Kultúra a umenie
Kultúra a umenie
- odrážali ľudskú spoločnosť daného obdobia
V prvej polovici 19.
storočia Klasicizmus a Empír – inšpirované antikou
Klasicizmus:
- vrcholil počas
napoleonských vojen
- usilovanie sa o estetický ideál (absolútna krása) – jasnosť, presnosť, vyváženosť, jednoduchosť
Empír:
- monumentálnosť stavieb
- biedermaier – meštianska podoba empíru, uplatňoval
sa v kultúre bývania, nábytku, umeleckej výrobe, typický bol maľovaný porcelán, miniatúry
Romantizmus:
- zavrhoval grécko-rímske vzory
- v popredí jedinec – jeho pocity a osobnosť
- proti rozumu – vášeň, láska,
city
- únik do sveta príroda, inšpirácia v minulosti alebo exotike
- v literatúre – hrdinstvo, nešťastná láska, smrť.
V 2. polovici 19. storočia
Realizmus:
- návrat k reálnemu zobrazovaniu života
- historické a náboženské motívy
- objektívnosť tvorby (zobrazovanie scén z každodenného života)
V 60. rokoch
19. storočia
Impresionizmus:
- vnášanie neistoty, pochybností i dojmov do vlastného diela
- spočiatku odmietané
- Claud Monet, Edouard Manet – maliari
- zachytávali svet tak, ako ho vníma náš zrak
v určitom okamihu, najsilnejší dojem = najpravdivejší
V 80. rokoch
Postimpresionisti:
- prekliati, pretože odmietali zaužívané pravidlá spoločnosti
- búrlivý život, často na hranici biedy, sklamania
- Vincent van Gogh, Paul Gaugin
Na prelome 19. a 20. storočia
Secesia:
- reakcia na industriálnu spoločsnoť – návrat ku kráse remesiel
- prejavila sa vo výtvarnom umení, architekútre, odievaní
- ozdobnosť, ornamenty, pestrosť farieb
Gustav Klimt (Rakúsko), Alfons Mucha (Čech), Károly Kós (Maďar), Dušan Jurkovič
(Slovák)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta