Kultúrny rozlet Slovenska

Kultúrny rozlet Slovenska

r.1919 – oživenie Matice slovenskej – symbol národnej samobytnosti a hrdosti – vydávala knihy, zakladala knižnice, organizovala ochotnícke divadlo, výstavy, prednášky, spevokoly.

Časopisy – Slovenské pohľady, Elán, Prúdy, Kultúra, DAV

Autori – napr. Ján Smrek, Milo Urban (Živý bič), Janko Jesenský, Jozef Gregor Tajovský

Umelecká beseda slovenská – architekt D. Jurkovič

Výtvarné umenie

• Martin Benka
• Miloš Bazovský
• Ľudovít Fulla
• Mikuláš Galanda
• Škola umeleckých remesiel – kontakt s európskymi umelcami

Stavebná činnosť – architekt Fridrich Weinwurm (bytová architektúra a kultúra bývania)

1920 – v Bratislave založené SND – jeden z riaditeľov Oskar Nedbal pozdvihol operu a operetu na európsku úroveň. (najskôr českí umelci, neskôr Ján Borodáč, Hana Meličková, Janko Blaho)

1932 – vznikla slovenská činohra

Filmová tvorba:

• Karol Plicka – Zem spieva
• Martin Frič – Juraj Jánošík (Paľo Bielik – zakladateľská osoba filmu)

Rozhlasové vysielanie 3.8.1926 – Haló tu Bratislava