Príčiny:
– nižšie ( zlé majetkové pomery)
b, Šľachta – dvorská ( nespokojní s tým, že ich kráľ odstavil od
moci )
– vidiecka ( žili z dlhodobo stanovenej renty, peniaze
ale devalvovali => zlé majet. pomery) c, Tretí stav – bankári, bohatí ako šľachta, nemali ale prístup k úradom, nesmeli skupovať pôdu.
Delenie:
nasleduje napoleonské obdobie
1774 – nastupuje na trón Ľudovít XVI. ( strojnásobuje štátny dlh)
Kráľ zvoláva Generálne stavy ( približne 300 duchovných, 300 šľachticov a 600 zástupcov miest), aby naplnil štátnu pokladnicu. Všetky reformy dovtedy stroskotali na nezdanení šľachty. Kráľ vzniesol požiadavky a odišiel. Každý stav rokoval osobitne. Tretí stav prisahal , že sa nerozíde , kým neprijmú ústavu. Kráľ vidiac vzrastajúci nepokoj začal posilňovať vojenské jednotky. V tej chvíli sa parížsky ľud vzbúril a dobil Bastilu, symbol politického útlaku. 14.7.1789 začína revolúcia.
Tretí stav vytvára Národné zhromaždenie, po dobití Bastily sa vytvárajú Národné gardy.
4.9 – prijali dekréty o zrušení feudalizmu, vznikla občianska spoločnosť.
26.9. – deklarácia práv občana = rovnosť všetkých občanov pred úradmi, uzákonené základné ľudské práva ( osobná sloboda, sloboda vierovyznania, právo na osobné vlastníctvo) vznikla konštitučná monarchia.
1791 – kráľ sa pokúsil o útek
13.9.1791 – bola prijatá nová ústava. Zákonodarná moc v rukách zákonodarného zhromaždenia, výkonnú mal kráľ, ktorý podpisoval zákony. Uskutočnili sa nové voľby. Spoločnosť sa rozdelila na Girondistov( predstaviteľov umiernenej buržoázie) a Jakobínov ( stúpencov M. Robespiera) Hrozila vojna s Pruskom a Rakúskom. Vznikali aj vnútorne problémy.
4.1792- vojna vypukla. Francúzi prehrávali. Vojsko oddané kráľovi povstalo. Vznikli oddieli dobrovoľníkov, ktoré potlačili povstanie a uväznili kráľa. Vzápätí zákonodarné zhromaždenie zrušilo monarchiu a vyhlásilo republiku. Vypísali nové voľby do Konventu. Už na základe všeobecného volebného práva. Boli zrušené všetky feudálne dávky bez náhrady.
Pretrvávala zlá situácia na fronte. Voľby vyhrali Girondisti. Republika vyhrala.
1.1793 – bol popravený kráľ. Našli jeho korešpondenciu, ktorá ho usvedčovala zo spolupráce s nepriateľmi Francúzska. Francúzsko začalo vyhrávať aj na fronte, no postupne sa dostávalo do vojny takmer s celou Európou.
Vzrastali problémy. Roľníci nechceli predávať obilie( za bezcenné asignáty), hrozil hlad. Vznikol preto Výbor pre verejné blaho na čele s Robespierom. Ten sa snažil udržať poriadok, ale v jeho záujme sa uchyľoval k teroru. Bol stále väčší. Nastáva „vláda gilotíny“. Jakobínska diktatúra. ( V tejto fáze požadovali novú ústavu, právo na prácu, priame a všeobecné voľby, delenie moci, o ústave malo rozhodnúť referendum, neuskutočnilo sa pre vojnu.) Obeťou teroru sa napokon stal aj Robespiere.
27.7.1794 – bol popravený.
Po poprave Robespiera sa začalo dariť aj vojensky. Vynikol mladý generál Napoleon Bonaparte. V Paríži boli neustále nepokoje. Konvent si nevedel so situáciou poradiť, tak prenechal moc päťčlennému orgánu Direktóriu. Zväčšovali sa rozdiely v spoločnosti. Peniaze nemali hodnotu, vznikol čierny trh. Bezradné Direktórium povolalo naspäť Napoleona. Napoleon urobil skutočne poriadok a revolúcia sa roku 1799 fakticky končí.
Nasledovalo napoleonské obdobie.
Konzulské obdobie
Cisárske obdobie.