Príčiny a príprava druhej svetovej vojny

Druhá svetová vojna

Príčiny a príprava druhej svetovej vojny

Príčiny: hospodárske

politické

Už v medzivojnovom období. Situácia po Versaillskom systéme. Nemecko oslabené, veľké reparácie, neschopné platiť, veľké nepokoje, inflácia ...

25.10.1929 – Čierny piatok – krach na NY burze. Likvidácia životných istôt, radikalizácia spoločnosti, ochranárske opatrenia štátov, izolacionizmus. Dopad na Európu – 1931 – pád rakúskej banky Creditanstalt( Viedeň) – Kríza úverová !!! Za pár rokov padli zlaté štandarty väčšiny štátov, každý sa uzatvára, znemožnená medzinárodná spolupráca.

Kríza bola aj sociálna. V politike sa prejavovala odmietaním tradičných hodnôt, pádom systémov, parlamentnými krízami. Živná pôda pre totalitarizmus.

Kríza sa v Nemecku prejavila nemožnosťou platiť reparácie. 1931 – USA vyhlásilo ročné moratórium na platenie reparácii. 1932 – Lousanne – platenie úplne zrušené.

1933 – nastupuje Hitler, Európa začína byť opäť rozdelená, totalitárne. Vznikajú pokusy o koalície. Pakt štyroch (Fr., Tal., Nem., GB. ) – neúspešný pre odpor Francúzska( 1933).

1934 – Balkánska dohoda ( proti maďarskej a bulharskej iredente) Yu.,Ro.,Gr.,Tur.

1934 – Baltická dohoda ( L., L., Est.)

1935 – Francúzsko – Sovietska zmluva ( z nej potom – ČSR – ZSSR)

1936 – Os Berlín – Rím 1936 ( Pakt proti Kominterne Nem., Tal., Jap.)

Prvý krát sa prejavil boj dvoch totalít v Španielsku v občianskej vojne, pred nástupom Francovej diktatúry.

Situácia v Nemecku

V pol. dec. 1931 pruská šľachta vyzvala prezidenta Paula von Hindeburga aby menoval Hitlera kancelárom. Podobný návrh odznel v nov. 1932, prostredníctvom 17 veľkých priemyslových a bankových magnátov.

4.1.1933 na porade bankárov, majiteľov hutných koncernov s vedením nacistickej strany došlo ku konečnému rozhodnutiu. ( jeden z nich Franz von Papen vtedy vyhlásil : „ Angažovali sme ho.“ )

Hitler okamžite premieňa Nemecko na totalitný štát. Likviduje opozíciu, zatvára komunistov, vyhlasuje rasové zákony. Čoskoro sa odvážil aj na porušenie medzinárodných dohôd.

1935 – vyhlasuje všeobecnú brannú povinnosť. Prekračuje tak o obrovský počet obmedzenia versaillskej zmluvy o počtoch nemeckej armády.( armáda = 500 000)

1936 – obsadzuje demilitarizované Porýnie. Západ sa zmohol iba na diplomatické protesty.

1938 marec - nemecká armáda začala obsadzovať bez jediného výstrelu Rakúsko

( anšlus).

1938 september – diplomatické rozbitie ČSR, odstúpenie pohraničných oblastí Nemecku, čím ČSR stratila obranyschopnosť. ( Mníchovský diktát)

Počiatočná orientácia Nemecka na akcie v blízkom okolí sa po uzavretí spojenectiev zmenila na plány o ovládnutie celého sveta. Od roku 1933 – do 1939 vzrástla zbrojná výroba v Nemecku viac ako 12 x a výroba lietadiel 23 x. Vo finančnom roku 1938/39 dosahovali výdavky štátneho rozpočtu na armádu až 58 % z celkovej sumy. V roku 1939 mala armáda k dispozícií približne nasledujúce stavy:

Pozemné vojsko( aj záloha) – 3,7 mil. mužov, 3195 tankov, 26 000 diel a mínometov, pritom asi 40% bolo motorizovaných.

Letectvo: 373 000 mužov, 4093 lietadiel ( bojových)

Námorníctvo: 160 000, 107 bojových lodí hlavných kategórií, 57 ponoriek. ( Japonci napríklad v tom čase disponovali už aj 6 lietadlovými loďami s 396 lietadlami na palube.)

Situácia v Ázií.

Najväčší agresor Japonsko: hlavné ciele : ZSSR a Čína.

Konkurenti v oblasti boli najmä USA a Británia ale aj ostatné koloniálne mocnosti.

18.9.1931 vtrhlo Japonsko do Číny a okupovalo ju. Koncom roka založili bábkový štát Man – čou – kuo ( Mandžusko). Už v tridsiatych rokoch existovali plány tzv. veľkého Japonska ( až po Bajkal a Tibet). Znamenalo to zasadiť úder ZSSR a obsadiť celú Čínu. Roku 1937 boli skutočne obsadené takmer všetky veľké mestá: Šanghaj, Peking, Nanking , teda v podstate všetko to čo sa dalo z Číny použiť. V tomto období bolo zaznamenaných 231(?) narušení hraníc zo ZSSR. Veľké boje boli napríklad pri jazere Chasan. Do vojny Japonsko tlačili najmä imperialistické skupiny predstaviteľov veľkých koncernov ( napríklad už vtedy Mitsubiši)

Začiatok vojny v Európe

Napadnutie Poľska

Napadnutie Poľska umožnil paradoxne ZSSR. Týždeň pred napadnutím Poľska bola podpísaná zmluva o neútočení medzi Nemeckom a ZSSR dňa 23.8.1939, ktorú za obe strany podpísali Molotov a Ribbentrop. Zmluva okrem záväzkov vzájomného neútočenia mala veľmi dôležitý tajný dodatok v ktorom si Hitler so Stalinom de facto rozdelili Európu. Za Stalinov postoj neútočiť sa z Hitlerom dohodol na obsadení Fínska, Pobaltských štátov, východného Poľska a veľkých častí Rumunska ( Besarábie a asi aj Moldavska).

Hitler potrebujúc zámienku na napadnutie Poľska zinscenoval prepad nemeckého vysielača,( v Hliviciach) ktorý prepadli nemeckí vojaci preoblečení za poľských vojakov. Na mieste boli aj nechaní zajatci z koncentračných táborov, preoblečení za poľských vojakov, ktorí mali slúžiť ako dôkaz pre média. Hitler okamžite rozpútal veľkú propagandu a 1.9.1939 napadol s obrovskou presilou Poľsko. Podľa niektorých prameňov disponoval silou asi 62 divízií, z ktorých 7 bolo tankových pri celkovom počte 1,6 mil. mužov. 2800 tankov, 6000 diel, 2000 lietadiel.

Poľsko: 1 mil. mužov, 24 divízií, 12 brigád, ale otrasné technické vybavenie. Z 800 lietadiel bolo schopných vzlietnuť iba asi 400.

Ako reakciu na napadnutie Poľska vstúpili do vojny Anglicko a Francúzsko, spolu so svojimi kolóniami, nepodnikali ale žiadne protiútoky, čo bola najväčšia strategická chyba počiatkov druhej svetovej vojny. Nemci totiž na západe nechali iba 31 divízií, po mobilizácií 43. Ale iba 11 bolo plnohodnotných schopných okamžitého nasadenia v boji. Iba Francúzsko disponovalo proti nim 90 bojovými zväzmi a 2000 lietadlami + spojenci 3000 lietadiel. ( Nič sa však neudialo)

Plán napadnutia Poľska:

Skupina armád Süd: 33 divízií z toho 4 tankové , viedol generál plukovník Karl Gerd von Rundstedt. Už v auguste táto armáda stála rozmiestnená na hraniciach Čiech , Moravy a Sliezka. Jej smer: Varšava. Zo vzduchu bola podporovaná 4. leteckou armádou.

Skupina armád Nord: Dislokovaná v Pomoranoch a vých. Prusku, viedol generál plukovník Fedor von Bock. 21 divízií, z toho 2 tankové. Smer Varšava, cez Vislu. Podporovaná 1. leteckou armádou.

V zmysle Paktu o neútočení ZSSR 17.9.1939 zabral východné oblasti Poľska.

8.10.1939 –západné Poľsko bolo prehlásené za Nemecko, ako súčasť Tretej ríše a z malého územia uprostred krajiny sa stal Generálny gouvernement, satelit poplatný fašistickému Nemecku.

Napadnutie západnej Európy

Okamžite po ukončení akcie v Poľsku boli pripravené plány na útoky voči západnej Európe. Cieľ : poraziť Francúzsko a položiť Anglicko. Útok mal byť vedený cez Holandsko, Belgicko a Luxembursko do severného Francúzska.( plán Gelb) Pôvodný plán rátal zo začiatkom akcie na jeseň 1939 !!! ( spojenci nereagovali = podivná vojna) Útok bol celkovo odložený 29 x. Nepriaznivé klimatické podmienky v tú jeseň + iné faktory. O to viac boli stupňované akcie na mori. Hitler si uvedomoval, že nedisponuje silou, ktorá by mohla pripraviť celkovú porážku Británií na mori, preto sa uchyľoval k samostatným námorným akciám. Ešte v auguste 1939 vyplávali tajne do atlantických vôd dva krížniky, Admirál Graf Spee pre operácie v južnom Atlantiku a Deutschland pre operácie v severnej časti oceána. Zároveň vyplávalo asi 15 ponoriek. V bojoch proti vojenskému loďstvu nezaznamenali takmer žiadne výsledky, ale do marca 1940 sa im podarilo potopiť celkom 403 obchodných lodí, čo prinútilo spojencov k zvýšeniu ostražitosti.( aj zaoceánsky parník Athenia a vojnovú loď Royal Oak)

Napadnutie Dánska a Nórska

Strategické ciele: zabezpečenie krídelnej pozície voči Anglicku, dôležité suroviny, švédska železná ruda.

1.3.1940 – podpísaná smernica k uskutočneniu operácie( názov Weserübung).

Sila: 9 divízií a 1 brigáda + 21. skupina generála Nikolasa von Falkenhorsta.

Loďstvo: 96 bojových a transportných lodí, 35 ponoriek.

1. letecký zbor, piatej leteckej armády, 500 bojových, 500 dopravných lietadiel

+ významne sa počítalo s tzv. piatou kolónou, t.j. nórskymi fašistami vedenými

Vidkunom Quislingom

Protivníci: napríklad Nórsko: 15 000 mužov + 100 000 záloha, 180 lietadiel, 4 ťažké krížniky, 50 torpédoviek a ponoriek.

9.4.1940 – bez vypovedania vojny bolo napadnuté Dánsko a Nórsko. ( kráľ Kristián X. bol rozhodnutý okamžite kapitulovať) Strategická poloha prinútila konať konečne aj Spojencov. Neskoro. Letectvo Nemcov úplne ovládlo vzdušný priestor a bombardovalo vyloďovacie akcie a presuny pozemných jednotiek.

3.5.1940 – kapitulácia, južné a stredné Nórsko pod kontrolou Nemecka. Severné Nórsko ešte bránili spojenci, no postupne boli vytláčaní. Škandináviu opustili a tak 10.6.1940 nórska armáda zastavila odpor. Nórsko prehralo.

Napadnutie Francúzska

Hlavné rozmiestnenia vojsk na západnom fronte:

• Francúzi – Maginotova línia ( pásmo trvalých opevnení až po Belgicko)
• Nemci – Západný val( trvalé opevnenia, protitankové prekážky, zátarasy, od Cách až po Bazilej)

V operácií Gelb: 136 divízií, z toho 10 tankových , 7 motorizovaných, asi 2600 tankov, 7400 diel, 3800 lietadiel a celkovo cca 3,3 mil. mužov. Hlavný úder mal smerovať cez Ardeny k ústiu rieky Somme, t.j. severne od Maginotovej línie. Francúzi tento útok vôbec neočakávali, oblasť má totiž náročný hornatý terén, v tom čase bez rozvinutej cestnej siete a bez železničných spojení. Francúzi očakávali útok skôr cez belgickú rovinu.

Spojenci vypracovali plán D.

108 divízií, z toho 17 v zálohe + 7 divízií náčelníka fr. generálneho štábu. 3100 tankov, 12 500 diel, 3500 lietadiel( Angličania mali vo Francúzsku 500 lietadiel) + poľská armáda generála Sikorského 84 500 mužov. Dokopy = 3 785 000 vojakov. Spolu z Belgickom a Holandskom = 147 divízií, 3 000 tankov, 14 500 diel, 3 800 lietadiel.

10.5. 1940 – začali Nemci nálety na veľké mestá a útok na Belgicko a Holandsko. Spojenci predpokladajúc , že sa im vydaril odhad protivníkových plánov, vyhlásili plán D. Vojská presúvali do Belgicka. Nemci medzitým uskutočnili výsadky a útočili aj z vnútra krajiny. No hlavné sily sa pripravovali na útok cez Ardeny.

14.5.1940 – Holandsko kapitulovalo. Belgicko ustupovalo a Spojenci za nich sústredili veľké sily, čo ich napĺňalo optimizmom. V tejto časti frontu stáli proti 23 nemeckým divíziám 41 divízií spojencov. Vtedy Nemci rozvinuli svoj hlavný útok na južnom fronte. Za dva dni prelomili líniu Arden a spojenci, ktorí zle odhadli hlavný smer útoku mohli proti 44 divíziám postaviť iba 17 zle pripravených a vyzbrojených. Nemci navyše neobmedzene ovládli vzdušný priestor. Podaril sa im obrovský prielom, vytvorili veľký klin do nepriateľských síl a hrozilo veľké obkľúčenie spojencov. Vojsko panicky ustupovalo a dostávalo sa do obkľúčení. Prístavy Calais a Boulogne boli už obsadené Nemcami. K poslednému voľnému prístavu Dunkerque sa sťahovali všetky spojenecké vojská. Briti sem sústredili na podporu evakuácie všetko letectvo a protilietadlové delostrelectvo. Nemci nedokázali evakuácií zabrániť. Spojenci evakuovali 338 000 ľudí. Straty spojencov predstavovali 224 lodí a 106 lietadiel. Na brehu zostal všetok vojenský materiál. Skončila prvá časť operácie. 4.6.1940 boli Nemci v prístave. Belgicko, Holandsko a severné Francúzsko sa ocitlo pod kontrolou Nemecka.

Druhá časť akcie: Rot. Cieľ: zničiť všetky francúzske jednotky, ktoré ešte zostali na kontinente. Nasadenie 140 divízií, z toho 10 tankových. V zálohe zostalo ešte 19 divízií. Francúzi mali už iba 71 divízií, z toho 4 tankové, no v nich mali už iba po 50 – 80 tankov. Francúzi sa opäť dopustili tej istej chyby, nečinne hájiť celú narýchlo vybudovanú líniu.

5.6.1940 – letectvo začalo útok. Tankové zbory sa pohli a prelomili vo viacerých smeroch obrannú líniu.

10.6.1940 – pod dojmom veľkých úspechov Nemcov vstúpilo do vojny aj Taliansko. Nasadilo 22 divízií proti 6 divíziám alpským, ktoré však mali vybudované strategické opevnenia, čo spôsobilo Talianom veľké straty bez akýchkoľvek výsledkov.

12.6.1940 – začalo obkľučovanie Paríža. 14.6.1940 – vstúpili Nemci do tichého mesta. Na juh krajiny medzitým ušlo 6 miliónov obyvateľov. Dva dni predtým vláda vyhlásila Paríž za otvorené mesto, aby zabránila jeho zničeniu. ¾ Parížanov utiekli, zbytok mlčky pozoroval ako Nemci pochodujú po uliciach mesta. Vláda podala demisiu a maršál Petain požiadal o mier. Nemci sa neponáhľali. Využívali nečinnosť francúzskych jednotiek aby obsadili čo najviac územia.

22.6.1940 – na stanici Redhondes v compiegnskom lese, vo vagóne, ktorý doviezli z múzea, v ktorom museli kapitulovať Nemci po prvej svetovej vojne, museli Francúzi podpísať podmienky mieru nadiktované Nemcami.

Francúzsko bolo rozdelené. Petain vo Vichy nastolil fašistický režim a prisluhoval Nemecku. ( ? – z fr. štátnej pokladnice vraj bolo denne poukázaných 400 miliónov frankov na vydržiavanie nemeckej armády na území Francúzska.)

25.6.1940 – boli oficiálne zastavené všetky vojenské operácie o 1.40 hod. na celom území Francúzska.

Vojna o Veľkú Britániu

V tejto situácií Hitler navrhol Veľkej Británií Mier, presnejšie uznanie momentálneho stavu. Churchill ale odmieta a opúšťa politiku ústupkov prezentovanú pred vypuknutím vojny, vtedajšou britskou vládou. Rozpútava sa teda letecká vojna o Britániu. Na strane Britov boli síce menej strojov ale piloti boli na lepšej úrovni a výrazne pomáhal aj radar, ktorý varoval pred útokom aj niekoľko sto kilometrov do vnútrozemia nepriateľa. August a september tak znamenal pre Nemcov prvú porážku vo vojne. Po opakovaných neúspechoch leteckých náletov Hitler upustil od tejto taktiky a sústredil sa na iné ciele. Po pokuse Juhoslávie o odstránenie kolaborantskej vlády, naskytla sa zámienka na zásah aj v tejto oblasti . ( 6.4.1941) Už keď tam boli tak sa hneď pustili aj do Grécka. Rozdelenie územia Juhoslávie viedlo aj k vzniku vojnových štátov , ako napríklad fašistického Chorvátska.

Útok na ZSSR

V decembri 1940 sa uskutočnili ďalšie tajné rokovania ZSSR s Nemeckom. Nemci chceli Rusov zainteresovať, ale ich požiadavky boli obrovský prehnané, takže ich Hitler odmietol akceptovať. ( Rusi požadovali: Turecko, Balkán, čiernomorské úžiny a celé Fínsko). Po obsadení Balkánu bolo viac menej jasné, že zostáva už iba ZSSR. Plán pod názvom Barbarossa.

22.6.1941 – začal útok. Sovietske vojská stáli v útočnom postavení nepripravené na akúkoľvek obranu. Stalin do poslednej chvíle veril uzatvoreným paktom a dokonca nechal popraviť agentov, ktorí mu prinášali správy o pripravovanom útoku Nemcov.

Nemci útočili na obrovskom fronte takmer 3500 kilometrov. Rýchlym postupom dostávali červenú armádu do mnohých obkľúčení, pri Minsku, Umani, Smolensku, Kyjeve... Hitler si bol tak istý úspechom bleskovej vojny, že sa dopustil mnohých strategických chýb, ktoré ho v konečnom dôsledku stáli víťazstvo. Nevyužil protiruskú náladu podmanených národov, všetkých obyvateľov ZSSR považoval za podrasu. ZSSR sa mal premeniť na agrárnu provinciu Tretej ríše a je obyvatelia mali byť de facto otrokmi. Nemci rýchlo postupovali a v novembri už bojovali v moskovských predmestiach. Stalin v prvých dňoch vojny upadol do depresie , teraz vyzýval k totálnej obrane do posledného muža.

24.9.1941 – bola podpísaná Atlantická Charta, ktorá zaručovala materiálnu pomoc USA a GB pre ZSSR. Do ZSSR sa tak dostalo 16,5 mil. ton materiálu, aj vďaka tomu červená armáda nemala až také problémy zo zásobovaním. ( denná dávka pre radového vojaka bol ¼ kg potravín). V čase napadnutia boli nasledujúce rozloženie síl.

Nemci: 5,5 mil. mužov, 47 000 diel, 4 300 tankov, 5000 lietadiel.

ZSSR: 2,9 mil. mužov, 37 500 diel, 1470 nových tankov, 1540 nových lietadiel. 182 lodí hlavných kategórií.

Väčšina týchto nových ruských strojov ale bola zničená v prvých dňoch vojny, kvôli útočnému postaveniu armády, keď luftwafe ovládla vzdušný priestor. Po veľkých úspechoch zo začiatku vojny, Hitler v záujme čo najrýchlejšie úspechu prikázal frontálny útok stredom Ruska. Pre nezvládnutie logistických problémov a tuhej ruskej zime bol frontálny útok v zime 41/42 zastavený a ZSSR postupne prechádzalo do protiútoku.

Obrat vo vojne znamenala bitka o Stalingrad. ( dnes Volgograd) Nemci už bojovali v ťažkých bojoch takmer o každý dom v meste. Hitler vydal rozkaz neustúpiť ani o meter, čo protivníci využili, a nemeckú armádu v meste obkľúčili. Po neúspešných pokusoch o prelom, a po tom ako neprišli ani posily, sa celá armáda maršála Friedricha Paulusa hladná a zmrznutá musela vzdať. ( 300 000 mužov=20 divízií )

Nastal tak prelom v druhej svetovej vojne. Hitler vyhlásil totálnu vojnu.

5.7.1943 – Kurská ofenzíva. Najväčšia tanková bitka v dejinách. Vyhrali Rusi.

1943 júl – vylodenie spojencov na Sicílií. Spôsobilo to pád Mussoliniho. 8.9. podpísali kapituláciu.

1943 november – Teherán. Veľká trojka. ( Stalin, Roosvelt, Churchill) – jednalo sa už

aj o povojnovom rozdelení sveta. ( delenie Nemecka, hranice Poľ.)

1944 – celý rok sústavná ruská ofenzíva.

Nespokojnosť nemeckých dôstojníkov viedol k pokusu o atentát na Hitlera 20.7.1944.Neúspech atentátu viedol k rozpútaniu teroru v samotnom Nemecku.

6.6.1944 – konečne vylodenie spojencov v Normandii. Vznikol tak druhý front. Viac menej porážka Nemecka bola už iba otázkou času. Nemci museli presunúť časť vojsk z východu na boje západného frontu, čo urýchlilo postup Rusov na východnom fronte.

19.8.1944 – vypuklo povstanie v Paríži. 25.8.1944 – Nemci vo Francúzsku kapitulovali, moc prevzala dočasná vláda Ch. de Gaulla.

29.8.1944 – vypuklo SNP – čo si vyžiadalo nesmierne ťažký postup červenej armády cez Duklu.

1. – 11.2.1945 – konferencia na Jalte. Rozdelenie sfér vplyvu. ZSSR v tajnom dodatku sľuboval, že po skončení bojov v Európe vstúpi do troch mesiacov do vojny proti Japonsku. V tom čase spojenci už rýchlo postupovali v samotnom Nemecku.

25.4.1945 sa spojenecké vojská stretli pri Labe v Torgau. Vojna sa stala naháňačkou.

Stalin obetoval krvavý útok na Berlín len aby tam bol skôr ako spojenci.

30.4.1945 – Hitler spáchal samovraždu.

7.5.1945 – Nemci podpísali kapituláciu v Remeši. Stalin však požadoval opakovanie na území ovládanom ZSSR.

8.5.1945 – Deň víťazstva = koniec 2. svetovej vojny. ( vstúpila do platnosti 9.5.)

17.7.1945 – Postupim – posledná schôdzka „ veľkej trojky“ . Zo starého zloženia tam bol už iba Stalin. Pribudli Harry S. Trumen, Clement R. Attlee. Závery: demilitarizácia, denacifikácia, demokratizácia Nemecka, rozdelenie na zóny, vysídlenie Nemcov z Poľska, ČSR a Maďarska. ( už tu sa prejavil rast napätia – deň predtým USA úspešne vyskúšalo atómovú bombu)

Porážka Japonska

6.8.1945 – Hirošima

8.8.1945 – Vstup ZSSR do vojny na Ďalekom východe

9.8.1945 - Nagasaki 

2.9.1945 – podpísaná bezpodmienečná kapitulácia Japonska

Záver. Zomrelo 55 miliónov ľudí, na západe vyhrala definitívne demokracia, spustila

sa železná opona, stredná a východná Európa sa dostala do sféry vplyvu ZSSR

Štatistika:

Trvanie vojny - 2194 dní ( 6 rokov)

Počet zúčastnených štátov – 61

Počet obyvateľov žijúcich v týchto štátoch – 1,7 miliardy ( 80% obyvateľov Zeme)

Počet mobilizovaných – 110 mil

Počet padlých – 55 mil.

Počet ranených –35 mil

Počet štátov v ktorých sa odohrávali vojnové operácie – 40

Plocha na ktorej sa odohrávali – 22 mil. km²

Priame výdaje na vojnu 935 miliárd dolárov

Zdroj štatistiky: CD-ROM Dejiny európskej civilizácie