Slovenské národné hnutie
Slovenské národné hnutie
2. polovica 18. storočia
Osvietenstvo – charakterizujeme ako vek rozumu, v spoločnosti silnela potreba vzdelávať a kultivovať ľud. Toto obdobie nahradilo v 1. polovici 19. storočia obdobie romantizmu. prejavovalo sa citovými a vnútornými postojmi ľudí.
Počas týchto dvoch období sa rozvíjalo slovenské národné hnutie – proces utvárania modernej podoby národa.
Od konca 18. storočia sa v celej Európe diskutovalo o národoch. Na základe toho vzrastalo národné povedomie – presvedčenie, že človek je prirodzeným členom národa, do ktorého sa narodí alebo ktorého jazykom hovorí.
Bola nastolená otázka, čo je to národ. Učenci tohto obdobia za hlavné znaky národa považujú:
- ľudovú kultúru (folklór)
- národné zvyky
- obyčaje
- jazyk
Habsburská monarchia bola mnohonárodnostným štátom. Žili tam rôzne etniká – Slováci, Česi, Chorváti, Srbi, Rusíni, Slovinci. Dominantné postavenie mali Nemci a Maďari.
Slováci používali rôzne nárečia, rozdeľoval ich aj bohoslužobný jazyk. Katolíci používali angličtinu a evanjelici biblickú češtinu → cesta k zjednocovaniu jazyka.
Tri generácie slovenských národovcov
Najvplyvnejšie osobnosti, ktoré ovplyvnili Národné hnutie, boli:
- Anton Bernolák – katolícky učenec
- Ján Kollár evanjelickí vzdelanci
- Ľudovít Štúr
3 fázy slovenského národného hnutia – navzájom sa prelínali:
- fáza (generácia)
- 1780 – 1820
- osvietenská
- zakladanie spolkov a spoločností, vzdelávanie a osveta
- Bernolák, katolícki vzdelanci, Bernolákovci
- fáza (generácia)
- 1820 – 1835
- rozvíjanie spolupráce s inými slovanskými národmi
- básnik Ján Kollár a vedec Pavol Jozef Šafárik
- fáza
- 1835 – 1848
- Štúrovci – Ľudovít Štúr
- kultúrne a politické práva, spisovný jazyk