Domáci a zahraničný odboj počas Prvej svetovej vojny

Domáci a zahraničný odboj počas Prvej svetovej vojny

Delenie:

• domáci
• zahraničný
• český
• slovenský
• v USA, Paríži ( delenie podľa centier zahraničného odboja )

Väčšina českých politických strán vyjadrila vernosť habsburskej monarchii, aby mohla vyvíjať politické aktivity. (Po vojne preto stratili priazeň časti voličov).

Slovenské politické strany vyhlásili politickú pasivitu, aby nemuseli oficiálne podporiť vojnu. Keďže boli pod dozorom polícii a tajných agentov, ich činnosť bola veľmi obmedzená. Tým pádom aj domáci slovenský odboj bol veľmi slabý.

V decembri 1914 emigroval T.G. Masaryk, neskôr vedúca osobnosť zahraničného odboja. Už v októbri 1914 vznikla prvá predstava o spoločnom štáte, vyjadrená počas rozhovoru s novinárom R. W. Seatonom-Watsonom. Z nej neskôr vyplynulo memorandum pre britskú vládu. O čosi neskôr v máji 1915 vznikol projekt pre britské ministerstvo zahraničia pod názvom Independent Bohemia.

Počas ruskej ofenzívy 1915 vznikla myšlienka dosadenia ruských Romanovcov na trón.

Už v tomto čase existovala široká podpora zo strany Slovákov žijúcich v zahraničí napr.: USA, Kanada , Rusko, Švajčiarsko, Francúzsko.

Slovenská liga v Amerike ( vznik 1907) už pred vojnou vypracovala Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských. ( Obsahovalo požiadavku sebaurčovacieho práva pre Slovákov).

Spolu s podobnou organizáciou Čechov v USA, Českým národným združením, podpísala Slovenská liga 22. – 23. 10. 1915 Clevelandskú dohodu. Uvažovalo sa s jedným spoločným štátom a úplnou autonómiou Slovákov.

V marci 1915 vznikol Zväz československých spolkov v Rusku.

Hlavnými cieľmi odboja: 1. koncentrácia krajanov, 2.ovplyvňovanie Dohody.

Pre lepšiu koordináciu vznikla vo februári 1916 v Paríži Československá národná rada. Zakladajúcimi členmi boli: Tomáš Garrique Masaryk, Milan Rastislav Štefánik, Eduard Beneš a Jozef Dürich.

Zároveň padlo rozhodnutie organizovať vojsko po boku Dohody. Jozef Dürich preto odcestoval do Ruska, kde ale viac sledoval vlastné záujmy. Preto v lete 1916 do Ruska odcestoval Štefánik. Podarilo sa mu dosiahnuť dohodu všetkých krajanských organizácií a spolkov ( 8. 1916 – Kyjevské dohody).

V roku 1917 pre spoluprácu s cárskymi kruhmi bol z Československej národnej rady vylúčený Jozef Dürich.

Domáci odboj

Podmienený vnútropolitickou situáciou. Slovenské politické strany vyhlásili pasivitu a české strany združené v Českom zväze ešte v januári 1917 vydali lojálne prorakúske vyhlásenie. V máji 1917 vznikol manifest českých spisovateľov, ktorý vyzýval k radikálnym požiadavkám. Centrom slovenskej politiky bol Martin, kde bolo vedenie SNS na čele s Matúšom Dulom. V Ružomberku pôsobil Vavro Šrobár v Bratislave sociálny demokrat Emanuel Lehotský v Budapešti Emil Stodola, spojenie s Prahou zabezpečoval redaktor Anton Štefánek. Najaktívnejšia bola skupina vo Viedni kde boli Milan Hodža, Kornel Stodola a Ivan Dérer.

Nový cisár aby upokojil situáciu zvolal Ríšsky snem. Na ňom František Stanek prečítal vyhlásenie Českého zväzu s požiadavkami federalizácie, demokratického štátu s pripojením Slovenska.

Všetci si uvedomovali, že na dosiahnutie podobných cieľov je potrebná porážka Rakúsko – Uhorska a Nemecka. Z toho vyplynula potreba budovať légie. Masaryk preto odišiel do Ruska. Kde založil odbočku Československej národnej rady a snažil sa zorganizovať vojsko zo zajatcov. Podarilo sa to a v júli 1917 už bojovali pri Zborove. Koncom roka 1917 už jednotky mali 40 000 legionárov, čím patrične rástla ich dôležitosť. Légie vznikli v menšom rozsahu aj v Taliansku a Francúzsku a možnosti boli aj v USA, kým krajina nevstúpila do vojny. Potom mohli do légií vstupovať iba tí, ktorí nepodliehali mobilizácii.

Začiatkom roka 1918 bola podpísaná Trojkráľová deklarácia. (6.1.1918)

18.1.1918 vystúpil s prejavom prezident USA Woodrow Wilson v ktorom odzneli požiadavky samourčovacieho práva národov.

Slováci doma 1.5. 1918 v Liptovskom Mikuláši vyslovili skryto požiadavku československého štátu. 24.5.1918 na martinskej porade politikov, už zaznela táto požiadavka otvorene. Andrej Hlinky vtedy povedal známu vetu o nevydarenom tisícročnom manželstve s Maďarmi.

Napriek všetkým aktivitám sa predstaviteľom odboja nepodarilo dosiahnuť uznanie Československa zo strany Dohody.

Rozhodujúci zlom nastal počas tzv. Sibírskeho vystúpenia légií.

Masaryk uzavrel s ruskou vládou dohodu, že légie nepodliehajú ruskej moci. Cieľom bolo prepraviť légie do Francúzska aby sa zapojili do bojov na západnom fronte. Rusi však na nemecký nátlak chceli légie odzbrojiť. 14.5.1918 Maďari z Červenej armády napadli našich v snahe odzbrojiť ich. Légie sa postavili na odpor Maďarov porazili a zmocnili sa sibírskej magistrály (železnice), čím v podstate kontrolovali tretinu Ruska. Vzhľadom na neodhadnuteľný vývoj leninského Ruska sa légie stali zrazu veľmi dôležité aj pre mocnosti Dohody. Čoskoro nato mocnosti uznali Československo. 29.6.1918 – Francúzsko, 9.8.1918 – Anglicko, 3.9. 1918 – USA a napokon 3.10.1918 – Taliansko.

13.7.1918 v Prahe zasadol revolučný Národný výbor československý ( vrcholný orgán domáceho odboja).

Ešte predtým 30.5.1918 bola v USA podpísaná ďalšia tentoraz Pittsburská dohoda. Obsahovala požiadavku samostatného česko-slovenského štátu, Slovensko malo mať úplnú autonómiu a štát mal byť demokratickou republikou.

16.10.1918 – cisár vydal manifest o federalizácii Predlitavska, ktorý už ale nič nezachránil.

18.10.1918 Masaryk uverejnil Washingtonskú deklaráciu, teda c podstate vyhlásenie československej nezávislosti. Súčasne dokument obsahoval zásady na ktorých bude budovaný budúci štát.

Koncom októbra sa uskutočnili Ženevské rozhovory medzi K. Kramářom a E. Benešom, na ktorých došlo k jednoteniu odboja.

Po úteku rakúsko-uhorskej armády pri Piave sa natešený ľud zhromaždil v pražských uliciach. 28.10.1918 – Národný výbor prevzal moc a vydal zákon č. 1 o vyhlásení Československej republiky.

30.10.1918 – SNS zvolala poradu. Bola ustanovená Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa. Slovensko sa pripojilo k československému štátu. Vznikla Československá republika.