Husiti a Žigmund Luxemburský

Husiti, známy aj pod inými názvami ako husitské hnutie; husitstvo bolo nábožensky-politicko-sociálno-národnostné hnutie. Hlavnou úlohou hnutia bolo vykonať reformu v cirkvi. Husiti boli Husovi vzbúrenci, ktorí po smerti J. Husa začali priame boje voči Ž. Luxemburskému.

Ján Hus ako jeden z prvých cirkev otvorene kritizoval, pre mnohé morálne problémy, ktoré nevnímal len on. Samozrejme sa to cirkvi nepáčilo a nepáčilo sa to ani Luxemburskému. Husiti zaznamenali svoje prvé počiatky a najväčšie územné rozmahy na území dnešnej Moravy a vtedajšieho Českého kráľovstva.

Husiti sami seba nazývali věžnými (pravými veriacimi), v ich symbole bol pravdepodobne zlatý kalich na červenom pozadí. Mali vlastné omše (kázne), na ktorých vyberali iba dobrovoľné dary a ako znak k úcte kázaniu Ježiša Krista prijímali chlieb a víno.

Snažili sa zastaviť bohatnutie cirkvi vyberaním zbytočných poplatkov, ktoré boli taktiež proti kázaniu Ježiša Krista. Kritizovali pomeri v cirkvi, keďže v tomto období napr. vládli 2 pápeži (pápež a protipápež), ktorí sa navzájom vylučovali v cirkvi (exkomunikovali).

Vládu dvoch pápežov a ich boj o moc sa rozhodol ukončiť Ž. Luxemburský, ktorý zvolal cirkevný koncil do Kostnice, kde pozval aj Jána Husa, aby prezentoval a obhájil svoje názory. Bezpečnosť mu mala zaručovať listina, ktorú mu vydal sám Ž, Luxemburský.

Napriek tomu po príchode na koncil bol zajatý, väznený a mučený. Na koncile bol nakoniec zvolený iba 1 pápež, avšak po dlhých nie hodinách, ani dňoch, ale mesiacoch plných sporov.

Ján Hus bol exkomunikovaný za kacírstvo, pretože nespĺňal požiadavky cirkvi a búril sa proti nej. Neskôr si vo väzení krátil čas čakania na ďalšie muky tým, že písal listy husitom so slovami, aby sa nevzdávali a pokračovali v šírení Husovych názorov. Niektorí boli za takéto správanie taktiež väznení, sledovaní alebo zabití. Nepomohlo Husovi niekoľko rán, nepomohli muky, no rozhodli sa, že 6. júla navždy pomôže jeho smrť. Ján Hus je v tento deň v roku 1415 upálený na hranici ako nenapraviteľný kacír. Po jeho smrti vypukla husitská revolúcia, ktorá trvala mnoho rokov, získavala úspechy aj neúspechy a reforomovala postupne cirkev.

Žigmund Luxemburský nemal však za problém len Husa. Počas jeho vlády sa za hranicami ukázala nová hrozba, Osmanská ríša (Turci). Turci boli moslimovia, teda z pohľadu kresťanov neveriaci a tak Ž. Luxemburský zorganizoval voči nim križiacku výpravu, ktorá stála nemalé peniaze. Uhorsko-Nemecko-Francúzske vojsko bolo však porazené pri Nikopole (Bulharsko) a Osmanská ríša sa stala novým trvalým súperom pre Uhorsko.

Bol neobľúbený pre “mrhanie” peniazmi na križiackych výpravách. V Česku hlavne pre klamstvo a zabitie J. Husa. Nepomohla mu ani prehra proti Osmanskej ríši, na hranici sa žilo v nepokojoch a stálom strachu pred súperov, voči ktorému si Luxemburský začal v zlom ale nevyhral. Chudobným sa nepáčili ani poplatky v cirkvi, ktoré museli platiť, napr. predávanie odpustkov bolo ostro kritizované aj J. Husom. Avšak z moderného pohľadu je považovaný za celkom dobrého panovníka.