Štúrovská generácia – 3. fáza slovenského národného hnutia

Štúrovská generácia – 3. fáza slovenského národného hnutia

• od 30. rokov 19. storočia – ohnisko Slovenského národného hnutia – Evanjelické lýceum v Bratislave.
• Mladí študenti študovali dejiny a jazyky. Podporovali literárnu tvorbu v materinskom jazyku, nadväzovali spoluprácu so Slovanmi.
• Vynikal Ľudovít Štúr (* 1815 v Uhrovci – † 1856 v Modre)
  • jeho stúpenci sa nazývali ŠTÚROVCI
  • bol výborný študent, neskôr i učiteľ
• V tomto období v Uhorsku zosilnela maďarizácia – na čele Lajos Kossuth – princíp „jedna reč – jeden národ.
• Maďarská vrchnosť nedovolila Štúrovi prednášať na lýceu → protest žiakov → na jar 1844 odchod z Bratislavy do Levoče → sprevádzalo ich spievanie piesne Nad Tatrou sa blýska – autor Janko Matuška.
• 1843 – Ľ. Štúr, J.M. Hurban a M.M.Hodža sa dohodli na fare v Hlbokom o vytvorení nového spisovného jazyka na základe stredoslovenského nárečia.

Štúr

• v roku 1845 vydal dielo, ktorým vysvetľuje potrebu nového jazyka – Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí.
• Náuka reči slovenskej – gramatické pravidlá slovenčiny
• 1844 – štúrovci založili spolok Tatrín – podpora vzdelanosti a šírenie novej slovenčiny.
• 1845 Slovenské národné noviny – vychádzali 2x v týždni, mali literárnu prílohu Orol Tatranský.
• 1847 – poslanec do Uhorského snemu

Štúrovci podporovali vzdelanosť – zakladanie nedeľných škôl, kultúrnych a hospodárskych spolkov.

Bernolákovci súhlasili s používaním štúrovskej slovenčiny, Slováci používali 3 jazyky.

1851-1852 – reforma slovenského jazyka – Martin Hattala

fonetický pravopis → etymologický princíp (písanie Y)