I. svetová vojna 1914-1918
Záujmy európskych veľmocí pred I. svetovou vojnou
Nemecko - po štátnom
zjednotení v 1871 nastal prudký rozmach hospodárstva
- v 1890 odstúpil kancelár Otto von Bismarck, k moci sa dostala militantná vláda
Lea von Caprivi, ktorý bol absolútne podriadený nem. cisárovi Viliamovi II.
- najsilnejší štát v Európe, už v 1910 bolo pripravené
na vojnu
- snaha zmeniť rozdelenie sveta (mocenské ambície na Balkáne), rozšíriť kolonizované územia (Nemecká juhozápadná Afrika,
Togo, Kamerun, Nemecká východná Afrika )
- nechcelo vystupovať ako agresor (nezasiahlo do balkánskych vojen) kvôli verejnej mienke,
a preto pôsobilo nepriamo cez Rakúsko-Uhorsko
Veľká Británia – udržať si prvenstvo na mori a koloniálnu
ríšu
Francúzsko – snaha o návrat Alsaska-Lotrinska odstúpeneho Nemecku po prehratej vojne v 1871
- obrana
koloniálneho panstva
Rakúsko-Uhorsko – najslabší štát; priemyslná revolúcia tu prebehla najneskôr
-mnohonárodnostný štát; v expanzii na Balkán hľadalo
východisko z vnútorných ťažkostí
Rusko – snaha
o väčší vplyv na Balkáne a Blízkom východe; ovládnutie čiernomorských úžin Bospor a Dardanely (Osmanská ríša) → prístup
k Stredozemnému moru
Vzťahy európskych mocností pred I. svetovou vojnou
»
vznik TROJSPOLKU (ústredné mocnosti)
1.zmluva: 1879 – vznik DVOJSPOLKU: Nemecko ↔ Rakúsko-Uhorsko
2.zmluva: 1882 –
pripojenie sa Talianska (Taliansko zostáva po vypuknutí vojny neutrálne,v máji 1915 sa pridá na stranu Dohody)
3.zmluva: 1883 -
svojvoľné pripojenie sa Rumunska
» vznik DOHODY
1.zmluva: 1892 – Francúzsko ↔ Rusko
2.zmluva: 1904
– Francúzsko ↔ Veľká Británia; entente cordiale -„ srdečná dohoda“
3.zmluva: 1907 – VB ↔ Rusko
»
Nemecko ↔ VB
- nepriateľstvo; snaha cisára Viliama II. O vybudovanie námornej flotily, tzv. Tirpitzov plán
» Rakúsko-Uhorsko ↔ Rusko
- nepriateľstvo; ruská snaha o ochranu pravoslávia na Balkánskom polostrove neprijateľná
pre R-U→ Rusko sa snažilo o prístup k Stredozemnému moru cez čiernomorské úžiny, preto R-U podporovalo Bulharov
»
Nemecko ↔ Francúzsko
- nepriateľstvo kvôli Alsasku-Lotrinsku
» I. balkánska vojna
1912 –
Osmanská ríša (Turecko) ↔ malé balkánske štáty; porážka Osmanskej ríše
» II. balkánska vojna
1913
– Bulharsko ↔ Srbsko + ostatné balkánske štáty, Turecko; porážka Bulharska
Vypuknutie I. svetovej vojny
jún 1914 – rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v Bosne (provokativne) vojenské manevre v blízkosti srbských
hraníc na území nedávno anektovanom (1908)
28.jún 1914 – následníka trónu Františka Ferdinanda
D´Este, ktorý bol na manévroch ako inšpektor, a jeho manželku Žofiu Chotkovú zavraždil v Sarajeve srbský nacionalista
z teroristickej organizácie Čierna ruka Gavrilo Princip
- Princip (1894-1918) bol v čase spáchania vraždy
neplnoletý, odsúdený na dvadsať rokov ťažkého žalára, zomrel na tuberkulózu v Terezíne v roku 1918
→ atentát sa stal
zámienkou pre vojnu; Nemecko vystupovala v pozadí ako spojenec R-U
→ Nemecko prinútilo R-U vypracovať pre Srbsko ultimátum, ktoré
však Srbsko nebolo ochotné prijať, lebo by sa tým vzdalo svojej suverenity
28. júl 1914 o 11 hodine dopoludnia vyhlásilo
R-U vojnu Srbsku
→ 1. august – Nemecko vyhlásilo vojnu Rusku
3. august – Nemecko vyhlásilo vojnu Francúzsku
→ 4. august – VB vyhlásila vojnu Nemecku, potom čo porušilo neutraliu Belgicka
→ 4. august USA vyhlasujú neutralitu a zaväzujú sa,
že sa nezapoja do konfliktu.
→ 6. august Čína vyhlasuje neutralitu
→ 23. august Japonsko vyhlásilo vojnu Nemecku
→ 30.
októbra Turecko sa zapája do námorných vojenských operácií proti Rusku v Čiernom mori na strane Nemecka
Fronty prvej
svetovej vojny v rokoch 1914-1916
Západný front
1914 »Schlieffenov
plán – Nemci prešli územím neutrálneho Belgicka (4.8.1914), tým obišli francúzske opevnenia na nemecko-francúzskej hranici
a zaútočili na nechránenú francúzsko-belgickú hranicu
- tento plán však prekazila VB, ktorá vyhlásila Nemecku vojnu
-
definitívny koniec plánu: bitka pri rieke Marne (1914)
- z plánovanej rýchlej vojny, kapitulácia Francúzska a neskôr napadnutie Ruska,
(„blitzkrieg“) sa stala vojna zákopová („sitzkrieg“)
- Nemci boli nútení vykopať zákopy na línii
Compiégne-Remeš-Varennes....zákopová línia sa v priebehu októbra a novembra predĺžila od švajčiarskych hraníc až po brehy
Atlantického oceánu („beh k moru“)
1915 » bitka pri Ypres
- Nemci zaútočili na postavenia britskej
armády; po prvý krát použili otravné plyny ako zbraň
- neprelomili však britské frontové línie
1916 » február;
bitka pri Verdune
- Nemci zaútočili na francúzsku pevnosť Verdun; úmysel vyčerpať francúzsku armádu pomocou mlynčeka na krv
(„Blutmuhl“) ju zbaviť všetkých strategických zásob
- nemecké straty však prevýšili francúzske
» jún;
protiofenzíva na rieke Somme
- podpora britskej odľahčovacej akcie Francúzmi; ubránenie Verdunu a celého západného frontu
- najkrvavejšia bitka vojny
Východný front
1914 » 17.august; východné Prusko,
Halič
- Rusi sa pomerne rýchlo zmobilizovali a zaútočili na Nemecko vo východnom Prusku a na R-U v Haliči
- Nemci Rusov
pri Tannenbergu (august)a pri Mazovských jazerách (september) porazili
- R-U bolo Rukom v Haliči porazené →
»
Karpatská zima – Rusi obkľúčili pevnosť Przemysl a v decembri 1914 začali prenikať cez karpatské priesmyky do Uhorska; obsadili
niekoľko miest na východnom Slovensku (Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Snina, Humenné) » v máji 1915 vytlačili nemecké
a rakúsko-uhorské vojská ruský front ďalej na východ a vytlačili Rusov späť na ich územie
1916 » leto
-východný front sa posunul počas ruskej tzv. Brusilovovej ofenzívy; podarilo sa ju zastaviť vďaka presunu nemeckých jednotiek zo západného
frontu
» jeseň
- Rumunsko vyhlásilo vojnu R-U a vstúpilo do vojny po boku Dohody (územné záujmy o
Sedmohradsko, Banát a Bukovinu), čoskoro však bolo porazené
Balkánsky front
1915 »
máj
- proti rakúsko-uhorskej armáde sa postavil bývalý spojenec Taliansko, ktoré sa po dohode s VB o vysokých pôžičkách
pridalo na stranu Dohody; malo taktiež územné požiadavky na úkor R-U (južné Tirolsko)
Taliansko sa však po výhre Dohody nesplnili jeho
požiadavky → „porazený medzi víťazmi“
» október
- Srbsko dlho odolávalo obsadeniu Rakúsko-Uhorskom
za výdatnej pomoci Francúzov
- R-U napokon Belehrad dobylo
- po dobytí Belehradu sa front posunul južnejšie do Macedónska → tzv.
solúnsky front; na tomto fronte boli Srbi porazení novým spojencom ústredných mocností Bulharskom
» situácia v
Rusku
- počas vojny Rusko prežívalo štrajky a demonštrácie zo strany obyvateľstva, ktoré bolo nespokojné s vyčerpávajúcou
vojnou a ekonomickým úpadkom absolutistickej ríše (samoderžavie)
- 13. marca 1917 bol utvorený dočasný výbor Štátnej
dumy
- 15. marca 1917 bol cár Mikuláš II. nútený abdikovať; vznikla dočasná vláda na čele s kniežaťom Ľvovom a
neskôr Alexandrom Kerenským
» októbrový puč; vznik VOSR
- po vzniku Dočasnej vlády vznik „Sovietov
robotníckych a vojenských zástupcov“ , ktoré zakladali ľavicové revolučné sily; spolupráca s Dočasnou vládou
- apríl
1917; do Ruska prichádza vodca boľševikov Vladimír Iljič Uljanov – Lenin a v júli toho istého roku sa pokúsi o prevrat; po
neúspechu ujde do Fínska
- podpora boľševikov obyvateľstvom vzrastá; ovládnutie petrohradského sovieta (na čele s revolucionárom Levom
Trockijm)
- október 1917; vznik Vojensko-revolučného výboru opäť na čele s Trockijm
- 6.-7.
november; ovládnutie Petrohradu; získanie Zimného paláca (7.11.)
- vznik Rady ľudových
komisárov na čele s Leninom zložená len z boľševikov
- vydanie Dekrétu o pôde → znárodnenie všetkej pôdy
a prísľub jej rozdelenia medzi roľníkov
- vydanie Dekrétu o mieri → snaha boľševikov dostať Rusko z vojny
Vstup USA do vojny
» politiku izolacionizmu začal prezident James Monroe, ktorý vyhlásením 2. 12.
1823 odmietol zasahovať do diania v Európe (Monroeova doktrína), takisto odmietol prípadnú intervenciu európskych mocností v
Amerike. Dal jasne najavo postoj USA ku snahám Ruska kolonizovať Aljašku a takisto potvrdil hospodársky a politický vplyv USA v Latinskej
Amerike.
- oddelenie USA od vojnovej a konfliktnej Európy na základe teórie WASP – White Anglo-Saxon Protestant – po vzore prvých
usadlíkov, ktorí prichádzali do Ameriky pre jej liberálne prostredie (neskôr konflikt s prisťahovalcami)
- narušený prvou
svetovou vojnou, najmä pobúrením, ktoré spôsobilo potopenie Lusitanie a Arabicu, vyhlásením neobmedzenej ponorkovej vojny a Zimmermannovým
telegramom (nem. minister zahr. vecí Arthur Zimmermann poslal v januári 1917 vyslancom v USA a Mexiku správu, v ktorej ich vyzýval, aby sa
pokúsili prinútiť Mexiko vystúpiť proti Spojeným štátom. Britská tajná služba zachytila tento telegram, dešifrovala ho a odovzdala USA. V
marci správu uverejnili, začala sa protinemecká kampaň a v apríli 1917 USA vyhlásilo vojnu Nemecku a vyslalo do Európy expedičný zbor.)
- Nemci sa snažili ponorkovou vojnou oslabiť alebo prerušiť zásobovanie dohodových vojsk Spojenými štátmi
1915
» 7. máj
- potopenie britského civilného parníka Lusitania, prevážajúceho okrem pasažierov (vrátane niekoľkých občanov
USA) aj muníciu, nemeckou ponorkou
1917 » 2. apríl
americký prezident Woodward Wilson predložil rezolúciu o
vstupe USA do vojny proti Nemecku na strane Dohody pre obe komory parlamentu
vyhlásenie vojny proti Nemeckej cisárskej vláde, nie proti
nemeckému ľudu odôvodnenie vstupu USA do vojny:
→ demokratické tradície a ideály USA
→ dôležité veľmocenské a expanzívne
ambície USA ohrozené Nemeckom
→ pád cárizmu v Rusku (vláda Dočasnej vlády) uľahčil USA podporu demokratických mocností Dohody
» 6. apríl
- USA vyhlásili vojnu Nemecku ako reakcia na totálnu ponorkovú vojnu (potápanie obchodných,
civilných, vojenských lodí + lodí neutrálnych štátov kvôli prevozu zbraní)
Situácia na frontoch I. svetovej vojny v
rokoch 1917-1918
1917 » apríl, máj
na západnom fronte prebehla tzv. Nivellova ofenzíva, ktorá
však neprelomila nemecké postavenie
» jún – november
- neúspech britskej ofenzívy vo Flandersku napriek
prvému masovému nasadenie tankov pri Cambrai
» nový rakúsky cisár Karol I.(1916-1918) sa snažil o separátny mier s Dohodou, ale
Nemci ho prinútili podriadiť im rakúsko-uhorský vojenský a hospodársky potenciál, čo národy monarchie podporované Dohodou využili na
vlastný odboj (ČSR, Poľsko, Juhoslávia)
1918 » 8. január
- zverejnil Wilson svojich 14 bodov, ktoré
definovali ciele USA vo vojne (viď 14 Wilsonových bodov)
→ ochrana demokracie
→ podpora práva národov na sebaurčenie (vznik
ČSR)
» 3. marec
- na základe Dekrétu o mieri vydanom Leninom sa začali (22.decembra 1917) sovietsko-nemecké
(+ rakúsko-uhorské) rokovania o prímerí
- uzavretie separátneho brest-litovského „ chlebového“ mieru
potupný mier pre Rusko – diktát zo strany Nemecka; územná strata (nezávislosť Fínska, Ukrajiny; strata Poľska, Kurónska, Litvy,
Estónska, Livónska, Gruzínska v prospech Nemecka)
- Lenin chcel uzavrieť mier za každú cenu, pretože by nedokázal udržať svoju
pozíciu pri bojoch na dvoch frontoch → v Rusku práve prebiehala občianska vojna (1918-1920), kde proti sebe bojovali červenoarmejci (Červená
armáda boľševikov) a bielogardejci (kozácka Biela armáda)
» júl
- Nemci začali poslednú veľkú ofenzívu
na západnom fronte pri Amiens; prevaha dohodových vojsk
» 8.august
- „čierny deň nemeckých vojsk“;
dohodové vojská Nemcov vytláčali zo všetkých postavení
» 24. október
- mohutná ofentíva dohodových
štátov na talianskom fronte
» 28./30.október
- vznik ČSR
» 30.
október
- prímerie medzi Tureckom a štátmi Dohody
» 3. november
- Rakúsko-Uhorsko podpísalo
prímerie vo Villa Guisti pri Padove
» 7. november; Varšava
- vyhlásenie Poľskej republiky
» 9. november
- nemecký cisár Viliam II. abdikoval
bola zostavená nová socialistická vláda, končí sa Nemecké
cisárstvo. (cisár uteká do Holandska)
» 11. november
- podpísaná kapitulcia Nemecka v lese pri Compiègne v
salónnom vozni generála Focha podpísané prímerie medzi Dohodou (zástupca: generál francúzskej armády Ferdinand Foch), USA
a Nemeckom(zástupca: poslanec Mathias Erzberg).
Zones.sk – Zóny pre každého študenta