Spoločensko-sociálna skladba vo Veľkej Morave

Spoločensko-sociálna skladba vo Veľkej Morave

Vznik štátu = súvis so spoločenskou diferenciáciou.

Nadprodukt v poľnohospodárstve živí vojakov , vládcov a kňazov ( otázne je či dobrovoľne alebo nasilu).

Naj. postavenie skupina „ Moravanov“ ( aj fyzicky sa odlišujúcich od ostatných!) .

Moravania – slobodné obyvateľstvo, povinní vojenskou službou, ale zrejme mali aj právo na smene kniežaťa.

Triednu diferenciáciu dokazujú najmä pohrebiská. Nie však všade( napr. vých. Slovensko).

Luxusný štýl: blatnicko - mikulčický horizont, veligradský štýl.

Nepriame dôkazy svedčia aj o nevoľníctve, možno išlo o bývalých otrokov – najmä na súkromných majetkoch veľmožov. ( dôkazom je aj Rastislavov panovnícky poklad, ktorý musel mať podobný pôvod, pretože z bojovej koristi nemohol toľko dosiahnuť).

Najvyššia vrstva – Mojmírovci, kniežací rod, predtým aj Pribina v Nitriansku.

Spočiatku boli zrejme volení, na starešinovskom princípe, neskôr dedičný v rode.

Takto to usporiadal asi až Svätopluk – prvorodený Mojmír II., brat Svätopluk II – údel. ( najstarší bol asi Predeslaus, ale ten bol kňaz).

Ďalšia vrstva boli veľmoži, bohatí aj urodzení ( niektoré ich mená sú zaznamenané v cividalskom evanjeliári: Sovina, Rastislav, Citomyšl, Nitrabor.)

Nižšie postavenie mali jednotliví členovia družiny, družinníci – Moravania.

Vojenskí velitelia – na jednotlivých hradiskách ( župani, špáni).

Služobníci – bývajúci v služobníckych osadách ( Dravce, Kľačany, Sokolovce)

Klérus – arcibiskup Metod, biskup Viching ... a asi 200 domácich kňazov.

Spoločenská diferenciácia jednoznačná z pohrebísk a archeologických nálezov, materiálnej kultúry.

Existovala aj jazyková diferenciácia, asi od 6. – 7. st. , pokračovanie aj v 10. st.

Staroslovenčina sa evidentne zjednodušovala ako kult. jazyk.

Rasová zvláštnosť: kostra černocha v Mikulčiciach, pravdepodobne išlo o nejaký dar.