala viesť ofenzívne akcie, upadla do defenzívy a jej funkcia sa obmedzila na obranu Richmondu.

Vicksburg
Na južnom fronte generáli Grant a Sherman systematicky dobýjali konfederačné mestá na Mississippi.V ceste im už stál iba Vicksburg a 19.mája sa mesto ocitlo v obkľúčení. Vo Vicksburgu sa nachádzalo 25 000 južanských vojakov (generál Pemberton). 70 000 federálov sa striedalo v palebných postaveniach nad Vicksburgom a ich delá vrhali na mesto tisícky granátov. Po dvoch mesiacoch obliehania bol Vicksburg v ruinách, mesto hladovalo, množili sa choroby. Statočný odpor obliehaného mesta vyvolal na obidvoch stranách i v Európe vlnu sympatií a ukázal neľútostnosť občianskej vojny.Vicksburg kapituloval 4. júla 1863.Dobytím Vicksburgu prešla rieka Mississippi do rúk Únie

Konfederácia bola rozdelená na dve časti a zbavená akejkoľvek vyhliadky na víťaztvo.

Ofenzíva Únie
Ťaženie ku Atlante. Máj – september 1864
Od polovice roku 1863 sa v Konfederácii šíri hladomor.Narastá inflácia ,chýbajú základné potraviny, odev i obuv.Konfederačná armáda aj napriek tomu pokračuje v boji.
V máji 1864 veliteľ západnej konfederačnej armády a jeden z najlepších južanských defenzívnych generálov Joseph E. Johnston ustúpi do hôr na hraniciach Tennessee a Georgie.Proti nemu stojí generál Sherman.Porazí južanov pri Chattanouge a Johnson začína ústup k Atlante.V Richmonde rastie nervozita a keď Shermanova armáda vytlačí Johnsona aj z hory Kennesaw, zbavuje ho Davis velenia a menuje generála Hooda , ktorý sa vrhá proti dvojnásobnej presile a utrpí tri porážky. 23. júla 1864 je konfederačná armáda už v Atlante obliehaná Shermanom. Davis už nemôže poslať napomoc Atlante žiadne posily a 28.augusta prehráva Hood boj o železnicu ,ktorou prúdili do Atlanty aké-také zásoby.
2.septembra prenecháva konfederačná armáda Atlantu Únii.

Vo Washingtone prepuklo nadšenie, davy ľudí zaplavili ulice. Oslavy víťazstva boli väčšie ako 4. júla a Lincolnove znovuzvolenie sa stáva samozrejmosťou.
8. decembra 1864 víťazí 55 % -ami hlasov.

Grantovo ťaženie na Richmond
Súčasne so Shermanovým majstrovským ťahom na Atlantu, udrie Grant zdrvujúcou silou v severnej Virgínii na Leea, s cieľom dobyť Richmond. V máji 1864 útočí 115 000 federálov na 65 000 Južanov. Séria neobyčajne zúrivých a krvavých bitiek pri Wilderness, Spotsylvanii, Cold Harbore však dopadne nerozhodne (Leeova vynikajúca obrana).Grant sa preto rozhodne konfederátov a Richmond vyhladovať
Koniec vojny

Shermanov pochod k moru. September 1864 – február 1865

Konfederácia je bezradná.Davis chce pomocou Hoodovej armády(30 000 vojakov) zaútočiť na Shermanove zásobné komunikácie a prinútiť ho tak k opusteniu Atlanty späť na sever.
Sherman sa po porade s Grantom rozhodne neprenasledovať Hooda , ale vydať sa na pochod Juhom.Svoj pustošivý pochod začal vysťahovaním a vypálením Atlanty.60 tisícová armáda generála Shermana systematicky vypaľovala mestá ,ničila úrodu a rabovala.Obyvatelia a vláda Konfederácie sa len bezmocne prizerali na zverstvá federálov. Za Shermanovou armádou zostávala vyľudnená, zničená krajina, tisíce ľudí bez strechy nad hlavou, živoriacich bez potravín v ruinách svojich domov. 17. decembra 1864 dorazila federálna armáda k moru do Savannah a 17. februára 1865 dobyla Columbiu, hlavného mesto Južnej Karolíny, na ktorom si vybila zlosť (Južná Karolína prvá vystúpila z Únie). Z mesta zostali len trosky a spálené ruiny. Shermanov pochod Juhom zrazil Konfederáciu na kolená.

Dobytie Richmondu a kapitulácia Konfederácie.
Jediný odpor už kládla iba Leeova Armáda severnej Virgínie v hlavnom meste Richmonde. Napriek dezerciám, takmer žiadnemu jedlu a munícii však naďalej bojovala v richmondských obranných líniách. Generál Grant s päťnásobnou presilou na začiatku apríla 1865 zaútočil na Leea, podarilo sa mu prelomiť jeho obranné línie a 3. apríla 1865 dobyť Richmond. Vláda Konfederácie opustila Richmond a rozkázala ustupujúcej armáde mesto zapáliť.
Leeova armáda sa síce dala na ústup, ale bez koní a povozov už nemohla ďaleko zájsť.
9. apríla 1865 ju obkľúčila Grantova armáda, pričom Sheridanova jazda jej znemožnila ustúpiť. Lee poslal list Grantovi so žiadosťou o stretnutie a otázkou – „Aké sú podmienky kapitulácie?“ Velitel armády Juhu generál Robert Edward Lee kapituloval v Apomattoxe v juhozápadnej Virginií.Vzdal sa i so svojimi oddielmi generálovi Ulyssesovi S. Grantovi a na spoločnom stretnutí s Grantom v Appomattox Court House, 9. apríla 1865, podpísal generál Lee bezpodmienečnú kapituláciu konfederačnej armády. Na to zložili zbrane aj posledné zbytky južanských vojsk v Severnej Karolíne (18. apríla 1865).

Po štyroch rokoch sa tak skončila v USA občianská vojna , ktorá si vyžiadala 635 000 ľudských životov.

USA po vojne
Porážka a zverstvá Shermanovej armády otriasli južanskou verejnosťou.Južania nevedeli pochopiť ako mohli Lincoln a Sherman dovoliť také surovosti na vlastnom národe.Naproti nim totiž Davis a Lee zakázali svojim vojakom pod hrozbou trestov ničiť a rabovať počas oboch vpádov na Sever,hoci Severanov pokladali za iný národ.Medzi Juhom a Severom sa tak vytvorila priepasť , ktorá nie je dodnes úplne preklenutá. Asi aj preto dodnes neoslavujú v južných štátoch Lincolnove narodeniny, naopak, oslavujú Jefferson Davis Birthday.

Zavraždenie Lincolna
14. apríla 1865 usporiadalo federálne ministerstvo vojny veľkú oslavu víťazstva vo Fordovom divadle vo Washingtone.Počas divadelného predstavenia napadol herec John Wilkes Booth 16.prezidenta USA Abrahama Lincolna a s výkrikom „Smrť tyranom!“ ho postrelil.Lincoln
zomrel nasledujúci deň ,15.apríla 1865 vo veku 55 rokov.Bootha zastrelili o niekoľko dní na úteku.

Rekonštrukcia 1865-1877

Ešte počas bojov vypracoval Lincoln veľmi mierne podmienky pre opätovné pripojenie južných štátov. Po jeho zavraždení nastúpil do úradu prezidenta nestabilný a nerozhodný Andrew Johnson (1865-1869),ktorý na nátlak Kongresu zvolil voči Juhu tvrdšiu politiku
Bol zatknutý exprezident Konfederácie, Davis ako aj množstvo vysokých politikov a vojakov Konfederácie a boli súdení za vlastizradu (Davis bol prepustený na kauciu a omilostený – nebolo jasné, či sa dopustil vlastizrady). Boli presadené tvrdé požiadavky republikánov voči porazeným štátom.
Južné štáty , ktoré z Únie vystúpili boli pod kontrolou armády a do Únie boli prijaté až po schválení 13.-teho a 14.-teho dodatku k Ústave, uzákoňujúceho oslobodenie otrokov. Nová Ústava USA tiež zakazuje vystúpenie z Únie- tzv.,,večná príslušnosť k Únii.Stará ústava vystúpenie neumožňovala ani nezakazovala Bol vytvorený Spoločný výbor pre obnovu, z ktorého boli vylúčení Južania a Úrad pre oslobodených (černochov). Časť plantáží bola konfiškovaná a rozdeľovaná.
9.4.1866 vydal Kongres USA zákon(Civil Rights Act) ,ktorý zaručoval občianské práva všetkým občanom narodeným v Spojených štátoch (okrem Indiánov). Černosi teda dostali právo voliť, čo obratom aj spravili, a poslali do Kongresu bojovne naladenú republikánsku väčšinu (1866). Oslobodenie černochov a nové celonárodné voľby vyústili na Juhu do sociálnej revolúcie, nepokojov a dramatickej nezamestnanosti.Vysokopostavené miesta obsadili nekvalifikovaní a neschopní vojaci , prekvitala korupcia a terorizovanie bývalých stúpencov Konfederácie
Všeobecné znechutenie z korupcie a stagnácie, dokonca i medzi černochmi, vyústilo v rokoch 1870-1877 v pád republikánskych vlád na Juhu a nástup konzervatívnych, väčšinou zložených z predvojnových štátnych zamestnancov.
Boli zavedené pracovné zmluvy pre černochov, rovnosť pred zákonom, právo vlastniť majetok, vykonávať odborné profesie, navštevovať školy.
Život na Juhu sa zmenil. Časy latifundíí a plantážnického života bohatej aristokracie boli preč. Začala sa rozvíjať textilná malovýroba, tabakový priemysel, rástla priemyselná výroba (továrne), drevospracujúci priemysel. Bavlníkové latifundiá buď zanikli, alebo sa rozpadli na menšie celky.

Ku-klux-klan
V máji 1867 bolo v Nashville v štáte Tennessee formálne ohlásené založenie Ku-klux- klanu, ktorý už rok predtým zriadili dôstojníci Konfederácie ako spoločenský klub.Cieľom tohoto spolku bolo obnovenie otrokárstva, zastrašovanie liberálov a obnovenie koloniálneho spôsobu života v južných štátoch USA.Aj keď bol Ku-klux-klan v roku 1871 federálnym zákonom zrušený, pretrváva v ilegalite dodnes.

Znakom povojnového Juhu bol i vznik rasovej segregácie: Segregácia pretrvala 100 rokov a až prezident J. F. Kennedy inicioval federálne zákony na jej zrušenie.

Záver
Hoci Sever, na zastave ktorého bola výzva k slobode a rovnosti vojnu vyhral a otroctvo bolo zrušené,rasizmus a diskriminácia* farebného obyvateľstva zostali naďalej ,i keď v menšej miere,súčasťou USA.Rukami rasistov tu zahynuli už tisíce ľudí a hlboko vnútri bývalých štátov Konfederácie i dnes horia výstražné kríže členov Ku-klux-klanu.Milióny ľudí v tejto krajine označujú za druhotriednych len kvôli inej farbe pleti.Akosi sa nechce veriť ,že vojna proti otroctvu v USA sa skončila pred viac ako 140-timi rokmi.

* Prolém rasizmu a diskriminácie farebného obyvateľstva sa týka mnohých krajín, nie len USA.

Pramene:
• Tindall G. –Shi David -,,Dějiny USA“, Lidové noviny 1994
• T.K.Belaščenko-,,USA 200 rokov 200 vojen“, Pravda 1979
• J. Opatrný – „Válka severu proti jihu“, Svoboda 1987
• Multimediálne CD ,,Kronika lidstva“, Anopress 1998
• Internet

 

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/298-obcianska-vojna-v-usa/